Asi každý z nás už počul hrôzostrašné príbehy o športovkyniach z Nemeckej demokratickej republiky, ktoré dosiahli neskutočné výsledky pomocou nepovoleného, no v tom čase ťažko zistiteľného dopingu. Menej skúmané je však dopovanie v iných satelitných štátoch. Málo sa hovorí o tom, že aj v Československu od roku 1983 bol štátom kontrolovaný dopingový program, a že v Ústave národného zdravia pre vrcholový šport existoval prísne tajný program, ktorý ponúkal vybraným športovcom „špecializovanú starostlivosť“. Športovci buď ani nevedeli, čo dostávali, alebo ak odmietli brať anaboliká, zakázali im účasť na sústredení, ba mohli ich vylúčiť aj z reprezentácie. Do takej atmosféry nás zavedie film Fair play v hlavnej úlohe so slovenskou herečkou Judit Bárdos.
Dej sa odohráva v Prahe, v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Mladú šprintérku Annu (Judit Bárdos) prijmú do strediska vrcholového športu aj napriek tomu, že jej rodina nepatrí medzi najnadšenejších budovateľov socializmu. Otec emigroval, matka (Anna Geislerová) chcela tiež ísť za ním, no nepodarilo sa jej to. Doma počúva Slobodnú Európu a sníva o tom, že dcéra raz bude mať lepšiu budúcnosť ako ona.
Annu zaradia do špeciálneho programu, kde začne dostávať silné anaboliká. Jej výkon sa výrazne lepší, ale začnú sa objavovať aj nežiadané účinky: nadmerný rast chĺpkov, vynechaná menštruácia. Po jednom tréningu Annu odvezú do nemocnice. Až vtedy zistí, že to, čo dostáva, nie je len „niečo ako silnejšie Béčko“. Rozhodne sa, že bude trénovať bez dopingu, jej tréner a matka sa však spoja, a namiesto vitamínov jej najďalej dávajú nepovolené anaboliká.
Dráma Andrey Sedláčkovej však nie je len o dopingu. Vníma aj každodennosti totalitného štátu, odpočúvanie a sledovanie každého, kto vyjadril nesúhlas s komunistickým systémom. Film je aj o tom, ako uprostred toho všetkého zostať čestným človekom. A či sa to vôbec dá.
Judit Bárdos ešte ako študentka VŠMU zaujala Modrým anjelom za najlepší ženský herecký výkon (Art Film Fest 2011) ocenenou úlohou Evy vo filme Zuzany Liovej Dom. Fyzicky náročnú rolu špičkovej atlétky Anny zvládla veľmi dobre. „Príprava sa začala už pol roka pred samotným natáčaním. Dokonca aj kasting filmu pozostával z jednej časti, kde nás sledovali počas behu, akú máme kultúru pohybu,“ povedala .týždňu mladá herečka. „Po tom, ako som dostala hlavnú úlohu, musela som trikrát do týždňa chodiť na tréningy. Z toho dvakrát sme mali bežecký tréning a raz do týždňa sme išli do posilňovne.“
Herečka dostala vlastného trénera, pretože si musela osvojiť bežeckú techniku a štýl profesionálov. „Tréner ma stále kritizoval, hovoril, ako mám držať hlavu, ako ruky, ako nohy. Nakoniec však bol spokojný, povedal, že mám na behanie talent,“ hovorí Judit so smiechom. Jednotlivé scény si žiadali od hercov veľký výkon. „Najťažšia bola scéna nemeckej súťaže. Bolo to technicky náročné, celý deň sme nakrúcali, dokonca som sa aj zranila a museli ma odviezť do nemocnice. Našťastie som si len natiahla sval.“ Jednotlivé scény boli nakrútené v Prahe, v Bratislave, vo Vysokých Tatrách a v Nemecku.
Režisérka Andrea Sedláčková, ktorá žije a tvorí striedavo vo Francúzsku a v Česku, zvládla svoj prvý dlhometrážny hraný film veľmi dobre. Popri atraktívnej téme vrcholového športu a dopingu za socializmu sa jej podarilo naznačiť aj zložitý vzťahy matky a dcéry ako aj komplikované napätie medzi túžbou po slobode, ísť (bežať) svojou cestou a (ne)ochotou robiť kompromisy. Oceniť treba herecké výkony (popri spomínaných aj Roman Luknár ako Annin tréner), svižne napísaný scenár (jeho autorkou je sama režisérka) a snahu o čo najvernejšie zobrazenie reálií života v normalizovanom Československu – od sivých panelákových sídlisk až po tepláky.
Na Husákove roky možno spomínať s istou nostalgiou (najmä ak spomínajúci počas nich prežil svoju mladosť), no v každom prípade je veľmi dobre, že sú už za nami.
Fair Play (Česko/Slovensko/Nemecko, 2014) SCENÁR A RÉŽIA: Andrea Sedláčková KAMERA: Jan Baset Střítežský STRIH: Jakub Hejna HUDBA: David Solař, Miroslav Žbirka HRAJÚ: Judit Bárdos, Anna Geislerová, Roman Luknár, Igor Bareš, Eva Josefíková, Ondřej Novák, Ondřej Malý
Dej sa odohráva v Prahe, v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Mladú šprintérku Annu (Judit Bárdos) prijmú do strediska vrcholového športu aj napriek tomu, že jej rodina nepatrí medzi najnadšenejších budovateľov socializmu. Otec emigroval, matka (Anna Geislerová) chcela tiež ísť za ním, no nepodarilo sa jej to. Doma počúva Slobodnú Európu a sníva o tom, že dcéra raz bude mať lepšiu budúcnosť ako ona.
Annu zaradia do špeciálneho programu, kde začne dostávať silné anaboliká. Jej výkon sa výrazne lepší, ale začnú sa objavovať aj nežiadané účinky: nadmerný rast chĺpkov, vynechaná menštruácia. Po jednom tréningu Annu odvezú do nemocnice. Až vtedy zistí, že to, čo dostáva, nie je len „niečo ako silnejšie Béčko“. Rozhodne sa, že bude trénovať bez dopingu, jej tréner a matka sa však spoja, a namiesto vitamínov jej najďalej dávajú nepovolené anaboliká.
Dráma Andrey Sedláčkovej však nie je len o dopingu. Vníma aj každodennosti totalitného štátu, odpočúvanie a sledovanie každého, kto vyjadril nesúhlas s komunistickým systémom. Film je aj o tom, ako uprostred toho všetkého zostať čestným človekom. A či sa to vôbec dá.
Judit Bárdos ešte ako študentka VŠMU zaujala Modrým anjelom za najlepší ženský herecký výkon (Art Film Fest 2011) ocenenou úlohou Evy vo filme Zuzany Liovej Dom. Fyzicky náročnú rolu špičkovej atlétky Anny zvládla veľmi dobre. „Príprava sa začala už pol roka pred samotným natáčaním. Dokonca aj kasting filmu pozostával z jednej časti, kde nás sledovali počas behu, akú máme kultúru pohybu,“ povedala .týždňu mladá herečka. „Po tom, ako som dostala hlavnú úlohu, musela som trikrát do týždňa chodiť na tréningy. Z toho dvakrát sme mali bežecký tréning a raz do týždňa sme išli do posilňovne.“
Herečka dostala vlastného trénera, pretože si musela osvojiť bežeckú techniku a štýl profesionálov. „Tréner ma stále kritizoval, hovoril, ako mám držať hlavu, ako ruky, ako nohy. Nakoniec však bol spokojný, povedal, že mám na behanie talent,“ hovorí Judit so smiechom. Jednotlivé scény si žiadali od hercov veľký výkon. „Najťažšia bola scéna nemeckej súťaže. Bolo to technicky náročné, celý deň sme nakrúcali, dokonca som sa aj zranila a museli ma odviezť do nemocnice. Našťastie som si len natiahla sval.“ Jednotlivé scény boli nakrútené v Prahe, v Bratislave, vo Vysokých Tatrách a v Nemecku.
Režisérka Andrea Sedláčková, ktorá žije a tvorí striedavo vo Francúzsku a v Česku, zvládla svoj prvý dlhometrážny hraný film veľmi dobre. Popri atraktívnej téme vrcholového športu a dopingu za socializmu sa jej podarilo naznačiť aj zložitý vzťahy matky a dcéry ako aj komplikované napätie medzi túžbou po slobode, ísť (bežať) svojou cestou a (ne)ochotou robiť kompromisy. Oceniť treba herecké výkony (popri spomínaných aj Roman Luknár ako Annin tréner), svižne napísaný scenár (jeho autorkou je sama režisérka) a snahu o čo najvernejšie zobrazenie reálií života v normalizovanom Československu – od sivých panelákových sídlisk až po tepláky.
Na Husákove roky možno spomínať s istou nostalgiou (najmä ak spomínajúci počas nich prežil svoju mladosť), no v každom prípade je veľmi dobre, že sú už za nami.
Fair Play (Česko/Slovensko/Nemecko, 2014) SCENÁR A RÉŽIA: Andrea Sedláčková KAMERA: Jan Baset Střítežský STRIH: Jakub Hejna HUDBA: David Solař, Miroslav Žbirka HRAJÚ: Judit Bárdos, Anna Geislerová, Roman Luknár, Igor Bareš, Eva Josefíková, Ondřej Novák, Ondřej Malý
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.