Nazad ku Kertészovi. Na strane 153 spomentutej knihy hovorí čosi dôležité. Prerozprávam: Naša generácia vyrastala v časoch orwellovského newsspeaku – ten jazyk prenikal našimi životmi, až sa napokon svet ideologického „akože“ prelínal aj s našim privátnym „takto“. Po roku 1989 bola tá hranica dlhé roky natoľko neostrá, že sme boli schopní voliť do významných funkcií tých, ktorí nás oslovovali jazykom neslobodnej minulosti. Slobodne! Keď sme približne po dvoch desaťročiach precitli, zrazu sme zistili, že na vyrozprávanie príbehu vlastných životov nám chýbajú slová, jazyk. O životoch obetí peripetií našich dejín nehovoriac. Akurát niekoľko Majstrov to zvládlo – spočítali by ste ich však na prstoch.
Nedávno ma prekvapila Mirka Preussová, dlhoročná družka Ruda Dzurka, Róma, umelca, skvelého chlapa, keď mi povedala, že to najdôležitejšie na Rudovi bolo to, čo nepovedal. A na nás, jeho kamarátoch, čo sme za ním chodili, ju najviac štvalo, že sme furt rozprávali a nič sa nedozvedela. Áno, bľabotanie je tiež jazyk, komunikácia, prejav ducha doby. Rozpráva napríklad o tom, že pohodička vedie k inflácii slov. Rudo Dzurko v pohodičke nebol. Vnímavý umelec a navyše svedok života na dne. Ozaj, čím to je, že múzy milujú problémy a dobré bydlo ničí kreativitu? O tomto však inokedy.
Kedysi ma zaujal názor Josepha Rotha o tom, že našou vlasťou je duch našej doby. Dnes sa mi zdá, že je to duch posledných asi dva a pol tisíca rokov, keď sa rodila naša civilizácia, jej umenie, viera, filozofia, veda. Mýli ma akurát, že sa rodila akosi globálne. Filozof Karl Jaspers hovorí o axiálnom veku, religionistka Karen Armstrongová o veľkej transformácii, kdesi okolo šiesteho či piateho storočia pred naším letopočtom, keď prehovorili starozákonní proroci, Buddha, Lao C´, Sokrates.... ako keby o tom istom, ibaže rôznymi jazykmi a v rôznych kútoch sveta. Kauzálne uvažovanie vnucuje hypotézu, že ešte predtým existoval akýsi univerzálny jazyk, ktorý stál pri zrode ľudstva a ktorý sme vyhnali v časoch, keď sme vytvárali (konštruovali) národy a náboženstvá... Jeho prvotná príčina je, tak to vnímam, uchopiteľná iba vierou alebo intuíciou zo závratných hĺbok kolektívneho nevedomia či odkiaľ.
Začínam rozumieť mlčaniu Ruda Dzurka, dôvodom, pre ktoré judaizmus zakazuje používať meno B..a, taoizmus hovorí o ceste, ktorá nemá začiatok, koniec, meno... A predsa píšeme a píšeme, hovoríme a hovoríme... občas do úplného zblbnutia.
Nedávno ma prekvapila Mirka Preussová, dlhoročná družka Ruda Dzurka, Róma, umelca, skvelého chlapa, keď mi povedala, že to najdôležitejšie na Rudovi bolo to, čo nepovedal. A na nás, jeho kamarátoch, čo sme za ním chodili, ju najviac štvalo, že sme furt rozprávali a nič sa nedozvedela. Áno, bľabotanie je tiež jazyk, komunikácia, prejav ducha doby. Rozpráva napríklad o tom, že pohodička vedie k inflácii slov. Rudo Dzurko v pohodičke nebol. Vnímavý umelec a navyše svedok života na dne. Ozaj, čím to je, že múzy milujú problémy a dobré bydlo ničí kreativitu? O tomto však inokedy.
Kedysi ma zaujal názor Josepha Rotha o tom, že našou vlasťou je duch našej doby. Dnes sa mi zdá, že je to duch posledných asi dva a pol tisíca rokov, keď sa rodila naša civilizácia, jej umenie, viera, filozofia, veda. Mýli ma akurát, že sa rodila akosi globálne. Filozof Karl Jaspers hovorí o axiálnom veku, religionistka Karen Armstrongová o veľkej transformácii, kdesi okolo šiesteho či piateho storočia pred naším letopočtom, keď prehovorili starozákonní proroci, Buddha, Lao C´, Sokrates.... ako keby o tom istom, ibaže rôznymi jazykmi a v rôznych kútoch sveta. Kauzálne uvažovanie vnucuje hypotézu, že ešte predtým existoval akýsi univerzálny jazyk, ktorý stál pri zrode ľudstva a ktorý sme vyhnali v časoch, keď sme vytvárali (konštruovali) národy a náboženstvá... Jeho prvotná príčina je, tak to vnímam, uchopiteľná iba vierou alebo intuíciou zo závratných hĺbok kolektívneho nevedomia či odkiaľ.
Začínam rozumieť mlčaniu Ruda Dzurka, dôvodom, pre ktoré judaizmus zakazuje používať meno B..a, taoizmus hovorí o ceste, ktorá nemá začiatok, koniec, meno... A predsa píšeme a píšeme, hovoríme a hovoríme... občas do úplného zblbnutia.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.