Televízia Markíza vo štvrtok informovala, že dôstojník Generálneho štábu Ozbrojených síl je údajne podozrivý zo špionáže pre Rusko. Jeho aktivita sa mala zvýšiť práve v poslednom čase, v súvislosti s krízou na Ukrajine. Rezort obrany síce priamo informácie televízie nepotvrdil, no bolo by prekvapením, keby ruské spravodajské služby, zvlášť v tomto citlivom období, u nás neboli aktívne. Rovnako hlasy na internete, ktoré obhajujú postup Moskvy u nášho východného suseda, nemusia byť vždy len prejavom spontánneho rusofilstva. „Základnou stratégiou Ruska bude úsilie rozbiť NATO a izolovať východnú Európu,“ píše vo svojej knihe Nasledujúcich sto rokov americký odborník na geopolitiku a zakladateľ súkromnej spravodajskej agentúry STRATFOR, George Friedman. „Budú sa napríklad usilovať destabilizovať Slovensko a Bulharsko.“
.tehla v múre
Slovensko môže byť cieľom zvýšeného ruského politického, ekonomického i spravodajského záujmu – akousi rozkývanou tehlou v múre NATO. Je otázne, či takému náporu dokážeme čeliť. Vezmime si len obranu, kde už vlani bolo zverejnené, že 70 percent pozemnej výzbroje a techniky je po lehote životnosti. Dvadsať rokov u nás stav ozbrojených síl nebol prioritou. Čiastočne išlo o prirodzený vývoj, keďže po skončení studenej vojny sa zdalo, že veľký vojenský konflikt v našej časti sveta už nehrozí. Navyše, ekonomické náklady transformácie si vyžiadali presmerovanie zdrojov do oblastí, kde boli potrebné akútnejšie.
Robert Fico teraz varuje pred uvalením sankcií na Rusko. „Vo vojenskej oblasti by sme okamžite nemali možnosť zabezpečovať náhradné dielce pre našu leteckú techniku,“ vyhlásil pred dvoma týždňami. Lenže problém je tiež v tom, že ak sa počas posledných dvoch desaťročí armáda modernizovala, tak zase prevažne ruskou technikou. A to možno aj kvôli podnikateľským skupinám s ruskými kontaktmi, ktoré tu mali v minulosti privilegovaný prístup aj k jednotlivým vládnym garnitúram, vrátane tých pod vedením Smeru. „Ťažko môžeme mať zbrojné embargo EÚ voči Rusku, lebo by sme sami seba odstrelili od vrtuľníkov, stíhačiek, protivzdušnej obrany i časti pozemnej techniky,“ hovorí pre .týždeň Jaroslav Naď zo Stredoeurópskej strategickej rady. „Na druhej strane sme to boli práve my, kto aj po roku 1993 nakupoval ruskú techniku.“
Slovensko na obranu vydáva jedno percento HDP, hoci ako člen NATO by malo vydávať dve percentá. Napríklad v Poľsku majú priamo v ústave zakotvenú povinnosť vydávať na obranu najmenej 1,95 percenta svojho HDP. Z toho štvrtinu až tretinu sa snažia vynakladať len na modernizáciu, kým u nás je to asi 16 percent z obranného rozpočtu. V polovici mája má na Slovensko zavítať generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen. Očakáva sa, že prednesie veľmi kritickú hodnotiacu správu o stave našich ozbrojených síl.
Ak sa v súvislosti s ukrajinskou krízou ocitne na stole návrh na zavedenie sankcií na zbrojné dodávky z Ruska, dá sa očakávať, že Slovensko a Maďarsko ich budú vetovať. Ale existuje možnosť, že by samotné Rusko zastavilo napríklad dodávky náhradných dielcov do zbrojných systémov pre európske krajiny? „To by znamenalo odpísanie veľmi dôležitého trhu, kde by už nemohli robiť biznis. Stratili by množstvo kontraktov v miliardách eur, ktoré majú Rusi podpísané nielen s krajinami strednej a východnej Európy, ale napríklad aj s Francúzskom a Nemeckom,“ vysvetľuje Naď. Situácia je teda veľmi podobná energetike, kde tiež existuje vzájomná závislosť Ruska a Západu.
Vzniká tiež otázka, ktorá vyzerá tak trochu ako z ríše sci-fi, no spravodajské kruhy sa ňou zaoberajú. A to je možnosť, či Rusko nedokáže na diaľku v krajnom prípade vypnúť stíhačky a vrtuľníky, ktoré modernizovali v posledných rokoch pre členské krajiny NATO, či pre Ukrajinu. Inými slovami, v prípade potreby by stroje nemuseli vzlietnuť, ak by proti nim stála ruská strana.
Generálny tajomník Rasmussen oznámil minulý týždeň posilnenie vojenskej prítomnosti v krajinách na východnej hranici aliancie: „Budeme mať viac lietadiel vo vzduchu, viac lodí na hladine a vyššiu pripravenosť na pevnine.“ V praxi to bude znamenať aj posilnenie spravodajskej ochrany východnej hranice NATO a monitorovacie lety AWACS. Aliancia zo svojho fondu na budovanie infraštruktúry zrejme vyčlení peniaze na modernizáciu letísk či vojenských základní. Už teraz je jasné, že Poliaci alebo pobaltské štáty prejavia o tento druh spolupráce záujem a o zapojení do týchto projektov by akiste malo uvažovať aj Slovensko.
.zvládneme utečencov?
Špecifickým problémom v prípade eskalácie konfliktu môže byť nápor utečencov na východnú hranicu Slovenska. „Kapacitne vie Slovensko absorbovať rádovo stovky až tisíce utečencov, no odhady hovoria, že Ukrajinu by mohlo opustiť v dôsledku konfliktu 700-tisíc až 1,2 milióna ľudí. Z toho 5 až 7 percent by mierilo na Slovensko,“ ozrejmuje Naď.
Ukrajinská kríza nie je výzvou len pre NATO. Po dlhovej kríze, keď bol v stávke osud eura, ide tiež o ďalšiu veľkú skúšku Európskej únie. Práve Slovensko by vzhľadom na svoje historické skúsenosti a geografickú polohu malo byť aktívnym hráčom v ukrajinskej téme na európskej úrovni. Výsostným slovenským záujmom je mať vo svojom susedstve mierovú, konsolidovanú a prosperujúcu Ukrajinu. Slovensko by malo prekonať nutkanie dať hlavu do piesku a dokonca aj niečo zariskovať vo vzťahu k Rusku, aby sme v tejto situácii východnému susedovi pomohli na nohy.
.tehla v múre
Slovensko môže byť cieľom zvýšeného ruského politického, ekonomického i spravodajského záujmu – akousi rozkývanou tehlou v múre NATO. Je otázne, či takému náporu dokážeme čeliť. Vezmime si len obranu, kde už vlani bolo zverejnené, že 70 percent pozemnej výzbroje a techniky je po lehote životnosti. Dvadsať rokov u nás stav ozbrojených síl nebol prioritou. Čiastočne išlo o prirodzený vývoj, keďže po skončení studenej vojny sa zdalo, že veľký vojenský konflikt v našej časti sveta už nehrozí. Navyše, ekonomické náklady transformácie si vyžiadali presmerovanie zdrojov do oblastí, kde boli potrebné akútnejšie.
Robert Fico teraz varuje pred uvalením sankcií na Rusko. „Vo vojenskej oblasti by sme okamžite nemali možnosť zabezpečovať náhradné dielce pre našu leteckú techniku,“ vyhlásil pred dvoma týždňami. Lenže problém je tiež v tom, že ak sa počas posledných dvoch desaťročí armáda modernizovala, tak zase prevažne ruskou technikou. A to možno aj kvôli podnikateľským skupinám s ruskými kontaktmi, ktoré tu mali v minulosti privilegovaný prístup aj k jednotlivým vládnym garnitúram, vrátane tých pod vedením Smeru. „Ťažko môžeme mať zbrojné embargo EÚ voči Rusku, lebo by sme sami seba odstrelili od vrtuľníkov, stíhačiek, protivzdušnej obrany i časti pozemnej techniky,“ hovorí pre .týždeň Jaroslav Naď zo Stredoeurópskej strategickej rady. „Na druhej strane sme to boli práve my, kto aj po roku 1993 nakupoval ruskú techniku.“
Slovensko na obranu vydáva jedno percento HDP, hoci ako člen NATO by malo vydávať dve percentá. Napríklad v Poľsku majú priamo v ústave zakotvenú povinnosť vydávať na obranu najmenej 1,95 percenta svojho HDP. Z toho štvrtinu až tretinu sa snažia vynakladať len na modernizáciu, kým u nás je to asi 16 percent z obranného rozpočtu. V polovici mája má na Slovensko zavítať generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen. Očakáva sa, že prednesie veľmi kritickú hodnotiacu správu o stave našich ozbrojených síl.
Ak sa v súvislosti s ukrajinskou krízou ocitne na stole návrh na zavedenie sankcií na zbrojné dodávky z Ruska, dá sa očakávať, že Slovensko a Maďarsko ich budú vetovať. Ale existuje možnosť, že by samotné Rusko zastavilo napríklad dodávky náhradných dielcov do zbrojných systémov pre európske krajiny? „To by znamenalo odpísanie veľmi dôležitého trhu, kde by už nemohli robiť biznis. Stratili by množstvo kontraktov v miliardách eur, ktoré majú Rusi podpísané nielen s krajinami strednej a východnej Európy, ale napríklad aj s Francúzskom a Nemeckom,“ vysvetľuje Naď. Situácia je teda veľmi podobná energetike, kde tiež existuje vzájomná závislosť Ruska a Západu.
Vzniká tiež otázka, ktorá vyzerá tak trochu ako z ríše sci-fi, no spravodajské kruhy sa ňou zaoberajú. A to je možnosť, či Rusko nedokáže na diaľku v krajnom prípade vypnúť stíhačky a vrtuľníky, ktoré modernizovali v posledných rokoch pre členské krajiny NATO, či pre Ukrajinu. Inými slovami, v prípade potreby by stroje nemuseli vzlietnuť, ak by proti nim stála ruská strana.
Generálny tajomník Rasmussen oznámil minulý týždeň posilnenie vojenskej prítomnosti v krajinách na východnej hranici aliancie: „Budeme mať viac lietadiel vo vzduchu, viac lodí na hladine a vyššiu pripravenosť na pevnine.“ V praxi to bude znamenať aj posilnenie spravodajskej ochrany východnej hranice NATO a monitorovacie lety AWACS. Aliancia zo svojho fondu na budovanie infraštruktúry zrejme vyčlení peniaze na modernizáciu letísk či vojenských základní. Už teraz je jasné, že Poliaci alebo pobaltské štáty prejavia o tento druh spolupráce záujem a o zapojení do týchto projektov by akiste malo uvažovať aj Slovensko.
.zvládneme utečencov?
Špecifickým problémom v prípade eskalácie konfliktu môže byť nápor utečencov na východnú hranicu Slovenska. „Kapacitne vie Slovensko absorbovať rádovo stovky až tisíce utečencov, no odhady hovoria, že Ukrajinu by mohlo opustiť v dôsledku konfliktu 700-tisíc až 1,2 milióna ľudí. Z toho 5 až 7 percent by mierilo na Slovensko,“ ozrejmuje Naď.
Ukrajinská kríza nie je výzvou len pre NATO. Po dlhovej kríze, keď bol v stávke osud eura, ide tiež o ďalšiu veľkú skúšku Európskej únie. Práve Slovensko by vzhľadom na svoje historické skúsenosti a geografickú polohu malo byť aktívnym hráčom v ukrajinskej téme na európskej úrovni. Výsostným slovenským záujmom je mať vo svojom susedstve mierovú, konsolidovanú a prosperujúcu Ukrajinu. Slovensko by malo prekonať nutkanie dať hlavu do piesku a dokonca aj niečo zariskovať vo vzťahu k Rusku, aby sme v tejto situácii východnému susedovi pomohli na nohy.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.