Neobvyklá dĺžka hlasovania je spôsobená tým, že vláda nemá dostatočnú kapacitu na zaistenie verejnej bezpečnosti počas volieb v celej krajine naraz. Policajné sily sa preto presúvajú z miesta na miesto a zabezpečujú pokojný priebeh volieb priebežne.
Výsledky budú známe až po 16. máji, prieskumy však naznačujú, že voľby ukončia vládu Indického národného kongresu a vyústia vo vládu vedenú Narendrom Modim. Jeho hlavným volebným hendikepom je boľavá história etnických nepokojov v štáte Gujarat, ktoré za jeho vlády vyústili do trojdňového pogromu proti miestnym moslimom. Lokálna vláda vtedy nielenže efektívne nezasiahla, ale dokonca si vyslúžila kontroverzné obvinenie, že sa na masakroch podieľala. Treba však povedať, že odvtedy sa už podobné násilnosti v Gujarate neopakovali.
Môže to súvisieť s úspechom Modiho ako liberálneho reformátora. Gujaratskí moslimovia dnes vykazujú jednu z najnižších mier vidieckej chudoby v celej Indii. Gujarat patrí celkovo medzi najlepšie spravované a najprosperujúcejšie regióny v krajine a je tiež konzistentne najslobodnejším štátom v Indii, s najštíhlejšou a najmenej skorumpovanou vládou.
Môj kolega v Inštitúte Cato, indický publicista Swaminathan Aiyar, mi nedávno spomenul príbeh jedného indického podnikateľa. V štáte Tamil Nadu mu trvalo 6 mesiacov, kým dostal povolenie na výstavbu priemyselného objektu. Na jeho dosiahnutie bolo treba opakované návštevy úradu a opakované úplatky. V Gujarate mu zamestnanec ministerstva zatelefonoval naspäť v ten istý deň a na druhý deň mu úradníci ponúkli na výber viacero pozemkov pre jeho projekt. Úplatok nebol nutný.
Podnikanie bez korupcie je v Indii stále ojedinelé – aj v štáte Gujarat. Mnohí Indovia si však myslia, že reformy, ktoré tam Modi uskutočnil, sú presne to, čo krajina potrebuje ako celok. Za dlhé roky vlády Indického národného kongresu sa rast indickej ekonomiky spomalil prakticky o polovicu v porovnaní s rokom 2010. Kongres samotný bol poznačený množstvom korupčných škandálov a populistickou politikou, z ktorej sú už Indovia unavení.
Namiesto populizmu potrebuje India seriózne reformy – napríklad liberalizáciu trhu práce, v porovnaní s ktorým vyzerá ešte aj politika Jána Richtera ako laissez-faire chicagskeho razenia. Indické pracovnoprávne vzťahy sa riadia legislatívou, ktorá sa datuje do roku 1947 a ktorá napríklad vyžaduje od akejkoľvek firmy nad 100 zamestnancov výslovné povolenie od vlády na prepúšťanie.
Nedávna štúdia mladej indickej ekonómky Hemal Shah, vydaná bangalorským think-tankom Takshashila, ukazuje, že okrem archaického zákonníka práce existuje v Indii 47 zákonov, upravujúcich vzťahy s odbormi a 157 rôznych právnych noriem, týkajúcich sa najímania a prepúšťania zamestnancov na úrovni štátov, ktoré sa často prekrývajú. Výsledkom spleti vládnych obmedzení je, že 93 percent všetkých indických zamestnancov pracuje načierno...
Modiho reformátorské nadšenie a snaha o jednoduchý, efektívny štát je prísľubom, že India má reálnu šancu vyviesť stámilióny svojich obyvateľov z chudoby. To by však vo funkcii premiéra musel odolať pokušeniam populizmu, tlaku odborov a masívnej indickej byrokracii.
Autor je analytik Cato Institute vo Washingtone DC.
Výsledky budú známe až po 16. máji, prieskumy však naznačujú, že voľby ukončia vládu Indického národného kongresu a vyústia vo vládu vedenú Narendrom Modim. Jeho hlavným volebným hendikepom je boľavá história etnických nepokojov v štáte Gujarat, ktoré za jeho vlády vyústili do trojdňového pogromu proti miestnym moslimom. Lokálna vláda vtedy nielenže efektívne nezasiahla, ale dokonca si vyslúžila kontroverzné obvinenie, že sa na masakroch podieľala. Treba však povedať, že odvtedy sa už podobné násilnosti v Gujarate neopakovali.
Môže to súvisieť s úspechom Modiho ako liberálneho reformátora. Gujaratskí moslimovia dnes vykazujú jednu z najnižších mier vidieckej chudoby v celej Indii. Gujarat patrí celkovo medzi najlepšie spravované a najprosperujúcejšie regióny v krajine a je tiež konzistentne najslobodnejším štátom v Indii, s najštíhlejšou a najmenej skorumpovanou vládou.
Môj kolega v Inštitúte Cato, indický publicista Swaminathan Aiyar, mi nedávno spomenul príbeh jedného indického podnikateľa. V štáte Tamil Nadu mu trvalo 6 mesiacov, kým dostal povolenie na výstavbu priemyselného objektu. Na jeho dosiahnutie bolo treba opakované návštevy úradu a opakované úplatky. V Gujarate mu zamestnanec ministerstva zatelefonoval naspäť v ten istý deň a na druhý deň mu úradníci ponúkli na výber viacero pozemkov pre jeho projekt. Úplatok nebol nutný.
Podnikanie bez korupcie je v Indii stále ojedinelé – aj v štáte Gujarat. Mnohí Indovia si však myslia, že reformy, ktoré tam Modi uskutočnil, sú presne to, čo krajina potrebuje ako celok. Za dlhé roky vlády Indického národného kongresu sa rast indickej ekonomiky spomalil prakticky o polovicu v porovnaní s rokom 2010. Kongres samotný bol poznačený množstvom korupčných škandálov a populistickou politikou, z ktorej sú už Indovia unavení.
Namiesto populizmu potrebuje India seriózne reformy – napríklad liberalizáciu trhu práce, v porovnaní s ktorým vyzerá ešte aj politika Jána Richtera ako laissez-faire chicagskeho razenia. Indické pracovnoprávne vzťahy sa riadia legislatívou, ktorá sa datuje do roku 1947 a ktorá napríklad vyžaduje od akejkoľvek firmy nad 100 zamestnancov výslovné povolenie od vlády na prepúšťanie.
Nedávna štúdia mladej indickej ekonómky Hemal Shah, vydaná bangalorským think-tankom Takshashila, ukazuje, že okrem archaického zákonníka práce existuje v Indii 47 zákonov, upravujúcich vzťahy s odbormi a 157 rôznych právnych noriem, týkajúcich sa najímania a prepúšťania zamestnancov na úrovni štátov, ktoré sa často prekrývajú. Výsledkom spleti vládnych obmedzení je, že 93 percent všetkých indických zamestnancov pracuje načierno...
Modiho reformátorské nadšenie a snaha o jednoduchý, efektívny štát je prísľubom, že India má reálnu šancu vyviesť stámilióny svojich obyvateľov z chudoby. To by však vo funkcii premiéra musel odolať pokušeniam populizmu, tlaku odborov a masívnej indickej byrokracii.
Autor je analytik Cato Institute vo Washingtone DC.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.