Dožívanie?

Okej, dramatizujem, ale nie až tak veľmi. Možno je to v USA vypuklejšie, ale možno ani nie. A mimochodom, pravdu povediac, nemám pocit, že mladosť je stelesnené poznanie. Naopak. V okolí tu máme množstvo ľudí na dôchodku, ktorí dožívajú svoj život. A práve ich súčasné príbehy sú fascinujúce. Sú totiž zhmotnením toho, čím naozaj žili. Ľudia, zúfalí medzi horami majetkov, ktoré už nemajú sily ani zrátať. Ľudia bez majetkov, o ktoré prišli bezhlavými investíciami. Ľudia, ktorí sa snažia presvedčiť najmä sami seba, že ešte bude lepšie a momentálne trápenie je iba prechodné. A potom tí iní – s očami zahľadenými kamsi za horizont. S akýmsi vnútorným úsmevom a vtipom na perách. Rozhovor s nimi je potešením pre nás – mladých a hlúpych.
S prekvapením aj tu v Kalifornii znovu objavujem banálnu pravdu – že najväčším potešením staršieho človeka býva pozornosť,  obyčajný rozhovor, potvrdenie existencie. Sám však pri tom prekonávam veľmi potrebné lekcie z empatie, trpezlivosti, sebaspytovania. Sedieť len tak na priedomí s človekom, ktorý už nemá čo dať je malým stretnutím so samým sebou. Je pohľadom za roh, ktorému sa tak zúfalo chceme vyhnúť.
No stačí preniknúť pod povrch a tam stretneme sami seba. Starší ľudia sme proste my, iba o pár krokov vpred. Práve to je naozaj úžasné.

Martin Vystavil
Autor žije v San Jose, pracuje v IT priemysle