Ani nie desaťtisícové mestečko Veľké Kapušany sa minulý týždeň stalo na chvíľu miestom, kde sa hrá veľká geopolitická hra. Ukrajinský minister energetiky a vedenie firmy UKRTRANSGAS totiž prekvapujúco požiadali o možnosť rokovať so zástupcami slovenskej strany a predstaviteľmi Európskej únie práve v priestoroch veľkej kompresorovej stanice, ktorá leží kúsok za mestom uprostred polí. V tejto stanici slovenský prepravca plynu spoločnosť EUSTREAM preberá na meracej lavici plyn od ruského Gazpromu a tlakuje ho do rúr na našom území.
Vážne strategické rokovanie sa tak udialo na odľahlom mieste pri ukrajinských hraniciach, kam sa z košického a užhorodského letiska hnali s policajným sprievodom dve kolóny vládnych vozidiel. Rokovalo sa v neveľkej zasadačke kompresorky. Novinári postávali na vrátnici a jednoduchý obed sa podával v staničnej jedálni. Provizórne podmienky dobre dokresľovali vážnosť situácie. Ukrajinci svojim partnerom na rovinu povedali, že oni sa už nachádzajú v reálnej ekonomickej vojne a súrne potrebujú pomoc.
.pomrznú Ukrajinci?
Východnému susedovi Slovenska vážne hrozí, že sa túto zimu ocitne bez plynu. Rusi im totiž zvýšili cenu za kubík nad stredoeurópske trhové ceny, ktoré Kyjev nie je ochotný ani schopný platiť. Preto musí hľadať aj neštandardné riešenia. Na nás sa Ukrajinci pozerajú s najväčšou nádejou. Máme totiž veľkokapacitné rúry, ktoré by mohli reverzným tokom dodať Ukrajine plyn z iných krajín.
Časť plynu síce môžu dostať Ukrajinci aj z rúr, ktoré vedú cez Poľsko a Maďarsko, ale tam je technická kapacita pre reverzný tok veľmi obmedzená. Ukrajinská ročná spotreba zemného plynu tvorí asi 50 miliárd kubických metrov. Viac ako polovicu si Ukrajinci dokážu zabezpečiť z vlastných zdrojov. Doviezť musia 23 miliárd kubíkov plynu. Cez Poľsko a Maďarsko vie Kyjev získať spolu len asi 8 miliárd kubíkov. Sú to totiž relatívne malé rúry. Najviac plynu by tak na Ukrajinu mohlo dodať práve Slovensko.
A naši východní susedia sa rozhodli, že priamo v kompresorovej stanici vo Veľkých Kapušanoch ukážu ukrajinskí technici svojim slovenským kolegom, ako šikovne otočiť tok v jednej zo štyroch veľkokapacitných rúr, ktorými prúdi ruský plyn z Ukrajiny na Slovensko. Slovenskí technici sa však iba usmievali. Oni to vedia rovnako dobre ako ukrajinskí špecialisti. Technicky by sa dalo vymyslieť všeličo, lenže sú tu zmluvy s Gazpromom, pre ktoré Slovensko nemôže svojvoľne zasiahnuť do technickej infraštruktúry.
Keď si v zasadačke kompresorovej stanice sadla oproti sebe ukrajinská a slovenská strana, po boku ktorej sedel aj vysoký predstaviteľ EÚ, tak sa vlastne ani nehovorilo o technických riešeniach. Hovorilo sa o tom, čo je právne možné, aby to nepopudilo „tretiu stranu“. Slová ako Gazprom či Rusko sa zväčša taktne obchádzali.
So štyrmi veľkokapacitnými potrubiami, cez ktoré z Ukrajiny prúdi plyn na Slovensko, sa z právnych dôvodov nedá veľmi hýbať. Ukrajinci by však radi v jednej z týchto štyroch rúr, ktorá je menej vyťažená, otočili smer plynu, ktorý by následne zásoboval ich.
S tým sa však doteraz nepočítalo. Až do stanice vo Veľkých Kapušanoch je plyn ruský a slovenská strana do potrubí nesmie zasahovať bez súhlasu ruskej strany. Rátalo sa preto s iným riešením – neďaleko sa totiž nachádza ešte jedna menšia rúra, ktorá bola pôvodne postavená pre zásobovanie elektrárne Vojany, ale nepoužívala sa. Už dlhšie Slováci pripravovali reverzný tok plynu pre Ukrajinu práve cez túto menšiu rúru. Za Kapušanmi, hlbšie na slovenskom území, je možné vybudovať prepojku z hlavnej tepny na potrubie z Vojan. S týmto riešením nie je žiadny veľký technický problém, ale ani právny problém a bolo by možné začať ňou posielať Ukrajincom plyn už pred touto zimou. Problém je, že táto rúra by spočiatku mala kapacitu len asi 3 miliardy kubíkov plynu ročne a po jej kompletnom dobudovaní na jar budúceho roka asi desať miliárd. Čiže Ukrajina môže mať túto zimu vážny problém, nevieme jej dodať dostatočné množstvo plynu. A to si Ukrajinci dobre uvedomujú, preto aj slovenskú stranu tlačia do iných riešení.
Minulý utorok sa malo vo Veľkých Kapušanoch podpísať memorandum o porozumení, ktoré by v skrátenom konaní rozbehlo všetky prípravy na prepojenie cez tzv. vojanskú rúru. Lenže Ukrajinci sa zrazu nemali k podpisu memoranda, ktoré už bolo zo slovenskej strany podpísané. Tvrdili, že oni potrebujú oveľa viac plynu a iné riešenie. A tak sa v Kapušanoch nepodpísalo nič, iba sa dohodlo na ďalšom hľadaní možností, ako dodať Ukrajincom viac plynu. Musí sa to urobiť tak, aby sa zároveň neporušil kontrakt a zmluvy s Gazpromom. Pri hľadaní nového riešenia sa teda, paradoxne, nezapotia technici, ale právnici.
.bude záujem o obchod?
Na Slovensku občas v súvislosti s reverzným tokom plynu na Ukrajinu zaznieva obava, či nám východný sused bude za surovinu platiť. Lenže tu treba rozlišovať firmy, ktoré s plynom obchodujú a firmy, ktoré zabezpečujú jeho dopravu potrubiami (ako Eustream, dcérska spoločnosť SPP). Fungovať by to malo tak, že niektorý z európskych obchodníkov s plynom, ktorý ho má prebytok, ponúkne určité množstvo ukrajinskému partnerovi. Obchodník zaplatí Eustreamu, ako prepravnej spoločnosti, aby plyn reverzom prepravila cez rúry na našom území a potom ďalej na Ukrajinu. Záujem, aby ukrajinská strana platila za plyn, musí mať predovšetkým onen európsky obchodník. On bude prepravu platiť Eustreamu, nie ukrajinská strana. Minulý týždeň bola zverejnená správa, že nemecká spoločnosť RWE je pripravená predávať Ukrajine plyn cez poľský reverz a platobnej neschopnosti Kyjeva sa neobáva.
Od Slovenska sa očakáva najmä vytvorenie a poskytnutie infraštruktúry, ktorá by umožnila plyn na Ukrajinu dodávať. Lenže ekonomické otázniky existujú aj v tejto otázke. „Z pohľadu Slovenska je dôležité, ak sa reverzný tok na Ukrajinu sprevádzkuje, aby sa našli obchodníci, ktorí ho budú reálne využívať,“ hovorí energetický analytik Michal Hudec. Čiže Eustream potrebuje zistiť záväzný záujem obchodníkov s plynom. Takémuto procesu sa hovorí „open season“. Slovenský prepravca si počas neho zisťuje, či sú vôbec nejakí európski obchodníci, ktorí by si záväzne objednali miesto v rúre na prepravu svojho plynu na Ukrajinu. Je to kvôli tomu, aby Eustream mohol ísť do banky a požiadať o úver s tým, že má už záväznú garanciu, vďaka ktorej sa rúra splatí. Existujú pochybnosti, či sa po vyhlásení „open season“ niekto vôbec prihlási, že chce predávať Ukrajincom plyn.
„Ak sa žiadni obchodníci na oboch stranách nezaviažu na využívanie prepravnej kapacity, tak sa ten projekt nebude realizovať,“ vysvetľuje Hudec. „V roku 2012 sa podobný open season ohľadne reverzného toku medzi Slovenskom a Ukrajinou už uskutočnil. Výsledkom bol nezáujem obchodníkov. A za týchto okolností slovenský prepravca, pochopiteľne, nechce veľmi investovať do rozvoja infraštruktúry, ktorá bude nevyužitá a v rozumnom čase sa nesplatí.“
.zatvorí Rus kohútiky?
V súvislosti s krízou medzi Moskvou a Kyjevom sa často skloňujú rôzne scenáre zastavenia dodávok plynu Rusmi do Európskej únie. Dá sa niečo povedať o ich pravdepodobnosti? Môže napríklad zatiahnuť Rusko kohútiky celej Európe? „Niečo také by bolo z pohľadu Ruska politicko-ekonomickou obdobou samovražedného útoku kamikaze,“ vysvetľuje Hudec „Neviem si predstaviť, v akej situácii by sa ocitlo Rusko, ak by takýmto krokom stratilo približne 50 percent príjmov v štátnom rozpočte.“ Často sa hovorí o závislosti Európanov od ruského plynu, no obchod je obojsmerná záležitosť. Rovnako existuje aj ruská závislosť od peňazí z predaja plynu európskym krajinám. Štáty EÚ sú solventnou klientelou, ktorá platí načas a dôsledne dodržiava zmluvy.
Ale keby sa predsa len stalo, že by Rusi prestali úplne dodávať plyn do Európy, čakalo by nás veľmi ťažké obdobie prispôsobenia sa. Ale to by bolo len dočasné obdobie. EÚ by prešla na iné palivá, z iných geografických oblastí, aby sa raz a navždy zbavila závislosti od nevyspytateľných ruských dodávok. A keď už sa raz v energetike uskutoční takéto strategické rozhodnutie o zmene jej smerovania, bude mať následky na desaťročia dopredu. Rusko by niečo také mohlo urobiť len raz. Vyvolalo by krátkodobú krízu a možno by tiež dosiahlo svoje bezprostredné politické ciele. No už v strednodobom hľadisku by sa to Moskve len a len vypomstilo. Európe by to uškodilo krátkodobo, no Rusi by tým sami seba odpísali na veľmi dlhý čas ako dôveryhodného partnera pri dodávkach energonosičov.
Ani preorientovanie Ruska na ázijskú klientelu, najmä na Čínu, nie je jednoduchá a krátkodobá záležitosť. Rusko by tu čelilo väčšej konkurencii, najmä z arabských štátov, ako je Katar. Dobudovanie infraštruktúry je dlhodobým procesom a ázijská cenotvorba na základe krátkodobých kontraktov by nútila Rusov znášať väčšiu neistotu ako pri dlhodobých zmluvách v strednej Európe.
.vyschne potrubie?
Ruským životným záujmom je udržať dodávky plynu pre strednú a západnú Európu priechodné. Avšak scenár, s ktorým treba rátať, je uzavretie prepravných trás cez Ukrajinu a tým pádom aj cez Slovensko. My sme v takom prípade poistení vďaka reverzným tokom z Česka a Rakúska. Neostaneme teda bez dodávky plynu. Navyše disponujeme aj vlastnými zásobami plynu, ktoré by momentálne vydržali do jesene. Báť sa krátkodobého výpadku nemusia ani spotrebitelia, keďže ceny zemného plynu sú u nás regulované.
Rusi by v prípade uzavretia ukrajinsko-slovenskej trasy zrejme naďalej do EÚ dodávali plyn cez Nordstream (vedie po dne Baltského mora) a Jamal (vedie cez Bielorusko a Poľsko). Problém je, že cez Slovensko Rusi dodávajú do Európy asi 35 percent svojho plynu. Ak by táto tepna bola dočasne prerušená, v Európe by zostalo dosť plynu pre Slovensko, ale bol by problém zásobovať plynom cez reverz Ukrajinu.
Vladimír Putin dal minulý týždeň Ukrajine čas jeden mesiac, aby splatila svoje účty za plyn. Inak bude požadovať za svoje dodávky platby dopredu. V poslednom čase sa hovorí, že Slovensko sa vinou rusko-ukrajinskej krízy dostalo medzi dva mlynské kamene. Na jednej je záujem Európskej únie (ktorý však tvarujeme aj my), na druhej záujem Ruska. Skutočný problém má však náš východný sused. Ukrajinu ničia vnútorné pnutia, zatiaľ čo si z nej zaživa odhrýza ruský medveď. A bežní Ukrajinci zatiaľ ani nevedia, či vôbec ďalšiu zimu strávia v teple.
Vážne strategické rokovanie sa tak udialo na odľahlom mieste pri ukrajinských hraniciach, kam sa z košického a užhorodského letiska hnali s policajným sprievodom dve kolóny vládnych vozidiel. Rokovalo sa v neveľkej zasadačke kompresorky. Novinári postávali na vrátnici a jednoduchý obed sa podával v staničnej jedálni. Provizórne podmienky dobre dokresľovali vážnosť situácie. Ukrajinci svojim partnerom na rovinu povedali, že oni sa už nachádzajú v reálnej ekonomickej vojne a súrne potrebujú pomoc.
.pomrznú Ukrajinci?
Východnému susedovi Slovenska vážne hrozí, že sa túto zimu ocitne bez plynu. Rusi im totiž zvýšili cenu za kubík nad stredoeurópske trhové ceny, ktoré Kyjev nie je ochotný ani schopný platiť. Preto musí hľadať aj neštandardné riešenia. Na nás sa Ukrajinci pozerajú s najväčšou nádejou. Máme totiž veľkokapacitné rúry, ktoré by mohli reverzným tokom dodať Ukrajine plyn z iných krajín.
Časť plynu síce môžu dostať Ukrajinci aj z rúr, ktoré vedú cez Poľsko a Maďarsko, ale tam je technická kapacita pre reverzný tok veľmi obmedzená. Ukrajinská ročná spotreba zemného plynu tvorí asi 50 miliárd kubických metrov. Viac ako polovicu si Ukrajinci dokážu zabezpečiť z vlastných zdrojov. Doviezť musia 23 miliárd kubíkov plynu. Cez Poľsko a Maďarsko vie Kyjev získať spolu len asi 8 miliárd kubíkov. Sú to totiž relatívne malé rúry. Najviac plynu by tak na Ukrajinu mohlo dodať práve Slovensko.
A naši východní susedia sa rozhodli, že priamo v kompresorovej stanici vo Veľkých Kapušanoch ukážu ukrajinskí technici svojim slovenským kolegom, ako šikovne otočiť tok v jednej zo štyroch veľkokapacitných rúr, ktorými prúdi ruský plyn z Ukrajiny na Slovensko. Slovenskí technici sa však iba usmievali. Oni to vedia rovnako dobre ako ukrajinskí špecialisti. Technicky by sa dalo vymyslieť všeličo, lenže sú tu zmluvy s Gazpromom, pre ktoré Slovensko nemôže svojvoľne zasiahnuť do technickej infraštruktúry.
Keď si v zasadačke kompresorovej stanice sadla oproti sebe ukrajinská a slovenská strana, po boku ktorej sedel aj vysoký predstaviteľ EÚ, tak sa vlastne ani nehovorilo o technických riešeniach. Hovorilo sa o tom, čo je právne možné, aby to nepopudilo „tretiu stranu“. Slová ako Gazprom či Rusko sa zväčša taktne obchádzali.
So štyrmi veľkokapacitnými potrubiami, cez ktoré z Ukrajiny prúdi plyn na Slovensko, sa z právnych dôvodov nedá veľmi hýbať. Ukrajinci by však radi v jednej z týchto štyroch rúr, ktorá je menej vyťažená, otočili smer plynu, ktorý by následne zásoboval ich.
S tým sa však doteraz nepočítalo. Až do stanice vo Veľkých Kapušanoch je plyn ruský a slovenská strana do potrubí nesmie zasahovať bez súhlasu ruskej strany. Rátalo sa preto s iným riešením – neďaleko sa totiž nachádza ešte jedna menšia rúra, ktorá bola pôvodne postavená pre zásobovanie elektrárne Vojany, ale nepoužívala sa. Už dlhšie Slováci pripravovali reverzný tok plynu pre Ukrajinu práve cez túto menšiu rúru. Za Kapušanmi, hlbšie na slovenskom území, je možné vybudovať prepojku z hlavnej tepny na potrubie z Vojan. S týmto riešením nie je žiadny veľký technický problém, ale ani právny problém a bolo by možné začať ňou posielať Ukrajincom plyn už pred touto zimou. Problém je, že táto rúra by spočiatku mala kapacitu len asi 3 miliardy kubíkov plynu ročne a po jej kompletnom dobudovaní na jar budúceho roka asi desať miliárd. Čiže Ukrajina môže mať túto zimu vážny problém, nevieme jej dodať dostatočné množstvo plynu. A to si Ukrajinci dobre uvedomujú, preto aj slovenskú stranu tlačia do iných riešení.
Minulý utorok sa malo vo Veľkých Kapušanoch podpísať memorandum o porozumení, ktoré by v skrátenom konaní rozbehlo všetky prípravy na prepojenie cez tzv. vojanskú rúru. Lenže Ukrajinci sa zrazu nemali k podpisu memoranda, ktoré už bolo zo slovenskej strany podpísané. Tvrdili, že oni potrebujú oveľa viac plynu a iné riešenie. A tak sa v Kapušanoch nepodpísalo nič, iba sa dohodlo na ďalšom hľadaní možností, ako dodať Ukrajincom viac plynu. Musí sa to urobiť tak, aby sa zároveň neporušil kontrakt a zmluvy s Gazpromom. Pri hľadaní nového riešenia sa teda, paradoxne, nezapotia technici, ale právnici.
.bude záujem o obchod?
Na Slovensku občas v súvislosti s reverzným tokom plynu na Ukrajinu zaznieva obava, či nám východný sused bude za surovinu platiť. Lenže tu treba rozlišovať firmy, ktoré s plynom obchodujú a firmy, ktoré zabezpečujú jeho dopravu potrubiami (ako Eustream, dcérska spoločnosť SPP). Fungovať by to malo tak, že niektorý z európskych obchodníkov s plynom, ktorý ho má prebytok, ponúkne určité množstvo ukrajinskému partnerovi. Obchodník zaplatí Eustreamu, ako prepravnej spoločnosti, aby plyn reverzom prepravila cez rúry na našom území a potom ďalej na Ukrajinu. Záujem, aby ukrajinská strana platila za plyn, musí mať predovšetkým onen európsky obchodník. On bude prepravu platiť Eustreamu, nie ukrajinská strana. Minulý týždeň bola zverejnená správa, že nemecká spoločnosť RWE je pripravená predávať Ukrajine plyn cez poľský reverz a platobnej neschopnosti Kyjeva sa neobáva.
Od Slovenska sa očakáva najmä vytvorenie a poskytnutie infraštruktúry, ktorá by umožnila plyn na Ukrajinu dodávať. Lenže ekonomické otázniky existujú aj v tejto otázke. „Z pohľadu Slovenska je dôležité, ak sa reverzný tok na Ukrajinu sprevádzkuje, aby sa našli obchodníci, ktorí ho budú reálne využívať,“ hovorí energetický analytik Michal Hudec. Čiže Eustream potrebuje zistiť záväzný záujem obchodníkov s plynom. Takémuto procesu sa hovorí „open season“. Slovenský prepravca si počas neho zisťuje, či sú vôbec nejakí európski obchodníci, ktorí by si záväzne objednali miesto v rúre na prepravu svojho plynu na Ukrajinu. Je to kvôli tomu, aby Eustream mohol ísť do banky a požiadať o úver s tým, že má už záväznú garanciu, vďaka ktorej sa rúra splatí. Existujú pochybnosti, či sa po vyhlásení „open season“ niekto vôbec prihlási, že chce predávať Ukrajincom plyn.
„Ak sa žiadni obchodníci na oboch stranách nezaviažu na využívanie prepravnej kapacity, tak sa ten projekt nebude realizovať,“ vysvetľuje Hudec. „V roku 2012 sa podobný open season ohľadne reverzného toku medzi Slovenskom a Ukrajinou už uskutočnil. Výsledkom bol nezáujem obchodníkov. A za týchto okolností slovenský prepravca, pochopiteľne, nechce veľmi investovať do rozvoja infraštruktúry, ktorá bude nevyužitá a v rozumnom čase sa nesplatí.“
.zatvorí Rus kohútiky?
V súvislosti s krízou medzi Moskvou a Kyjevom sa často skloňujú rôzne scenáre zastavenia dodávok plynu Rusmi do Európskej únie. Dá sa niečo povedať o ich pravdepodobnosti? Môže napríklad zatiahnuť Rusko kohútiky celej Európe? „Niečo také by bolo z pohľadu Ruska politicko-ekonomickou obdobou samovražedného útoku kamikaze,“ vysvetľuje Hudec „Neviem si predstaviť, v akej situácii by sa ocitlo Rusko, ak by takýmto krokom stratilo približne 50 percent príjmov v štátnom rozpočte.“ Často sa hovorí o závislosti Európanov od ruského plynu, no obchod je obojsmerná záležitosť. Rovnako existuje aj ruská závislosť od peňazí z predaja plynu európskym krajinám. Štáty EÚ sú solventnou klientelou, ktorá platí načas a dôsledne dodržiava zmluvy.
Ale keby sa predsa len stalo, že by Rusi prestali úplne dodávať plyn do Európy, čakalo by nás veľmi ťažké obdobie prispôsobenia sa. Ale to by bolo len dočasné obdobie. EÚ by prešla na iné palivá, z iných geografických oblastí, aby sa raz a navždy zbavila závislosti od nevyspytateľných ruských dodávok. A keď už sa raz v energetike uskutoční takéto strategické rozhodnutie o zmene jej smerovania, bude mať následky na desaťročia dopredu. Rusko by niečo také mohlo urobiť len raz. Vyvolalo by krátkodobú krízu a možno by tiež dosiahlo svoje bezprostredné politické ciele. No už v strednodobom hľadisku by sa to Moskve len a len vypomstilo. Európe by to uškodilo krátkodobo, no Rusi by tým sami seba odpísali na veľmi dlhý čas ako dôveryhodného partnera pri dodávkach energonosičov.
Ani preorientovanie Ruska na ázijskú klientelu, najmä na Čínu, nie je jednoduchá a krátkodobá záležitosť. Rusko by tu čelilo väčšej konkurencii, najmä z arabských štátov, ako je Katar. Dobudovanie infraštruktúry je dlhodobým procesom a ázijská cenotvorba na základe krátkodobých kontraktov by nútila Rusov znášať väčšiu neistotu ako pri dlhodobých zmluvách v strednej Európe.
.vyschne potrubie?
Ruským životným záujmom je udržať dodávky plynu pre strednú a západnú Európu priechodné. Avšak scenár, s ktorým treba rátať, je uzavretie prepravných trás cez Ukrajinu a tým pádom aj cez Slovensko. My sme v takom prípade poistení vďaka reverzným tokom z Česka a Rakúska. Neostaneme teda bez dodávky plynu. Navyše disponujeme aj vlastnými zásobami plynu, ktoré by momentálne vydržali do jesene. Báť sa krátkodobého výpadku nemusia ani spotrebitelia, keďže ceny zemného plynu sú u nás regulované.
Rusi by v prípade uzavretia ukrajinsko-slovenskej trasy zrejme naďalej do EÚ dodávali plyn cez Nordstream (vedie po dne Baltského mora) a Jamal (vedie cez Bielorusko a Poľsko). Problém je, že cez Slovensko Rusi dodávajú do Európy asi 35 percent svojho plynu. Ak by táto tepna bola dočasne prerušená, v Európe by zostalo dosť plynu pre Slovensko, ale bol by problém zásobovať plynom cez reverz Ukrajinu.
Vladimír Putin dal minulý týždeň Ukrajine čas jeden mesiac, aby splatila svoje účty za plyn. Inak bude požadovať za svoje dodávky platby dopredu. V poslednom čase sa hovorí, že Slovensko sa vinou rusko-ukrajinskej krízy dostalo medzi dva mlynské kamene. Na jednej je záujem Európskej únie (ktorý však tvarujeme aj my), na druhej záujem Ruska. Skutočný problém má však náš východný sused. Ukrajinu ničia vnútorné pnutia, zatiaľ čo si z nej zaživa odhrýza ruský medveď. A bežní Ukrajinci zatiaľ ani nevedia, či vôbec ďalšiu zimu strávia v teple.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.