Tak kde je pravda? Kde je cenzúra? Dokedy môže Putin tvrdiť že tí vojaci nie sú jeho a najnovšie ešte aj udrbe ukrajinské tanky a nás označí za hlupákov nakŕmených americkým bullshitom. Iste, kdekto može zavádzať. Na oboch stranách. Veď aj medzi mojimi priateľmi a slovenskou verejnosťou sa šíria rôzne konšpirácie o tom, aby sme neverili našim médiám a o tom, ako je všetko inak...všetko si pozorne prečítam, ale mne to dnes príde taký trend. Neverte médiám, neverte ničomu, čo sa vám oficiálne oznamuje, neverte návodom na liekoch, neverte obsahu čokoládovej tyčinky na obale, neverte, neverte, neverte...zaplavili nás rôzne teórie o tom, ako je všetko inak, o tom, ako sa nemáme nechať oklamať, ako máme mať otvorené oči. A pritom nič krátkozrakejšie a zaslepenejšie ako tieto články nepoznám. Akoby to bola povinnosť každého inteligentného človeka, neveriť nikomu a ničomu a byť automaticky v akejsi temnej alternatíve. Bez rozmyslu popodpisovať každú petíciu proti hocičomu, to je jedno proti čomu, hlavné je byť proti a mať na to konšpiračnú teóriu. Páči sa mi, že máme slobodu prejavu, že môžeme čítať, písať a hovoriť, čo chceme. Ale túto slobodu by sme mali aj využiť. Na to, aby sme nesadli na lep prvému magorovi, čo je proti niečomu. Máme predsa svoj rozum, svoj cit a svoju dôstojnosť. Nenechajme ich, aby s nami zametali. Ani tí oficiálni, ani tí neoficiálni. Je to strašne moderné, tvrdiť, že sme len bábkami bez možností a že všetko je úplne inak naprogramované a vypočítané aj za nás. Fakt je ale ten, že sa prezidentom môže stať obyčajný civil a pápežom skutočný dobrodinec. Lebo sila človeka, jeho osobnosti a duše, je to, čo neprebije žiadna cenzúra, konšpiračná teória ani moderná blbosť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.