Sám som raz ponúkal policajtom peniaze za dopravný priestupok, len nech ma, preboha, nenahlásia na úrad. Veď len toť nedávno mi po roku vrátili vodičský preukaz, pretože som sa v Česku vybodoval. Mimochodom, viete, čo mi tí policajti povedali? Všade sú kamery a pre dve stovky sa nenecháme vyhodiť. A tá magistrátna úradníčka, keď som jej priniesol vodičák? Ťukla si na čelo.
Áno, systémová korupcia je priam spoločenská rakovina – a súčasne náš kultúrny štandard. Tvrdé sankcie by hádam pomohli. Dovtedy si budeme musieť vystačiť s tým, ako nás vychovali a ako sme videli správať sa svojich rodičov, najbližších a ako sme sa správali sami, keď šlo o operáciu, vodičský preukaz..., kariéru. A s tým, čo nám dovolí charakter, strach zo sankcií a osobná pozícia... Osobná pozícia!
O inom niekedy premýšľam: Ako by asi vyzeral svet bez mocných a bohatých? Kto by rozhodoval v podnikoch, cirkvi, armáde..., kto by vládol? A kto by živil svojou nadštandardnou spotrebou zamestnancov v priemysle, v službách...? A ako by asi vyzeral svet turistických destinácií bez majetných turistov, a svet potrebných bez filantropie? A ako by vyzeral svet bez trhu a nerovností? Bol by prekrásny a nový? Bez grázlov, podrazov a korupcie?
Napokon, vždy si aj ty stál sám, samučičký zoči-voči vlastným túžbam, snom, vášňam, hodnotám, normám, potrebám, cieľom.... a rozhodoval si sa, navrávam si. Tušil si síce, že bohatstvo je veľmi subjektívny pocit a moc je predovšetkým o zodpovednosti, ale... Zdá sa mi však, že sme to vcelku zvládli. Skoro každý korupčník sa skôr alebo neskôr chytí do pasce. Iné je podstatné: mrazí ma z predstavy, že ruku na gombíku majú ľudia ako Putin. Naozaj koncentrovaná moc. Moc mimo všetkých tých našich mudrlantstiev o korupcii.
Od chytráckeho remeselníka až po „pána podnebesia“ sa tiahne škála možných úvah o našej téme. Osobnou sa stáva v priestore môjho života, mojej kompetencie, môjho akčného rádia. Od remeselníka, ktorý mi opravil záchod, som mal žiadať faktúru a Putin je pripomenutím faktu, že o jadrovom útoku nebude rozhodovať demokratická väčšina. Koncentrácia moci nás zbavuje vlády nad vlastnými životmi. Toto je problém. Vykúpim sa úplatkom? Ja? No nevykúpim. Nejakú životnú stratégiu však nutne potrebujem. Hoci aj tú Krishnamurtiho: „Keď niekoho naozaj milujete, nemyslíte na dobro ani na zlo, vtedy je celá vaša bytosť naplnená touto láskou." Trochu nepraktické a trochu od veci, ale čo už.
Áno, systémová korupcia je priam spoločenská rakovina – a súčasne náš kultúrny štandard. Tvrdé sankcie by hádam pomohli. Dovtedy si budeme musieť vystačiť s tým, ako nás vychovali a ako sme videli správať sa svojich rodičov, najbližších a ako sme sa správali sami, keď šlo o operáciu, vodičský preukaz..., kariéru. A s tým, čo nám dovolí charakter, strach zo sankcií a osobná pozícia... Osobná pozícia!
O inom niekedy premýšľam: Ako by asi vyzeral svet bez mocných a bohatých? Kto by rozhodoval v podnikoch, cirkvi, armáde..., kto by vládol? A kto by živil svojou nadštandardnou spotrebou zamestnancov v priemysle, v službách...? A ako by asi vyzeral svet turistických destinácií bez majetných turistov, a svet potrebných bez filantropie? A ako by vyzeral svet bez trhu a nerovností? Bol by prekrásny a nový? Bez grázlov, podrazov a korupcie?
Napokon, vždy si aj ty stál sám, samučičký zoči-voči vlastným túžbam, snom, vášňam, hodnotám, normám, potrebám, cieľom.... a rozhodoval si sa, navrávam si. Tušil si síce, že bohatstvo je veľmi subjektívny pocit a moc je predovšetkým o zodpovednosti, ale... Zdá sa mi však, že sme to vcelku zvládli. Skoro každý korupčník sa skôr alebo neskôr chytí do pasce. Iné je podstatné: mrazí ma z predstavy, že ruku na gombíku majú ľudia ako Putin. Naozaj koncentrovaná moc. Moc mimo všetkých tých našich mudrlantstiev o korupcii.
Od chytráckeho remeselníka až po „pána podnebesia“ sa tiahne škála možných úvah o našej téme. Osobnou sa stáva v priestore môjho života, mojej kompetencie, môjho akčného rádia. Od remeselníka, ktorý mi opravil záchod, som mal žiadať faktúru a Putin je pripomenutím faktu, že o jadrovom útoku nebude rozhodovať demokratická väčšina. Koncentrácia moci nás zbavuje vlády nad vlastnými životmi. Toto je problém. Vykúpim sa úplatkom? Ja? No nevykúpim. Nejakú životnú stratégiu však nutne potrebujem. Hoci aj tú Krishnamurtiho: „Keď niekoho naozaj milujete, nemyslíte na dobro ani na zlo, vtedy je celá vaša bytosť naplnená touto láskou." Trochu nepraktické a trochu od veci, ale čo už.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.