Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Popcorn Juraja Malíčka

.juraj Malíček .časopis .lifestyle

Retro je mocná zbraň. V popkultúre jedna z najmocnejších. Čím temnejšia a beznádejnejšia sa nám zdá budúcnosť, tým radšej sa obraciame do minulosti. A podľa dlhotrvajúcej renesancie retra akoby už nás ani nič dobré nečakalo. Len temné zajtrajšky, v perspektíve ktorých nám nezostáva nič iné, len prepadnúť trudnomyseľnosti. Alebo sa obrátiť k svetlým včerajškom. Mýtus zlatého veku v praxi podmienený spomienkovým optimizmom.

Aktuálne napríklad v telke, na jednotke, v cykle autorských dokumentov Fetiše socializmu. Dvanásť polhodinových epizód mapujúcich štyri dekády našej socialistickej minulosti. O céčkach, teplákoch a rádiovkách, o Sonete Duo, o babettách, pionieroch a jawách, o digitálkach a hračkárskych tatrovkách, o zberateľstve a tak ďalej, jednoducho, o veciach, ktoré spoludefinovali socializmus rovnako ako prvomájové sprievody či pracovné soboty.
Pravda, zväčša ide o veci, veď čo iné sú fetiše, avšak aj toto je len dobre. Pretože ten socializmus, aspoň čo si ho ja pamätám, ten na svojom sklonku, v osemdesiatych rokoch, ten bol čisto o konzume. Zvlášť ak pripustíme, že sloboda je naozaj viac stav vedomia a osobnostnej konfigurácie, ako čosi, čo sa dá regulovať zvonka. Najslobodnejšie veci sa aj tak vždy dejú v mysli. Takže konzum, aj keď v socialistickej praxi išlo viac o prahnutie po ňom, jeho aktívne vyhľadávanie, a jeho nedostatok pociťovaný ako problém. A k tomu ideologická buzerácia, teda čosi, čo celkom nevymizlo dosiaľ. Akurát, že dnes je problémom prebytok konzumu, nie jeho nedostatok.
Je samozrejme predčasné hodnotiť celý cyklus, sotva sa začal, jedno sa však dá odčítať už teraz. Fetiše socializmu potvrdzujú, že dokumentaristika je momentálne najsilnejšou stránkou našej kinematografie.
Triezve pohľady, a preto mimoriadne vďačné, naozaj sa oplatí na niektoré veci nezabúdať. A nie preto, že boli hrozné, ale práve naopak. Takto, ako retro, sú veľmi fajn, prívetivé, zaujímavé, pekné. Bez ohľadu na ideológiu, v rámci ktorej sa diali. Vždy je dobré pripomenúť si ich, zvlášť, ak ich už nezažijeme. Len v tieni toho konzumu neviem, či vďakabohu, alebo bohužiaľ.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite