.keď sa v roku 2009 Štefan Harabin uchádzal o kreslo predsedu Najvyššieho súdu, jeho voľba v Súdnej rade bola jasnou záležitosťou. Za Harabina vtedy hlasovalo 15 členov Súdnej rady a jeho protikandidátka sudkyňa Najvyššieho súdu Eva Babiaková nezískala ani jeden hlas. Zasadanie Súdnej rady pripomínalo zrežírované divadielko. Jedna z členiek sa Babiakovej opýtala na jej údajný alkoholizmus, čo neskôr vysvetľovala tým, že si len chcela overiť fámy. Prezident Ivan Gašparovič menoval Harabina do funkcie v rekordne krátkom čase – hneď na druhý deň po voľbe. Dnes sa dá s určitosťou povedať len toľko, že nadchádzajúca voľba šéfa Najvyššieho súdu nebude taká jednoznačná, ako to bolo pred piatimi rokmi. Na viac optimizmu zatiaľ, žiaľ, nie je dôvod.
.aké sú počty
V dnešnej Súdnej rade sedí na rozdiel od minulosti niekoľko ľudí, ktorí sú voči Harabinovi otvorene kritickí. Sú to sudcovia Dušan Čimo, Rudolf Čirč či Peter Straka, s ktorých hlasmi Harabin počas hlasovania, ktoré je podľa zákona verejné, nemôže počítať. Ale tento fakt Harabina nemusí príliš trápiť. Ak chce svoj súčasný post v Súdnej rade obhájiť, musí spomedzi jej osemnástich členov získať najmenej desať hlasov. Podľa informácií .týždňa z prostredia Najvyššieho súdu a ministerstva spravodlivosti to v tejto chvíli vyzerá tak, že Harabin disponuje tesnou väčšinou. Existuje však skupina členov Súdnej rady, ktorých správanie sa dá dopredu len ťažko odhadnúť. Patria do nej napríklad sudcovia Ján Vanko, Milan Ďurica, predseda bratislavského krajského súdu Ľuboš Sádovský či bývalý ústavný sudca a súčasný poradca premiéra Fica Eduard Bárány. Viacero našich zdrojov sa tiež zhodlo na tom, že ak má niekto potenciál zahýbať výsledkom v Súdnej rade, tak je to predseda košického krajského súdu a dnes už aj parlamentom zvolený kandidát na ústavného sudcu Imrich Volkai. Ten totiž dokáže ovplyvniť rozhodovanie viacerých členov Súdnej rady z východného Slovenska. V názore na to, aký je momentálny Volkaiov vzťah k Štefanovi Harabinovi, sa naše zdroje rôznia. Podľa jedných je stále jeho lojálnym spojencom, iní zase tvrdia, že tento mocný muž východoslovenskej justície už prestal Harabina potrebovať a v nedávnej minulosti s ním mal viacero konfliktov. Lenže tomu, že Štefan Harabin by vôbec mohol v máji prehrať, neverí na Najvyššom súde takmer nikto. „Ako ho poznám, tak by do voľby určite nešiel, ak by nemal väčšinu stopercentne istú,“ hovorí jeden z našich zdrojov, ktorý si neželal byť menovaný.
.ďurišová a kto ďalší?
Otvorenou je stále otázka Harabinových protikandidátov. Kandidátkou skupiny sudcov Najvyššieho súdu, ktorí Harabina dlhodobo kritizujú, by mala byť sudkyňa Zuzana Ďurišová. Kandidatúru zrejme oficiálne ohlási po Veľkej noci. Ďurišová pôsobí na Najvyššom súde viac ako dvadsať rokov, je členkou Správneho kolégia a v rokoch 2004 až 2007 bola riaditeľkou Justičnej akadémie. Je tiež aktívna v iniciatíve Za otvorenú justíciu, ktorá združuje Harabinových kritikov v radoch justície.
Nie je výlučené, že so svojím kandidátom príde aj minister spravodlivosti Tomáš Borec. Ten to už konzultoval s viacerými sudcami Najvyššieho súdu, od žiadneho z nich však zatiaľ nezískal súhlas s kandidatúrou. Minister a jeho okolie si pri hľadaní potenciálnych kandidátov zvolili kritérium, podľa ktorého je ideálnym adeptom taký sudca, ktorý si v doterajších justičných sporoch zachovával neutralitu. To znamená, že nepatril k hlasným Harabinovým podporovateľom, ktorí s vidinou rôznych výhod išli svojmu šéfovi vždy ochotne po ruke, ale zároveň sa neangažoval ani na strane jeho kritikov. Napríklad, nepridal sa k iniciatíve Za otvorenú justíciu.
Okrem neochoty postaviť sa Harabinovi je ďalším problémom aj to, že na ministerstve spravodlivosti stále nevedia, ako sa k voľbe predsedu NS postaví strana Smer. Premiér Robert Fico síce počas predvolebného prezidentského boja viackrát zopakoval, že Štefanovi Harabinovi opätovnú kandidatúru neodporúča, ale teraz, po prehraných voľbách, na ministerstve spravodlivosti netušia, či z premérovej strany išlo iba o predvolebnú rétoriku, alebo vážne mienený zámer poslať Harabina do minulosti. Špičky Smeru sú však po volebnej porážke paralyzované, riešia úplne iné problémy a žiadny signál, ako postupovať pri voľbe šéfa Najvyššieho súdu, k Borecovi zatiaľ nedorazil. A bez toho, aby poznal názor Smeru, sa zrejme Borec nevie a nechce angažovať, považoval by to za príliš riskantný krok. Aj preto sa zatiaľ ministerstvo obmedzuje na vyjadrenia, že takúto možnosť nevylučuje. V každom prípade, pasivita Fica hrá plne do karát Harabinovi.
.teoretická šanca
Aj keby sme už priamo vychádzali z toho, že Súdna rada napokon zvolí Harabina za šéfa NS, aj v takom prípade by žila aspoň teoretická šanca, že sa ním napokon nestane. To by však musel odchádzajúci prezident Ivan Gašparovič prenechať menovanie šéfa NS svojmu nástupcovi. Novozvolený prezident Andrej Kiska sa v predvolebných diskusiách pomerne jasne vyslovil, že Harabina by na post šéfa Najvyššieho súdu nevymenoval. Gašparoviča by k takému rozhodnutiu mohli primknúť dve veci: buď by sa u neho v posledných dňoch funkčného obdobia prejavil náhly záchvat rešpektu k verejnému záujmu, alebo – a to je predsa len pravdepodobnejšie – by ho o takýto krok požiadal Smer. Že obidve tieto veci vyzerajú naivne a neuveriteľne? Asi áno, ale, ako sa hovorí, nádej umiera posledná.
.aké sú počty
V dnešnej Súdnej rade sedí na rozdiel od minulosti niekoľko ľudí, ktorí sú voči Harabinovi otvorene kritickí. Sú to sudcovia Dušan Čimo, Rudolf Čirč či Peter Straka, s ktorých hlasmi Harabin počas hlasovania, ktoré je podľa zákona verejné, nemôže počítať. Ale tento fakt Harabina nemusí príliš trápiť. Ak chce svoj súčasný post v Súdnej rade obhájiť, musí spomedzi jej osemnástich členov získať najmenej desať hlasov. Podľa informácií .týždňa z prostredia Najvyššieho súdu a ministerstva spravodlivosti to v tejto chvíli vyzerá tak, že Harabin disponuje tesnou väčšinou. Existuje však skupina členov Súdnej rady, ktorých správanie sa dá dopredu len ťažko odhadnúť. Patria do nej napríklad sudcovia Ján Vanko, Milan Ďurica, predseda bratislavského krajského súdu Ľuboš Sádovský či bývalý ústavný sudca a súčasný poradca premiéra Fica Eduard Bárány. Viacero našich zdrojov sa tiež zhodlo na tom, že ak má niekto potenciál zahýbať výsledkom v Súdnej rade, tak je to predseda košického krajského súdu a dnes už aj parlamentom zvolený kandidát na ústavného sudcu Imrich Volkai. Ten totiž dokáže ovplyvniť rozhodovanie viacerých členov Súdnej rady z východného Slovenska. V názore na to, aký je momentálny Volkaiov vzťah k Štefanovi Harabinovi, sa naše zdroje rôznia. Podľa jedných je stále jeho lojálnym spojencom, iní zase tvrdia, že tento mocný muž východoslovenskej justície už prestal Harabina potrebovať a v nedávnej minulosti s ním mal viacero konfliktov. Lenže tomu, že Štefan Harabin by vôbec mohol v máji prehrať, neverí na Najvyššom súde takmer nikto. „Ako ho poznám, tak by do voľby určite nešiel, ak by nemal väčšinu stopercentne istú,“ hovorí jeden z našich zdrojov, ktorý si neželal byť menovaný.
.ďurišová a kto ďalší?
Otvorenou je stále otázka Harabinových protikandidátov. Kandidátkou skupiny sudcov Najvyššieho súdu, ktorí Harabina dlhodobo kritizujú, by mala byť sudkyňa Zuzana Ďurišová. Kandidatúru zrejme oficiálne ohlási po Veľkej noci. Ďurišová pôsobí na Najvyššom súde viac ako dvadsať rokov, je členkou Správneho kolégia a v rokoch 2004 až 2007 bola riaditeľkou Justičnej akadémie. Je tiež aktívna v iniciatíve Za otvorenú justíciu, ktorá združuje Harabinových kritikov v radoch justície.
Nie je výlučené, že so svojím kandidátom príde aj minister spravodlivosti Tomáš Borec. Ten to už konzultoval s viacerými sudcami Najvyššieho súdu, od žiadneho z nich však zatiaľ nezískal súhlas s kandidatúrou. Minister a jeho okolie si pri hľadaní potenciálnych kandidátov zvolili kritérium, podľa ktorého je ideálnym adeptom taký sudca, ktorý si v doterajších justičných sporoch zachovával neutralitu. To znamená, že nepatril k hlasným Harabinovým podporovateľom, ktorí s vidinou rôznych výhod išli svojmu šéfovi vždy ochotne po ruke, ale zároveň sa neangažoval ani na strane jeho kritikov. Napríklad, nepridal sa k iniciatíve Za otvorenú justíciu.
Okrem neochoty postaviť sa Harabinovi je ďalším problémom aj to, že na ministerstve spravodlivosti stále nevedia, ako sa k voľbe predsedu NS postaví strana Smer. Premiér Robert Fico síce počas predvolebného prezidentského boja viackrát zopakoval, že Štefanovi Harabinovi opätovnú kandidatúru neodporúča, ale teraz, po prehraných voľbách, na ministerstve spravodlivosti netušia, či z premérovej strany išlo iba o predvolebnú rétoriku, alebo vážne mienený zámer poslať Harabina do minulosti. Špičky Smeru sú však po volebnej porážke paralyzované, riešia úplne iné problémy a žiadny signál, ako postupovať pri voľbe šéfa Najvyššieho súdu, k Borecovi zatiaľ nedorazil. A bez toho, aby poznal názor Smeru, sa zrejme Borec nevie a nechce angažovať, považoval by to za príliš riskantný krok. Aj preto sa zatiaľ ministerstvo obmedzuje na vyjadrenia, že takúto možnosť nevylučuje. V každom prípade, pasivita Fica hrá plne do karát Harabinovi.
.teoretická šanca
Aj keby sme už priamo vychádzali z toho, že Súdna rada napokon zvolí Harabina za šéfa NS, aj v takom prípade by žila aspoň teoretická šanca, že sa ním napokon nestane. To by však musel odchádzajúci prezident Ivan Gašparovič prenechať menovanie šéfa NS svojmu nástupcovi. Novozvolený prezident Andrej Kiska sa v predvolebných diskusiách pomerne jasne vyslovil, že Harabina by na post šéfa Najvyššieho súdu nevymenoval. Gašparoviča by k takému rozhodnutiu mohli primknúť dve veci: buď by sa u neho v posledných dňoch funkčného obdobia prejavil náhly záchvat rešpektu k verejnému záujmu, alebo – a to je predsa len pravdepodobnejšie – by ho o takýto krok požiadal Smer. Že obidve tieto veci vyzerajú naivne a neuveriteľne? Asi áno, ale, ako sa hovorí, nádej umiera posledná.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.