.tento rozhovor robíme v sídle Mosta-Híd, do ktorého ste celkom nedávno vstúpili. Aké je to prostredie po prvých dňoch?
Veľmi žičlivé a priateľské. Ale som tu len týždeň.
.priateľské je k vám vedenie strany?
Nielen. Prišla som sem v čase, keď sa vedenie stretáva s členmi strany v rôznych regiónoch. A hneď v prvý deň, keď sme ohlásili môj vstup, som išla na stretnutie s členmi strany v Nitrianskom kraji, potom v Trnavskom, boli sme aj na severe Slovenska. A tá charakteristika, že je to žičlivé a priateľské prostredie, platí teda aj v širšom meradle.
.boli ste predtým v SDKÚ, ktorá bola ochotná ísť aj do ťažkých a kľúčových reforiem. Je taký aj Most-Híd?
Hlavná misia Mosta-Híd, ktorý vznikol len pred piatimi rokmi, bola trochu v inej podobe: nastavovať vzťahy medzi väčšinou a menšinami tak, aby nepredstavovali konflikt, ale spoluprácu. Preto Most nie je spájaný s veľkými reformami. Ale počas rozhovorov s Bélom Bugárom, ktoré sme viedli pred mojím vstupom, som cítila záujem, aby sa Most profiloval aj v jednotlivých oblastiach správy štátu výraznejšie ako doteraz. A aby dokázal ponúknuť aj niektoré reformy.
.z SDKÚ ste odišli pred štyrmi mesiacmi. Čo bol hlavný dôvod?
(Ticho.) Strata istej kompetentnosti a reformného potenciálu. Strata schopnosti prijať vôbec nejaké rozhodnutia, aj vnútri strany, aj akési potácanie sa medzi témami. A boli isté témy, kde sme mali zásadne odlišné názory. To prepukalo aj do verejných konfliktov.
.aké to boli témy?
Napríklad riešenie rómskej otázky, hoci nemám rada tento výraz. Tam som mala výrazne iné pozície a ťažko som to znášala. Bola som buď v permanentnom konflikte, alebo nespokojná. A v tomto prostredí som sa už preto zle cítila, necítila som sa s ním už ani stotožnená.
.boli aj iné konfliktné témy?
Napríklad som už nechcela riešiť otázku, či je politicky vhodné, alebo nevhodné vyjadriť sa k Hedvige Malinovej.
.sDKÚ pôsobí zvonka ako vyhasnutá strana, ktorá sa už zaoberá iba sama sebou. Ale tento istý pocit máme aj z KDH a Mosta. Preto sa čakalo, že vstúpite do niečoho nového. Ale vy ste zase v jednej z tých vyhasnutých strán.
Pretože som presvedčená, že Most-Híd nemusí byť vyhasnutý, nie je to ani stará strana. A prístup k menšinám, vďaka ktorému sa vzťahy neradikalizujú, ale vyzdvihuje sa spolupráca, tak tento prístup je stále veľmi hodnotný. Navyše, Béla Bugár ešte pred mojím príchodom avizoval, že chcú, aby slovenský pilier v strane zosilnel, a že chcú ponúkať aj odbornosť a kompetentnosť. Most-Híd sa chce transformovať na plnohodnotnú občiansku stranu pre celé Slovensko. To je extrémne náročný projekt, ale výzva je to veľmi veľká.
.prečo ste sa rozhodli práve teraz pre vstup do Mosta?
V období prezidentských volieb sa veľa vecí zrýchlilo. Hoci v novom prezidentovi sme dostali nádej, stále je to teraz v niečom krízová situácia, v ktorej sa odhaľujú ľudia aj politické strany. Či dokážu zareagovať a vnímať, že sa v spoločnosti niečo deje. Most-Híd ešte pred prvým kolom prezidentských volieb prišiel s víziou občianskej strany. A po fiasku s Pavlom Hrušovským sa Béla Bugár dokázal okamžite vyrovnať s Ľudovou platformou, nezaváhal a podporil v druhom kole Andreja Kisku. Ja tu vidím veľký potenciál.
.to vnímanie Mosta-Híd ako vyhasnutej strany sa zmení s príchodom jednej osoby?
Nie. Zmeniť takéto vnímanie strany bude drina, ale má to význam. Môžem priniesť iný pohľad zvonka aj dovnútra strany, aby sa nad niektorými otázkami rozmýšľalo inak. Most teraz pracuje na svojej novej vízii 2016 a nový program chce prijať v septembri na sneme strany.
.o vstupe do inej politickej strany ste asi uvažovali dlhšie, bol nejaký zlomový moment, keď ste si zrazu povedali, že ostanem v politike a vstúpim do ďalšej politickej strany?
My sme mali s Bélom Bugárom vždy dobrý a korektný vzťah. Nikdy som s ním nemala konflikt a keď som bola ministerka, nemala som žiadny problém s Mostom pri podpore mojich zákonov a reforiem. Ale v niečom je takéto rozhodnutie aj veľmi osobné. Kládla som si otázku, či vôbec ešte chcem ostať v politickom prostredí. Priznám sa, že to, čo ma definitívne presvedčilo, bola záverečná fáza prezidentskej kampane.
.čo konkrétne?
Ten ústavný zákon, ktorý predložil Paška s Hrušovským, kde polovička zákona sa týka reformy justície. Bola som vnútorne pobúrená z toho, že sa táto téma dostáva do politického obchodu, a zároveň sa s ňou pracuje povrchným a populistickým spôsobom. Od začiatku je pritom zrejmé, že nejde o justíciu. Toto ma naštartovalo. Ja si totiž myslím, že ak na niečom Slovensko vykrváca, tak sú to nefunkčné inštitúcie, ako prokuratúra a justícia. To je kameň úrazu.
.prečo ste nevstúpili do Novy Daniela Lipšica?
Máme korektné vzťahy, veľmi rada budem s nimi ďalej spolupracovať, v mnohých veciach sa zhodneme. Nechcem to takto hodnotiť, lebo moje rozhodnutie vstúpiť do Mosta bolo síce do veľkej časti racionálne, ale sčasti bolo aj intuitívne.
.hralo rolu to, že v Nove sú už dvaja Žitňanskí?
Nie. I keď nepochybne je zdravšie pre rodinu, ktorá dobre funguje a dobre si rozumie, keď sa nerozpráva stále o politike.
.oslovila vás Nova?
Áno, ale Most mi sadol viac.
.prečo nie Rado Procházka?
To bolo len také verejné očakávanie, že pôjdem do projektu okolo Rada Procházku.
.procházka je sebastredný typ. Nebol to dôvod?
Poznám ho dvanásť rokov, boli sme spolu na jednom ministerstve u Dana Lipšica. Je to výborný právnik a v prezidentských voľbách ukázal, že vie robiť aj politickú kampaň. Áno, svoj hendikep musí prekonať tým, že sa musí naučiť viac spolupracovať.
.neboli tam pre vás otvorené dvere?
On ich neotvoril a ani sme sa o jeho projekte nerozprávali.
.procházka chce generačnú výmenu, odmieta ľudí, čo boli dlhší čas v politike. Je to dobrý postup?
Aj Rado Procházka si dobre uvedomuje, že je tu veľká skupina voličov, ktorí protestujú proti tradičným stranám aj politikom. Na tejto vlne sa stal aj Andrej Kiska naším novým prezidentom. Sama seba som sa v jednu chvíľu pýtala, čo som ako „tradičný politik“ urobila. Napísala som si to na papier: obchodný register, zverejňovanie zmlúv... A keď som ten zoznam dokončila, povedala som si: Lucia, nemusíš sa hanbiť, môžeš ostať v politike. Nedelím to na starý politik – nový politik, ale na tých, čo sú schopní zareagovať na novú situáciu, a tých, ktorí toho schopní nie sú.
.indiskrétna otázka: koho ste volili v prvom kole?
Volila som v prvom aj druhom kole toho istého kandidáta.
.v spoločnosti – aj v našej, aj v českej – je silný odpor k tradičným politickým stranám a túžba po nových politických projektoch, od ktorých sa očakáva dynamika. Uvedomujete si túto strašnú ťažkosť toho, keď ste v strane, ktorá nie je úplne čerstvá?
Povedala som, že bude drina zmeniť to.
.skôr je úplne nemožné zmeniť to.
Vidím tento hendikep a viem, že za túto situáciu si môžu politické elity samy, lebo nenaplnili očakávania a opakovane nevedeli reagovať na očakávania voličov. Ale aj v histórii Slovenska sa ukázalo, že očakávanie, že všetko vyrieši nový subjekt alebo nový politik, nemusí byť riešením. Rozumiem tomuto dopytu, ale čím začal Andrej Babiš v českej vláde? Prvý krok novej koalície bola zmena lustračného zákona, aby mohol byť Babiš ministrom. Teda zákony sa museli prispôsobiť politikom, a nie naopak. Vnímam, že ponuka v konzervatívnej sfére na Slovensku narastá, vidím tu aj istú radikalizáciu a rozumiem aj tomu, že dopyt po občianskej strane nie je na Slovensku taký, že sa na tom dá za dva roky postaviť 30-percentná strana. Je tu stále dosť ľudí, ktorí vnímajú, že demokracia nie je len jednoduchá vláda väčšiny, ale že sa v nej musia rešpektovať zákony, pravidlá a aj práva jednotlivcov a menšín. Na Slovensku menšiny sú, a ja to nevnímam ako hendikep Slovenska, ale jeho plus. Som pripravená pustiť sa do toho so všetkou vervou. Keď tu budeme mať popri Smere konsolidovaný konzervatívny priestor s projektom Rada Procházku aj inými – a k tomu ešte silný občiansky Most, tak to bude Slovensko, ktoré sa mi bude páčiť.
.o dva roky zrejme Smer opäť vyhrá voľby, ale už nezostaví sám vládu. Doteraz to vyzeralo tak, že s ním do koalície pôjde Smer – a zrejme aj Most. Lenže keď je tam Žitňanská, tak koalícia so Smerom je pre Most menej pravdepodobná. Máte to v Moste prediskutované?
Rozprávali sme sa o tom a zhodli sme sa – keďže sa Smer správa tak, ako sa správa, a priority Mostu sú jasne nastavené, je to bezpredmetná otázka.
.aj keď bude ponuka Smeru veľkorysá?
Jedna z priorít Mostu bude oblasť spravodlivosti a justície. Takže je to bezpredmetná otázka.
.takto ste sa o tom v Moste rozprávali?
Áno.
.bol to tvrdý rozhovor?
Nie.
.smer zvolil piatich kandidátov na ústavných sudcov. Ani jeden z nich nie je prijateľný?
Ja som to nazvala pomsta Kiskovi.
.to, že boli vybratí takíto kandidáti pár dní po zvolení Kisku, čo hovorí o Smere?
Že sa chce etablovať vo všetkých mocenských pozíciách. A to aj pre prípad, že nebude vo vláde. Smer opakovane ukazuje, že nevolí podľa hodnotových kritérií, ako sa volia ústavné súdy všade na svete, ale podľa mocenských kritérií. Je na škodu veci, že sa pravicové strany nevedeli dohodnúť a preto silný mocenský hráč, ktorým Smer je, ovládne všetko.
.opozičné strany sa teraz tvária, že Smer ide robiť dobré veci v justícii, a preto treba s ním do toho ísť.
Sťažujete sa na nesprávnej adrese. Ja som nehlasovala za to a ani Most sa nepridal.
.ale prečo to robia?
Je v tom... No poviem to nahlas: zbabelosť. Strašne veľa ľudí sa sťažuje na fungovanie justície, začína to byť vážna téma a opoziční politici sa preto boja odmietnuť ponuku Smeru. Je v tom kus zbabelosti, ale aj preceňovanie komunikačných schopností Smeru a nedôvera vo vlastné komunikačné schopností, že nedokážeme ľuďom vysvetliť, prečo v tejto veci nepodporíme Smer.
.sudcovská rada Najvyššieho súdu dala návrh, aby Štefan Harabin opäť kandidoval za predsedu Najvyššieho súdu. Váš názor?
Vyjadruje to, do akej miery má Štefan Harabin pod kontrolou Najvyšší súd. Tým ľuďom už chýba aj pud sebazáchovy.
.je už jasné, že Harabina zvolí aj Súdna rada?
Kým to nie je dokonané, tá šanca tu stále je. Som presvedčená, že aj v Súdnej rade si časť sudcov uvedomuje, že ich imidžu Štefan Harabin škodí a že sa podieľa na tom, že justícia je nedôveryhodná. No to ešte neznamená, že nebudú hlasovať za Harabina. Treba ponúknuť východisko a nie si teraz obhrýzať nechty, či má Harabin v Súdnej rade väčšinu.
.aké je východisko?
Také, že budú navrhnutí aj iní protikandidáti. A v pude sebazáchovy by mohol niečo urobiť aj Smer.
.čo?
Minister Borec má právomoc navrhnúť kandidáta na predsedu Najvyššieho súdu. Mal by to urobiť.
.kto ešte môže navrhnúť protikandidáta?
Napríklad všetky sudcovské rady, každý člen Súdnej rady...
.je Harabin len symbolom zlého súdnictva alebo je to človek, ktorý pácha zlo a jeho odstránením sa to všetko prečistí?
Je v niečom symbolom, lebo to nie je normálne, že ho sudcovský stav stále akceptuje. Ale metódy, ktoré Štefan Harabin používa – mobing, disciplinárne konania, odmeny, svedčia aj o jeho osobnostnom nastavení.
.mnohí žijeme v predstave, že keď tu nebude Harabin, tak to bude oveľa lepšie. Nie je to ilúzia?
Niektoré prvky zmiznú, pravdepodobne prvky šikanovania, ale odhalí sa nám pravda o justičnom stave ako takom.
.tí odvážnejší už asi rezignovali.
Je v tom kúsok rezignácie sudcov, a ja som mala výčitky svedomia. Pretože keď som bola ministerka, začali sme s niektorými sudcami rozbiehať nové procesy, už sa viacerí prestali báť, uverili tomu a začali sa zapájať do zmien, prišlo isté uvoľnenie – a potom padla vláda a oni boli na rane. To som dlho nevedela stráviť, vnímala som to aj ako svoju osobnú zodpovednosť. Tí ľudia mi uverili a doplatili na to.
.aj preto sa už dnes sudcovia neozývajú proti Harabinovi a ničomu neveria.
Veľký význam má tlak zvonku, keď sa tento tlak ešte neprejavuje v samotnej justícii. Ale prejavuje sa už aj v samotnej strane Smer.
.zatiaľ nevidno žiadny výsledok.
Jeden výsledok tu je – máme prezidenta Andreja Kisku a nie Roberta Fica. Štefan Harabin a stav justície je už pre Roberta Fica jeden veľký problém. Preto má zmysel vyzývať ministra Boreca, ktorý ani nie je členom Smeru, aby sa k tomu nejakým spôsobom postavil. Nie je pravda, že politici nemajú vplyv na justíciu, cez Súdnu radu na ňu majú vplyv. A ten marazmus, ktorý sa tam dostal za čias prvej Ficovej vlády, to je maslo na hlave Smeru, preto aj oni majú povinnosť riešiť to. Môžu teraz dať Harabinovi stopku.
.keďže sa sudcovia teraz významnejšie neozvali, neznamená to, že keď sa aj Harabin odstráni, nemožno očakávať veľkú zmenu?
Všetci očakávame, že každý z tých 1 400 sudcov musí byť odborník aj morálna autorita. Ale prečo očakávame, že 25 rokov po tom, čo sa tu prehnali dve totality, bude sudcovský stav zásadne iný ako celý právnický stav alebo ako stav tejto spoločnosti? My tu predsa nemáme stáročnú tradíciu nezávislej justície, ktorá si s nečestnými praktikami a nehodnými sudcami poradí sama. Ale ja som presvedčená, že veľká časť sudcov ráno príde do roboty, poctivo si odrobí svoju prácu a keď sa podarí urobiť poriadok s tou špičkou, tak títo sudcovia budú opäť radi chodiť do roboty.
.prečo sa teraz neozvú, že je to už neúnosné?
Sú neodvážni. Sú ticho, možno nemajú tú stavovskú sudcovskú hrdosť a česť, aby sa tomu postavili.
.ani Združenie sudcov Slovenska už neprotestuje.
To mi je strašne ľúto, už len pre pamiatku Juraja Majchráka. Ale práve preto sme mali reformu justície postavenú na otvorenosti, aby aj v Súdnej rade, vo výberových procesoch neboli len sudcovia, ale aj autority zvonka. Lebo tá uzavretosť systému spôsobuje, že oni sa nemusia pozerať na to, čo hovoria ľudia.
.sudcom nevadí, že majú zlú povesť?
Vnímajú to a vadí im to. Ale z toho uzatvoreného kruhu sa nevedia dostať. Tá klíma je tam zlá a strach je mocný.
.a ešte si na súdy pretláčajú svoje deti, čím sa kruh uzatvára úplne.
Áno, problém rodinkárstva je na súdoch veľký. Keď je výberová komisia, v ktorej sedia len sudcovia, tak sa pozerajú inak na dieťa sudcu – a sme v uzavretom kruhu. Keď som bola ministerka, nastavili sme výberové komisie tak, aby dvaja členovia boli sudcovia a dvaja neboli zo sudcovského prostredia a bol tam aj psychológ, aby to neboli iba právnici. Pozývali sme aktívne novinárov, aby sa prišli pozrieť na výberové konania, zverejnili sme životopisy a výberové konania vtedy naozaj prebiehali inak. Minister Borec zmenil vyhlášku tak, že posilnil bodové hodnotenie ústnej skúšky, čiže subjektívnu časť hodnotenia a zmenil obsadenie komisií tak, že už sú v nich zase len sudcovia. A ani nepozýva novinárov. Filozofia otvoreného súdnictva, to je aj takéto aktívne promo. A tak sú tam zase deti sudcov, zamestnancov ministerstva a podobne. To je chyba ministra Boreca a naňho sa treba obrátiť, lebo to spôsobil on a on sa má za to zodpovedať.
.zdá sa, že justícia sa dokonca zhoršuje.
Áno, za výrazného prispenia ministra Boreca.
.ten stav zhoršovania sa je reverzibilný?
Áno, väčšou otvorenosťou. Všetci, ktorí sú v tomto systéme, si rozmyslia, ako sa budú správať, keď im hrozí, že sa im niekto pozerá na prsty, napríklad mimovládky. Začnem z iného konca: previerky sudcov. Aj niektorí moji kolegovia si myslia, že previerky sú dobrá vec. Tak fajn, urobme previerky, vyhoďme tristo či štyristo sudcov, ale kto ich nahradí? Nastúpia tieto výberové konania s týmito pravidlami, ktoré som opísala, s týmto ministrom Borecom. Nastúpi 300-400 nových sudcov a bude to ešte menej reverzibilné, lebo tam budú na ďalších tridsať rokov. Nie je iné riešenie ako dlhodobý verejný tlak. Ja verím na otvorenú justíciu. To je filozofia, ktorá potrebuje aj vhodné prostredie, teda napríklad aby tretí sektor neživoril, ale mohol pracovať s informáciami, ktoré zo súdov dostáva. Veľmi dobrú robotu robí Transparency International Slovensko aj Aliancia Fair Play. Tento tlak zvonka môže vytvoriť lepšie prostredie. Už dlho navrhujem, aby sa nahrávali všetky súdne pojednávania a keď vyjdete z pojednávania, aby ste dostali do ruky cédečko s jeho záznamom. Keď sudca vie, že je nahrávaný, bude sa inak správať. A vy máte v rukách dôkaz, keď sa chcete sťažovať, že sudca nadŕžal jednej strane. Máte to ako preukázať. To všetko má svoj zmysel. Množstvo krokov sa dá urobiť takýmto spôsobom – a zmena ústavy je v tom najmenej podstatná. A z toho som ja zúfalá.
.aby sudca bol morálna autorita – to je v našich pomeroch rozprávka?
Ale nie. Je dôležité, aby sa na právnických fakultách učila aj etika právnických povolaní a rozbieha sa to. No dôležité je aj to, s čím študenti prichádzajú z rodiny. Toto je kultúrno-civilizačný spor v našej spoločnosti a nie je len o veľkej korupcii, on je omnoho hlbší – je medzi tým, či vnímame, že pilierom spoločnosti sú pravidlá, ktoré všetci dodržujeme a potom je to pre nás výhodné, alebo či ten nosný pilier spoločnosti je, že „musíme si pomáhať“. V tomto stredoeurópskom prostredí sme, žiaľ, často prežili len vďaka tomu, že sme si museli pomáhať. Preto je to kultúrno-civilizačný spor, ktorý sa dá vybojovať len tým, že signál do spoločnosti dajú politické elity a všetci tí, ktorí majú vo verejnosti silné slovo.
.nemci vymenili všetkých východoeurópskych sudcov.
Áno, lebo si boli vedomí toho, že ide o kultúrno-civilizačný spor.
.u nás sa to urobiť nedá, nemáme západné Nemecko, ale aj v Česku sú v premene sudcovského stavu a prokuratúry ďalej ako my. Prečo?
Asi sú tam tie kultúrno-civilizačné stereotypy trošku iné. Niekde tu u nás sa to láme, možno medzi Moravou a Slovenskom. Ja to ale nemyslím pejoratívne.
.čo s tým?
Je to permanentný zápas, ktorý musíme zviesť.
.čo sa bude diať? Prezident Kiska zrejme nebude musieť Harabina vymenovať.
Áno.
.asi nemusí vymenovať ani tých ústavných sudcov? Je tu predsa rozhodnutie Ústavného súdu, že prezident to urobiť nemusí, tak ako postupoval prezident Gašparovič.
To nechcem komentovať, lebo s týmto rozhodnutím Ústavného súdu mám ja osobne veľký problém.
.čo môžete robiť vy?
Ako opozičný poslanec mám povinnosť o tom čo najhlasnejšie a čo najrazantnejšie hovoriť. A v roku 2016 sa voliči rozhodnú. Ja môžem urobiť všetko pre to, aby v tých voľbách predstavoval Most-Híd dobrú ponuku.
.čiže kľúčové bude, čo si povedia voliči: či budú pre nich rozhodujúce pravidlá, alebo princíp „musíme si pomáhať“?
Jasné.
.sú nejaké mená sudcov, ktorým by sme mali dávať väčší priestor vo verejnej debate, lebo sú nádejou na zmenu?
Neviem odpovedať priamo, ale v súťaži o najlepší judikát roka, ktorú organizoval Trend a SME, dostal cenu sudca Najvyššieho súdu Rudolf Čirč. On teraz neúspešne kandidoval aj na post ústavného sudcu a podľa mňa mal naozaj výbornú prezentáciu. Nie je to žiadny radikálny človek, ale veľmi múdry. Roky ste o ňom nepočuli a pritom robí naozaj dobrú robotu.
.očakávalo sa, že súdnictvo sa bude počas druhej Ficovej vlády vyvíjať v medziach mierneho pokroku – a symbolom tohto očakávania bol minister Borec. Ale napokon tento minister dáva dovolania pre korupčného poslanca za Smer. Čo to má znamenať?
To ste si vy vymysleli, že pôjde o mierny pokrok. A teraz vidíte mierny pokrok v predstavách Smeru.
.otázka je, že keď minister Borec niekoho navrhne namiesto Harabina, či to bude opäť mierny pokrok v predstavách Smeru. Nejaký menej obhrublý Harabin.
Týmto, čo produkujem v tomto rozhovore, sa asi nezavďačím voličom, lebo neponúkam rýchle riešenie, ktoré zafunguje a o dva roky bude s našou justíciou všetko v poriadku. Nič také neponúkam, lebo nič také neexistuje. Sú veci, ktoré sa dajú meniť rýchlo, napríklad dane alebo zákonník práce, tie efekty vidno do dvoch rokov. Ale potom sú oblasti, kde nestačí zmeniť zákon. V nich si treba postupne získavať ľudí, ktorí v tom systéme pracujú a meniť ich myslenie – to je justícia, ale aj školstvo. A najväčšia tragédia pre tieto oblasti spočíva práve v tom, že my politici podliehame štvorročnému cyklu, a máme preto potrebu sľúbiť niečo, čo zázračne zafunguje za štyri roky. Výsledkom je, že sa napokon nerobí žiadna seriózna dlhodobá práca. Preto sa snažím nenastavovať tieto očakávania, po ktorých príde znova a znova frustrácia, a tá si potom pýta ďalší radikálnejší sľub. Ale ja som presvedčená, že ten vývoj bude taký, že bude lepšie.
.nie ste za rýchle riešenia, ale v dnešnom stave môže minister spravodlivosti niečo významné urobiť?
Môže.
.aj niečo rázne?
(Smiech.) Teraz som vysvetľovala, že nič také nie je.
.naozaj?
Minister môže stimulovať všetky tie prvky otvorenosti, aby fungovala externá kontrola justície, napríklad nahrávanie súdnych pojednávaní už mohlo fungovať. Minister môže cez dobre nastavené kritériá nastaviť spôsob kontroly sudcov a vďaka tomu sa začnú rozlišovať kvalitní sudcovia a tí menej kvalitných. Minister môže nastaviť kritériá výberových konaní tak, aby výber sudcov bol lepší. Môže viac stimulovať Justičnú akadémiu, aby učila sudcov dobre pojednávať a prijímať rozhodnutia, teda, aby sa nebáli prijímať rozhodnutia. Viem si predstaviť aj rekonštrukciu Najvyššieho súdu – vrátiť sa k myšlienke Najvyššieho správneho súdu. Takéto procesy sa dajú naštartovať, ale minister Borec s tým nerobí nič.
.keď hovoríte o ministrovi Borecovi, mimovoľne z vás cítiť veľký dešpekt. Ale keď nastupoval, tak sa hovorilo, aká je to zaujímavá voľba!
Je možné, že zo mňa čosi také vyviera. Mňa uráža tá zbabelosť.
.jeho zbabelosť?
Zbabelosť alebo prispôsobivosť. Neviem, čo to je.
.veď to bol človek, ktorý mal ako advokát dobrú povesť?
Áno. Poznáte ten pocit, že sa občas pozeráte na konanie iného človeka a hanbíte sa za to? Tak ja som ten pocit mala za ministra Boreca pri kauze Olejník. To sa nedalo obhájiť. Niečo sa mu dostalo na stôl, niekto mu to tam doniesol a ten človek mal letieť dverami. Ale on to nemohol urobiť. Mňa to uráža. Ľudsky.
.robert Fico v jednej prezidentskej debate povedal, že treba plošné previerky sudcov, lebo je potrebné dostať niektorých sudcov von zo systému. Koho tým myslel?
Neviem. A keďže neviem, tak sa obávam.
.tých dobrých?
To ste povedali vy. Aj preto sa obávam plošných previerok, ktoré avizoval Smer.
.nemysleli tých skorumpovaných?
No keď som videla, ako volili kandidátov na ústavných sudcov, tak si nerobím žiadne ilúzie.
.a vy teraz vstupujete do Mostu, aby ste k prispeli k zmene justície.
Tak. Veľká výzva, nie?
.nie je to až naivné?
Trochu idealizmu mi nechajte aj v mojom veku. (Úsmev.)
Lucia Žitňanská (1964)/
Vyštudovala Právnickú fakultu UK Bratislava, kde absolvovala aj doktorandské štúdium. Do roku 1990 pôsobila ako podniková právnička, potom pôsobila na Protimonopolnom úrade a na právnickej fakulte. V rokoch 2002 až 2006 bola štátnou tajomníčkou na ministerstve spravodlivosti v čase, keď bol ministrom Daniel Lipšic. Potom vstúpila do SDKÚ a za túto stranu bola aj ministerkou spravodlivosti. Vo voľbách v roku 2012 získala takmer štvornásobok preferenčných hlasov Mikuláša Dzurindu. Neuspela však v súboji s Pavlom Frešom o post predsedníčky SDKÚ. Pred štyrmi mesiacmi z tejto strany vystúpila a v apríli 2014 vstúpila do Mosta-Híd, kde sa stala podpredsedníčkou. Je vydatá a má tri deti.
Veľmi žičlivé a priateľské. Ale som tu len týždeň.
.priateľské je k vám vedenie strany?
Nielen. Prišla som sem v čase, keď sa vedenie stretáva s členmi strany v rôznych regiónoch. A hneď v prvý deň, keď sme ohlásili môj vstup, som išla na stretnutie s členmi strany v Nitrianskom kraji, potom v Trnavskom, boli sme aj na severe Slovenska. A tá charakteristika, že je to žičlivé a priateľské prostredie, platí teda aj v širšom meradle.
.boli ste predtým v SDKÚ, ktorá bola ochotná ísť aj do ťažkých a kľúčových reforiem. Je taký aj Most-Híd?
Hlavná misia Mosta-Híd, ktorý vznikol len pred piatimi rokmi, bola trochu v inej podobe: nastavovať vzťahy medzi väčšinou a menšinami tak, aby nepredstavovali konflikt, ale spoluprácu. Preto Most nie je spájaný s veľkými reformami. Ale počas rozhovorov s Bélom Bugárom, ktoré sme viedli pred mojím vstupom, som cítila záujem, aby sa Most profiloval aj v jednotlivých oblastiach správy štátu výraznejšie ako doteraz. A aby dokázal ponúknuť aj niektoré reformy.
.z SDKÚ ste odišli pred štyrmi mesiacmi. Čo bol hlavný dôvod?
(Ticho.) Strata istej kompetentnosti a reformného potenciálu. Strata schopnosti prijať vôbec nejaké rozhodnutia, aj vnútri strany, aj akési potácanie sa medzi témami. A boli isté témy, kde sme mali zásadne odlišné názory. To prepukalo aj do verejných konfliktov.
.aké to boli témy?
Napríklad riešenie rómskej otázky, hoci nemám rada tento výraz. Tam som mala výrazne iné pozície a ťažko som to znášala. Bola som buď v permanentnom konflikte, alebo nespokojná. A v tomto prostredí som sa už preto zle cítila, necítila som sa s ním už ani stotožnená.
.boli aj iné konfliktné témy?
Napríklad som už nechcela riešiť otázku, či je politicky vhodné, alebo nevhodné vyjadriť sa k Hedvige Malinovej.
.sDKÚ pôsobí zvonka ako vyhasnutá strana, ktorá sa už zaoberá iba sama sebou. Ale tento istý pocit máme aj z KDH a Mosta. Preto sa čakalo, že vstúpite do niečoho nového. Ale vy ste zase v jednej z tých vyhasnutých strán.
Pretože som presvedčená, že Most-Híd nemusí byť vyhasnutý, nie je to ani stará strana. A prístup k menšinám, vďaka ktorému sa vzťahy neradikalizujú, ale vyzdvihuje sa spolupráca, tak tento prístup je stále veľmi hodnotný. Navyše, Béla Bugár ešte pred mojím príchodom avizoval, že chcú, aby slovenský pilier v strane zosilnel, a že chcú ponúkať aj odbornosť a kompetentnosť. Most-Híd sa chce transformovať na plnohodnotnú občiansku stranu pre celé Slovensko. To je extrémne náročný projekt, ale výzva je to veľmi veľká.
.prečo ste sa rozhodli práve teraz pre vstup do Mosta?
V období prezidentských volieb sa veľa vecí zrýchlilo. Hoci v novom prezidentovi sme dostali nádej, stále je to teraz v niečom krízová situácia, v ktorej sa odhaľujú ľudia aj politické strany. Či dokážu zareagovať a vnímať, že sa v spoločnosti niečo deje. Most-Híd ešte pred prvým kolom prezidentských volieb prišiel s víziou občianskej strany. A po fiasku s Pavlom Hrušovským sa Béla Bugár dokázal okamžite vyrovnať s Ľudovou platformou, nezaváhal a podporil v druhom kole Andreja Kisku. Ja tu vidím veľký potenciál.
.to vnímanie Mosta-Híd ako vyhasnutej strany sa zmení s príchodom jednej osoby?
Nie. Zmeniť takéto vnímanie strany bude drina, ale má to význam. Môžem priniesť iný pohľad zvonka aj dovnútra strany, aby sa nad niektorými otázkami rozmýšľalo inak. Most teraz pracuje na svojej novej vízii 2016 a nový program chce prijať v septembri na sneme strany.
.o vstupe do inej politickej strany ste asi uvažovali dlhšie, bol nejaký zlomový moment, keď ste si zrazu povedali, že ostanem v politike a vstúpim do ďalšej politickej strany?
My sme mali s Bélom Bugárom vždy dobrý a korektný vzťah. Nikdy som s ním nemala konflikt a keď som bola ministerka, nemala som žiadny problém s Mostom pri podpore mojich zákonov a reforiem. Ale v niečom je takéto rozhodnutie aj veľmi osobné. Kládla som si otázku, či vôbec ešte chcem ostať v politickom prostredí. Priznám sa, že to, čo ma definitívne presvedčilo, bola záverečná fáza prezidentskej kampane.
.čo konkrétne?
Ten ústavný zákon, ktorý predložil Paška s Hrušovským, kde polovička zákona sa týka reformy justície. Bola som vnútorne pobúrená z toho, že sa táto téma dostáva do politického obchodu, a zároveň sa s ňou pracuje povrchným a populistickým spôsobom. Od začiatku je pritom zrejmé, že nejde o justíciu. Toto ma naštartovalo. Ja si totiž myslím, že ak na niečom Slovensko vykrváca, tak sú to nefunkčné inštitúcie, ako prokuratúra a justícia. To je kameň úrazu.
.prečo ste nevstúpili do Novy Daniela Lipšica?
Máme korektné vzťahy, veľmi rada budem s nimi ďalej spolupracovať, v mnohých veciach sa zhodneme. Nechcem to takto hodnotiť, lebo moje rozhodnutie vstúpiť do Mosta bolo síce do veľkej časti racionálne, ale sčasti bolo aj intuitívne.
.hralo rolu to, že v Nove sú už dvaja Žitňanskí?
Nie. I keď nepochybne je zdravšie pre rodinu, ktorá dobre funguje a dobre si rozumie, keď sa nerozpráva stále o politike.
.oslovila vás Nova?
Áno, ale Most mi sadol viac.
.prečo nie Rado Procházka?
To bolo len také verejné očakávanie, že pôjdem do projektu okolo Rada Procházku.
.procházka je sebastredný typ. Nebol to dôvod?
Poznám ho dvanásť rokov, boli sme spolu na jednom ministerstve u Dana Lipšica. Je to výborný právnik a v prezidentských voľbách ukázal, že vie robiť aj politickú kampaň. Áno, svoj hendikep musí prekonať tým, že sa musí naučiť viac spolupracovať.
.neboli tam pre vás otvorené dvere?
On ich neotvoril a ani sme sa o jeho projekte nerozprávali.
.procházka chce generačnú výmenu, odmieta ľudí, čo boli dlhší čas v politike. Je to dobrý postup?
Aj Rado Procházka si dobre uvedomuje, že je tu veľká skupina voličov, ktorí protestujú proti tradičným stranám aj politikom. Na tejto vlne sa stal aj Andrej Kiska naším novým prezidentom. Sama seba som sa v jednu chvíľu pýtala, čo som ako „tradičný politik“ urobila. Napísala som si to na papier: obchodný register, zverejňovanie zmlúv... A keď som ten zoznam dokončila, povedala som si: Lucia, nemusíš sa hanbiť, môžeš ostať v politike. Nedelím to na starý politik – nový politik, ale na tých, čo sú schopní zareagovať na novú situáciu, a tých, ktorí toho schopní nie sú.
.indiskrétna otázka: koho ste volili v prvom kole?
Volila som v prvom aj druhom kole toho istého kandidáta.
.v spoločnosti – aj v našej, aj v českej – je silný odpor k tradičným politickým stranám a túžba po nových politických projektoch, od ktorých sa očakáva dynamika. Uvedomujete si túto strašnú ťažkosť toho, keď ste v strane, ktorá nie je úplne čerstvá?
Povedala som, že bude drina zmeniť to.
.skôr je úplne nemožné zmeniť to.
Vidím tento hendikep a viem, že za túto situáciu si môžu politické elity samy, lebo nenaplnili očakávania a opakovane nevedeli reagovať na očakávania voličov. Ale aj v histórii Slovenska sa ukázalo, že očakávanie, že všetko vyrieši nový subjekt alebo nový politik, nemusí byť riešením. Rozumiem tomuto dopytu, ale čím začal Andrej Babiš v českej vláde? Prvý krok novej koalície bola zmena lustračného zákona, aby mohol byť Babiš ministrom. Teda zákony sa museli prispôsobiť politikom, a nie naopak. Vnímam, že ponuka v konzervatívnej sfére na Slovensku narastá, vidím tu aj istú radikalizáciu a rozumiem aj tomu, že dopyt po občianskej strane nie je na Slovensku taký, že sa na tom dá za dva roky postaviť 30-percentná strana. Je tu stále dosť ľudí, ktorí vnímajú, že demokracia nie je len jednoduchá vláda väčšiny, ale že sa v nej musia rešpektovať zákony, pravidlá a aj práva jednotlivcov a menšín. Na Slovensku menšiny sú, a ja to nevnímam ako hendikep Slovenska, ale jeho plus. Som pripravená pustiť sa do toho so všetkou vervou. Keď tu budeme mať popri Smere konsolidovaný konzervatívny priestor s projektom Rada Procházku aj inými – a k tomu ešte silný občiansky Most, tak to bude Slovensko, ktoré sa mi bude páčiť.
.o dva roky zrejme Smer opäť vyhrá voľby, ale už nezostaví sám vládu. Doteraz to vyzeralo tak, že s ním do koalície pôjde Smer – a zrejme aj Most. Lenže keď je tam Žitňanská, tak koalícia so Smerom je pre Most menej pravdepodobná. Máte to v Moste prediskutované?
Rozprávali sme sa o tom a zhodli sme sa – keďže sa Smer správa tak, ako sa správa, a priority Mostu sú jasne nastavené, je to bezpredmetná otázka.
.aj keď bude ponuka Smeru veľkorysá?
Jedna z priorít Mostu bude oblasť spravodlivosti a justície. Takže je to bezpredmetná otázka.
.takto ste sa o tom v Moste rozprávali?
Áno.
.bol to tvrdý rozhovor?
Nie.
.smer zvolil piatich kandidátov na ústavných sudcov. Ani jeden z nich nie je prijateľný?
Ja som to nazvala pomsta Kiskovi.
.to, že boli vybratí takíto kandidáti pár dní po zvolení Kisku, čo hovorí o Smere?
Že sa chce etablovať vo všetkých mocenských pozíciách. A to aj pre prípad, že nebude vo vláde. Smer opakovane ukazuje, že nevolí podľa hodnotových kritérií, ako sa volia ústavné súdy všade na svete, ale podľa mocenských kritérií. Je na škodu veci, že sa pravicové strany nevedeli dohodnúť a preto silný mocenský hráč, ktorým Smer je, ovládne všetko.
.opozičné strany sa teraz tvária, že Smer ide robiť dobré veci v justícii, a preto treba s ním do toho ísť.
Sťažujete sa na nesprávnej adrese. Ja som nehlasovala za to a ani Most sa nepridal.
.ale prečo to robia?
Je v tom... No poviem to nahlas: zbabelosť. Strašne veľa ľudí sa sťažuje na fungovanie justície, začína to byť vážna téma a opoziční politici sa preto boja odmietnuť ponuku Smeru. Je v tom kus zbabelosti, ale aj preceňovanie komunikačných schopností Smeru a nedôvera vo vlastné komunikačné schopností, že nedokážeme ľuďom vysvetliť, prečo v tejto veci nepodporíme Smer.
.sudcovská rada Najvyššieho súdu dala návrh, aby Štefan Harabin opäť kandidoval za predsedu Najvyššieho súdu. Váš názor?
Vyjadruje to, do akej miery má Štefan Harabin pod kontrolou Najvyšší súd. Tým ľuďom už chýba aj pud sebazáchovy.
.je už jasné, že Harabina zvolí aj Súdna rada?
Kým to nie je dokonané, tá šanca tu stále je. Som presvedčená, že aj v Súdnej rade si časť sudcov uvedomuje, že ich imidžu Štefan Harabin škodí a že sa podieľa na tom, že justícia je nedôveryhodná. No to ešte neznamená, že nebudú hlasovať za Harabina. Treba ponúknuť východisko a nie si teraz obhrýzať nechty, či má Harabin v Súdnej rade väčšinu.
.aké je východisko?
Také, že budú navrhnutí aj iní protikandidáti. A v pude sebazáchovy by mohol niečo urobiť aj Smer.
.čo?
Minister Borec má právomoc navrhnúť kandidáta na predsedu Najvyššieho súdu. Mal by to urobiť.
.kto ešte môže navrhnúť protikandidáta?
Napríklad všetky sudcovské rady, každý člen Súdnej rady...
.je Harabin len symbolom zlého súdnictva alebo je to človek, ktorý pácha zlo a jeho odstránením sa to všetko prečistí?
Je v niečom symbolom, lebo to nie je normálne, že ho sudcovský stav stále akceptuje. Ale metódy, ktoré Štefan Harabin používa – mobing, disciplinárne konania, odmeny, svedčia aj o jeho osobnostnom nastavení.
.mnohí žijeme v predstave, že keď tu nebude Harabin, tak to bude oveľa lepšie. Nie je to ilúzia?
Niektoré prvky zmiznú, pravdepodobne prvky šikanovania, ale odhalí sa nám pravda o justičnom stave ako takom.
.tí odvážnejší už asi rezignovali.
Je v tom kúsok rezignácie sudcov, a ja som mala výčitky svedomia. Pretože keď som bola ministerka, začali sme s niektorými sudcami rozbiehať nové procesy, už sa viacerí prestali báť, uverili tomu a začali sa zapájať do zmien, prišlo isté uvoľnenie – a potom padla vláda a oni boli na rane. To som dlho nevedela stráviť, vnímala som to aj ako svoju osobnú zodpovednosť. Tí ľudia mi uverili a doplatili na to.
.aj preto sa už dnes sudcovia neozývajú proti Harabinovi a ničomu neveria.
Veľký význam má tlak zvonku, keď sa tento tlak ešte neprejavuje v samotnej justícii. Ale prejavuje sa už aj v samotnej strane Smer.
.zatiaľ nevidno žiadny výsledok.
Jeden výsledok tu je – máme prezidenta Andreja Kisku a nie Roberta Fica. Štefan Harabin a stav justície je už pre Roberta Fica jeden veľký problém. Preto má zmysel vyzývať ministra Boreca, ktorý ani nie je členom Smeru, aby sa k tomu nejakým spôsobom postavil. Nie je pravda, že politici nemajú vplyv na justíciu, cez Súdnu radu na ňu majú vplyv. A ten marazmus, ktorý sa tam dostal za čias prvej Ficovej vlády, to je maslo na hlave Smeru, preto aj oni majú povinnosť riešiť to. Môžu teraz dať Harabinovi stopku.
.keďže sa sudcovia teraz významnejšie neozvali, neznamená to, že keď sa aj Harabin odstráni, nemožno očakávať veľkú zmenu?
Všetci očakávame, že každý z tých 1 400 sudcov musí byť odborník aj morálna autorita. Ale prečo očakávame, že 25 rokov po tom, čo sa tu prehnali dve totality, bude sudcovský stav zásadne iný ako celý právnický stav alebo ako stav tejto spoločnosti? My tu predsa nemáme stáročnú tradíciu nezávislej justície, ktorá si s nečestnými praktikami a nehodnými sudcami poradí sama. Ale ja som presvedčená, že veľká časť sudcov ráno príde do roboty, poctivo si odrobí svoju prácu a keď sa podarí urobiť poriadok s tou špičkou, tak títo sudcovia budú opäť radi chodiť do roboty.
.prečo sa teraz neozvú, že je to už neúnosné?
Sú neodvážni. Sú ticho, možno nemajú tú stavovskú sudcovskú hrdosť a česť, aby sa tomu postavili.
.ani Združenie sudcov Slovenska už neprotestuje.
To mi je strašne ľúto, už len pre pamiatku Juraja Majchráka. Ale práve preto sme mali reformu justície postavenú na otvorenosti, aby aj v Súdnej rade, vo výberových procesoch neboli len sudcovia, ale aj autority zvonka. Lebo tá uzavretosť systému spôsobuje, že oni sa nemusia pozerať na to, čo hovoria ľudia.
.sudcom nevadí, že majú zlú povesť?
Vnímajú to a vadí im to. Ale z toho uzatvoreného kruhu sa nevedia dostať. Tá klíma je tam zlá a strach je mocný.
.a ešte si na súdy pretláčajú svoje deti, čím sa kruh uzatvára úplne.
Áno, problém rodinkárstva je na súdoch veľký. Keď je výberová komisia, v ktorej sedia len sudcovia, tak sa pozerajú inak na dieťa sudcu – a sme v uzavretom kruhu. Keď som bola ministerka, nastavili sme výberové komisie tak, aby dvaja členovia boli sudcovia a dvaja neboli zo sudcovského prostredia a bol tam aj psychológ, aby to neboli iba právnici. Pozývali sme aktívne novinárov, aby sa prišli pozrieť na výberové konania, zverejnili sme životopisy a výberové konania vtedy naozaj prebiehali inak. Minister Borec zmenil vyhlášku tak, že posilnil bodové hodnotenie ústnej skúšky, čiže subjektívnu časť hodnotenia a zmenil obsadenie komisií tak, že už sú v nich zase len sudcovia. A ani nepozýva novinárov. Filozofia otvoreného súdnictva, to je aj takéto aktívne promo. A tak sú tam zase deti sudcov, zamestnancov ministerstva a podobne. To je chyba ministra Boreca a naňho sa treba obrátiť, lebo to spôsobil on a on sa má za to zodpovedať.
.zdá sa, že justícia sa dokonca zhoršuje.
Áno, za výrazného prispenia ministra Boreca.
.ten stav zhoršovania sa je reverzibilný?
Áno, väčšou otvorenosťou. Všetci, ktorí sú v tomto systéme, si rozmyslia, ako sa budú správať, keď im hrozí, že sa im niekto pozerá na prsty, napríklad mimovládky. Začnem z iného konca: previerky sudcov. Aj niektorí moji kolegovia si myslia, že previerky sú dobrá vec. Tak fajn, urobme previerky, vyhoďme tristo či štyristo sudcov, ale kto ich nahradí? Nastúpia tieto výberové konania s týmito pravidlami, ktoré som opísala, s týmto ministrom Borecom. Nastúpi 300-400 nových sudcov a bude to ešte menej reverzibilné, lebo tam budú na ďalších tridsať rokov. Nie je iné riešenie ako dlhodobý verejný tlak. Ja verím na otvorenú justíciu. To je filozofia, ktorá potrebuje aj vhodné prostredie, teda napríklad aby tretí sektor neživoril, ale mohol pracovať s informáciami, ktoré zo súdov dostáva. Veľmi dobrú robotu robí Transparency International Slovensko aj Aliancia Fair Play. Tento tlak zvonka môže vytvoriť lepšie prostredie. Už dlho navrhujem, aby sa nahrávali všetky súdne pojednávania a keď vyjdete z pojednávania, aby ste dostali do ruky cédečko s jeho záznamom. Keď sudca vie, že je nahrávaný, bude sa inak správať. A vy máte v rukách dôkaz, keď sa chcete sťažovať, že sudca nadŕžal jednej strane. Máte to ako preukázať. To všetko má svoj zmysel. Množstvo krokov sa dá urobiť takýmto spôsobom – a zmena ústavy je v tom najmenej podstatná. A z toho som ja zúfalá.
.aby sudca bol morálna autorita – to je v našich pomeroch rozprávka?
Ale nie. Je dôležité, aby sa na právnických fakultách učila aj etika právnických povolaní a rozbieha sa to. No dôležité je aj to, s čím študenti prichádzajú z rodiny. Toto je kultúrno-civilizačný spor v našej spoločnosti a nie je len o veľkej korupcii, on je omnoho hlbší – je medzi tým, či vnímame, že pilierom spoločnosti sú pravidlá, ktoré všetci dodržujeme a potom je to pre nás výhodné, alebo či ten nosný pilier spoločnosti je, že „musíme si pomáhať“. V tomto stredoeurópskom prostredí sme, žiaľ, často prežili len vďaka tomu, že sme si museli pomáhať. Preto je to kultúrno-civilizačný spor, ktorý sa dá vybojovať len tým, že signál do spoločnosti dajú politické elity a všetci tí, ktorí majú vo verejnosti silné slovo.
.nemci vymenili všetkých východoeurópskych sudcov.
Áno, lebo si boli vedomí toho, že ide o kultúrno-civilizačný spor.
.u nás sa to urobiť nedá, nemáme západné Nemecko, ale aj v Česku sú v premene sudcovského stavu a prokuratúry ďalej ako my. Prečo?
Asi sú tam tie kultúrno-civilizačné stereotypy trošku iné. Niekde tu u nás sa to láme, možno medzi Moravou a Slovenskom. Ja to ale nemyslím pejoratívne.
.čo s tým?
Je to permanentný zápas, ktorý musíme zviesť.
.čo sa bude diať? Prezident Kiska zrejme nebude musieť Harabina vymenovať.
Áno.
.asi nemusí vymenovať ani tých ústavných sudcov? Je tu predsa rozhodnutie Ústavného súdu, že prezident to urobiť nemusí, tak ako postupoval prezident Gašparovič.
To nechcem komentovať, lebo s týmto rozhodnutím Ústavného súdu mám ja osobne veľký problém.
.čo môžete robiť vy?
Ako opozičný poslanec mám povinnosť o tom čo najhlasnejšie a čo najrazantnejšie hovoriť. A v roku 2016 sa voliči rozhodnú. Ja môžem urobiť všetko pre to, aby v tých voľbách predstavoval Most-Híd dobrú ponuku.
.čiže kľúčové bude, čo si povedia voliči: či budú pre nich rozhodujúce pravidlá, alebo princíp „musíme si pomáhať“?
Jasné.
.sú nejaké mená sudcov, ktorým by sme mali dávať väčší priestor vo verejnej debate, lebo sú nádejou na zmenu?
Neviem odpovedať priamo, ale v súťaži o najlepší judikát roka, ktorú organizoval Trend a SME, dostal cenu sudca Najvyššieho súdu Rudolf Čirč. On teraz neúspešne kandidoval aj na post ústavného sudcu a podľa mňa mal naozaj výbornú prezentáciu. Nie je to žiadny radikálny človek, ale veľmi múdry. Roky ste o ňom nepočuli a pritom robí naozaj dobrú robotu.
.očakávalo sa, že súdnictvo sa bude počas druhej Ficovej vlády vyvíjať v medziach mierneho pokroku – a symbolom tohto očakávania bol minister Borec. Ale napokon tento minister dáva dovolania pre korupčného poslanca za Smer. Čo to má znamenať?
To ste si vy vymysleli, že pôjde o mierny pokrok. A teraz vidíte mierny pokrok v predstavách Smeru.
.otázka je, že keď minister Borec niekoho navrhne namiesto Harabina, či to bude opäť mierny pokrok v predstavách Smeru. Nejaký menej obhrublý Harabin.
Týmto, čo produkujem v tomto rozhovore, sa asi nezavďačím voličom, lebo neponúkam rýchle riešenie, ktoré zafunguje a o dva roky bude s našou justíciou všetko v poriadku. Nič také neponúkam, lebo nič také neexistuje. Sú veci, ktoré sa dajú meniť rýchlo, napríklad dane alebo zákonník práce, tie efekty vidno do dvoch rokov. Ale potom sú oblasti, kde nestačí zmeniť zákon. V nich si treba postupne získavať ľudí, ktorí v tom systéme pracujú a meniť ich myslenie – to je justícia, ale aj školstvo. A najväčšia tragédia pre tieto oblasti spočíva práve v tom, že my politici podliehame štvorročnému cyklu, a máme preto potrebu sľúbiť niečo, čo zázračne zafunguje za štyri roky. Výsledkom je, že sa napokon nerobí žiadna seriózna dlhodobá práca. Preto sa snažím nenastavovať tieto očakávania, po ktorých príde znova a znova frustrácia, a tá si potom pýta ďalší radikálnejší sľub. Ale ja som presvedčená, že ten vývoj bude taký, že bude lepšie.
.nie ste za rýchle riešenia, ale v dnešnom stave môže minister spravodlivosti niečo významné urobiť?
Môže.
.aj niečo rázne?
(Smiech.) Teraz som vysvetľovala, že nič také nie je.
.naozaj?
Minister môže stimulovať všetky tie prvky otvorenosti, aby fungovala externá kontrola justície, napríklad nahrávanie súdnych pojednávaní už mohlo fungovať. Minister môže cez dobre nastavené kritériá nastaviť spôsob kontroly sudcov a vďaka tomu sa začnú rozlišovať kvalitní sudcovia a tí menej kvalitných. Minister môže nastaviť kritériá výberových konaní tak, aby výber sudcov bol lepší. Môže viac stimulovať Justičnú akadémiu, aby učila sudcov dobre pojednávať a prijímať rozhodnutia, teda, aby sa nebáli prijímať rozhodnutia. Viem si predstaviť aj rekonštrukciu Najvyššieho súdu – vrátiť sa k myšlienke Najvyššieho správneho súdu. Takéto procesy sa dajú naštartovať, ale minister Borec s tým nerobí nič.
.keď hovoríte o ministrovi Borecovi, mimovoľne z vás cítiť veľký dešpekt. Ale keď nastupoval, tak sa hovorilo, aká je to zaujímavá voľba!
Je možné, že zo mňa čosi také vyviera. Mňa uráža tá zbabelosť.
.jeho zbabelosť?
Zbabelosť alebo prispôsobivosť. Neviem, čo to je.
.veď to bol človek, ktorý mal ako advokát dobrú povesť?
Áno. Poznáte ten pocit, že sa občas pozeráte na konanie iného človeka a hanbíte sa za to? Tak ja som ten pocit mala za ministra Boreca pri kauze Olejník. To sa nedalo obhájiť. Niečo sa mu dostalo na stôl, niekto mu to tam doniesol a ten človek mal letieť dverami. Ale on to nemohol urobiť. Mňa to uráža. Ľudsky.
.robert Fico v jednej prezidentskej debate povedal, že treba plošné previerky sudcov, lebo je potrebné dostať niektorých sudcov von zo systému. Koho tým myslel?
Neviem. A keďže neviem, tak sa obávam.
.tých dobrých?
To ste povedali vy. Aj preto sa obávam plošných previerok, ktoré avizoval Smer.
.nemysleli tých skorumpovaných?
No keď som videla, ako volili kandidátov na ústavných sudcov, tak si nerobím žiadne ilúzie.
.a vy teraz vstupujete do Mostu, aby ste k prispeli k zmene justície.
Tak. Veľká výzva, nie?
.nie je to až naivné?
Trochu idealizmu mi nechajte aj v mojom veku. (Úsmev.)
Lucia Žitňanská (1964)/
Vyštudovala Právnickú fakultu UK Bratislava, kde absolvovala aj doktorandské štúdium. Do roku 1990 pôsobila ako podniková právnička, potom pôsobila na Protimonopolnom úrade a na právnickej fakulte. V rokoch 2002 až 2006 bola štátnou tajomníčkou na ministerstve spravodlivosti v čase, keď bol ministrom Daniel Lipšic. Potom vstúpila do SDKÚ a za túto stranu bola aj ministerkou spravodlivosti. Vo voľbách v roku 2012 získala takmer štvornásobok preferenčných hlasov Mikuláša Dzurindu. Neuspela však v súboji s Pavlom Frešom o post predsedníčky SDKÚ. Pred štyrmi mesiacmi z tejto strany vystúpila a v apríli 2014 vstúpila do Mosta-Híd, kde sa stala podpredsedníčkou. Je vydatá a má tri deti.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.