Cítil som to aj osobne. Stranícki aktivisti mi opakovane telefonovali, aj môj dobrý známy a verný podporovateľ Fideszu ma povzbudzoval, aby som nezaváhal a volil túto stranu. Žeby neverili svojim voličom? Až príliš dobre si pamätali prízrak volebného neúspechu z roku 2002. Orbán bol vtedy favorit, a predsa tesne prehral. Volilo sa podľa nového volebného zákona a ten od začiatku zvýhodňoval väčšie strany (menej poslancov, nové obvody, zákaz súbehu poslaneckého mandátu s funkciou starostu či primátora). Zdá sa však, že Maďari tentoraz necítili vo vzduchu pach pušného prachu. Minimálne účasť na voľbách o tom svedčí. Aj keď je pravda, že mnohí si mysleli, že ide o vopred odohraný zápas a nezáujem mladších voličov o politiku – nielen u nás – rastie.
Ako teda interpretovať výsledky volieb? Zvíťazil Fidesz, pretože ľavicovo-liberálna opozícia prehrala. Hoci ľavica už štyri roky nevládne, stále sa našli voliči, ktorí volili preto, aby sa oni nevrátili. Oni, čiže tí, ktorí do roku 2010 priviedli krajinu na pokraj bankrotu. Navyše, v posledných mesiacoch pred voľbami pôsobila opozícia nejednotne, čiastočne opäť pre bývalého premiéra Gyurcsánya. Tým, že ho volebná koalícia Spojenie prijala do svojich radov, veľmi pomohla strane Viktora Orbána.
Ak existuje nejaký veľký nedostatok maďarskej politiky, je ním to, že nevznikla skutočná sociálnodemokratická strana. Bývalí komunistickí politici sa o to v prechodnom období snažili a niektoré západoeurópske sociálnodemokratickí strany im v tom horlivo pomáhali, ešte v časoch kádárovej strany, ale neúspešne. Výsledkom je, že maďarskej politike chýba rovnováha a konštruktívna opozícia. Negatívnym dôsledkom tohto javu je aj posilnená krajne pravicová strana Jobbik (v preklade Za lepšie Maďarsko, hnutie volia sčasti voliči bývalej socialistickej strany), ktorej europoslanec nadšene privítal obsadenie Krymu.
Čo rozhodlo v prospech Fideszu? Z historickej perspektívy rozhodne to, že sa mu podarilo rozbiť pokádárovský svet, zlikvidovať postkomunistický mediálny a hospodársky oligarchický systém. Pravda, cenou za to bolo vytvorenie vlastnej sústavy klientov. Fidesz navyše systematicky štyri roky sugeroval sebavedomie a optimizmus. Stále tvrdili, že z priepasti možno vyjsť a maďarskej depresie sa možno zbaviť. Vláda sa vyhla bankrotu, zložila odpočet o svojich hospodárskych výsledkoch, hoci tie sú v porovnaní so sľubmi pomerne skromné. Orbánova vláda sa rozhodla robiť rozhodnú, ale rizikovú hospodársku politiku, takmer výlučne zdanila banky v zahraničnom vlastníctve a medzinárodné koncerny. Prirodzene, v zahraničí to rozvírilo veľkú kritiku. Podobne ako zdôrazňovanie určitých tradičných hodnôt (rodina, spolupatričnosť, kresťanské dedičstvo). Je pravda, že rétorika Fideszu zanechala po sebe veľa podlžností, ale podarilo sa pribrzdiť zadlženie štátu, klesla inflácia, hoci veľmi pomaly, a v roku 2014 sa začal opatrný hospodársky rast. Každý občan už celé mesiace cítil znižovanie režijných nákladov. Veľké problémy stále spôsobuje situácia ľudí zadlžených v zahraničných menách. Stále máme problém s chudobou, ktorá sa týka vyše tretiny maďarskej spoločnosti.
Ďalšou oblasťou, kde Maďarsko čelí kritike, je politika tzv. otvárania dverí na Východ. Zdá sa však, že v tomto ohľade sa uplatňuje v Európe dvojaký meter voči menším a väčším štátom. S výnimkou Poľska nikto nekritizoval Nemecko za plynovod Nord-Stream. Kus pravdy však majú aj kritici. Je otázne, či môže maďarský obchod nájsť na východe také trhy, ako na západe. A hoci bolo možno potrebné rozšíriť atómovú elektráreň v Paksi, dôsledky 30-ročnej dohody s Rusmi na našu suverenitu sú tiež otázne.
Ako teda interpretovať výsledky volieb? Zvíťazil Fidesz, pretože ľavicovo-liberálna opozícia prehrala. Hoci ľavica už štyri roky nevládne, stále sa našli voliči, ktorí volili preto, aby sa oni nevrátili. Oni, čiže tí, ktorí do roku 2010 priviedli krajinu na pokraj bankrotu. Navyše, v posledných mesiacoch pred voľbami pôsobila opozícia nejednotne, čiastočne opäť pre bývalého premiéra Gyurcsánya. Tým, že ho volebná koalícia Spojenie prijala do svojich radov, veľmi pomohla strane Viktora Orbána.
Ak existuje nejaký veľký nedostatok maďarskej politiky, je ním to, že nevznikla skutočná sociálnodemokratická strana. Bývalí komunistickí politici sa o to v prechodnom období snažili a niektoré západoeurópske sociálnodemokratickí strany im v tom horlivo pomáhali, ešte v časoch kádárovej strany, ale neúspešne. Výsledkom je, že maďarskej politike chýba rovnováha a konštruktívna opozícia. Negatívnym dôsledkom tohto javu je aj posilnená krajne pravicová strana Jobbik (v preklade Za lepšie Maďarsko, hnutie volia sčasti voliči bývalej socialistickej strany), ktorej europoslanec nadšene privítal obsadenie Krymu.
Čo rozhodlo v prospech Fideszu? Z historickej perspektívy rozhodne to, že sa mu podarilo rozbiť pokádárovský svet, zlikvidovať postkomunistický mediálny a hospodársky oligarchický systém. Pravda, cenou za to bolo vytvorenie vlastnej sústavy klientov. Fidesz navyše systematicky štyri roky sugeroval sebavedomie a optimizmus. Stále tvrdili, že z priepasti možno vyjsť a maďarskej depresie sa možno zbaviť. Vláda sa vyhla bankrotu, zložila odpočet o svojich hospodárskych výsledkoch, hoci tie sú v porovnaní so sľubmi pomerne skromné. Orbánova vláda sa rozhodla robiť rozhodnú, ale rizikovú hospodársku politiku, takmer výlučne zdanila banky v zahraničnom vlastníctve a medzinárodné koncerny. Prirodzene, v zahraničí to rozvírilo veľkú kritiku. Podobne ako zdôrazňovanie určitých tradičných hodnôt (rodina, spolupatričnosť, kresťanské dedičstvo). Je pravda, že rétorika Fideszu zanechala po sebe veľa podlžností, ale podarilo sa pribrzdiť zadlženie štátu, klesla inflácia, hoci veľmi pomaly, a v roku 2014 sa začal opatrný hospodársky rast. Každý občan už celé mesiace cítil znižovanie režijných nákladov. Veľké problémy stále spôsobuje situácia ľudí zadlžených v zahraničných menách. Stále máme problém s chudobou, ktorá sa týka vyše tretiny maďarskej spoločnosti.
Ďalšou oblasťou, kde Maďarsko čelí kritike, je politika tzv. otvárania dverí na Východ. Zdá sa však, že v tomto ohľade sa uplatňuje v Európe dvojaký meter voči menším a väčším štátom. S výnimkou Poľska nikto nekritizoval Nemecko za plynovod Nord-Stream. Kus pravdy však majú aj kritici. Je otázne, či môže maďarský obchod nájsť na východe také trhy, ako na západe. A hoci bolo možno potrebné rozšíriť atómovú elektráreň v Paksi, dôsledky 30-ročnej dohody s Rusmi na našu suverenitu sú tiež otázne.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.