Čím bližšie sú Vianoce, tým viac na nás zo všetkých médií útočia charitatívne výzvy. Stačí poslať SMS, hodinový plat, stačí kliknúť v bankomate, kúpiť správny výrobok či službu, a už sme podporili skvelú vec a môžeme sa cítiť lepšími ľuďmi.
Stojí nás to minimálnu, takmer žiadnu námahu a minimálne, takmer žiadne peniaze a Matka Tereza je hneď naše druhé meno.
Žijeme v úžasnej bezbolestnej dobe. Zavrhli sme trápnu kresťanskú morálku, odriekanie, disciplínu, povinnosť. Chceme sa rýchlo a ľahko dostať k peniazom, ku sláve, k orgazmu, ku šťastiu. Rýchlo a ľahko sa chceme dostať aj k spokojnosti so sebou samým, ku krásnemu sebaobrazu dobrého a citlivého človeka. Chceme byť dobročinní, len nech nás to nestojí žiadne veľké odriekanie, nech si nemusíme špiniť ruky a kaziť náladu. Ako píše Gilles Lipovetsky v knihe Súmrak povinnosti, po konzumných objektoch, voľnom čase a sexe vstúpili do sféry médií aj dobročinné myšlienky. Už aj šľachetnosť konzumujeme ako hamburger.
Keď nás niečo v médiách dojme, zatlačíme slzu, pošleme pár korún a hotovo. Iba občas sa médiám podarí niečo prepísknuť, a potom sa dostaví šok, citový chaos a odmietanie. Tak ako pred týždňom, keď v Superstar chceli robiť rutinnú mediálnu charitu, akurát nepočítali s tým, že hospicová starostlivosť je až príliš blízko smrti a dve z vybraných detí sa nedožili vysielania. Morálna autorita Nový čas vyrobila titulku „Zneužili umierajúce deti!“ a k odsudzovaniu sa pridali aj mnohí blogeri. Spájať takto otvorene šoubiznis – zábavu a zarábanie peňazí – so smrťou detí, to sa predsa nepatrí!
Mnoho ľudí, naopak, tvrdilo, že to bolo drastické, ale na prospech dobrej veci. Účel svätí prostriedky, však to poznáme. Nemyslím si, že to niečomu pomohlo. Možno to detskému hospicu Plamienok jednorazovo prinesie zopár prepotrebných korún, ale už o rok to dnešných šokovaných príliš nedojme. A do zoznamu vecí, o ktorých majú pocit, že sa dajú bezbolestne vyriešiť SMS-kou, pribudne ďalšia položka. Smrť.
www.t-station.sk
Stojí nás to minimálnu, takmer žiadnu námahu a minimálne, takmer žiadne peniaze a Matka Tereza je hneď naše druhé meno.
Žijeme v úžasnej bezbolestnej dobe. Zavrhli sme trápnu kresťanskú morálku, odriekanie, disciplínu, povinnosť. Chceme sa rýchlo a ľahko dostať k peniazom, ku sláve, k orgazmu, ku šťastiu. Rýchlo a ľahko sa chceme dostať aj k spokojnosti so sebou samým, ku krásnemu sebaobrazu dobrého a citlivého človeka. Chceme byť dobročinní, len nech nás to nestojí žiadne veľké odriekanie, nech si nemusíme špiniť ruky a kaziť náladu. Ako píše Gilles Lipovetsky v knihe Súmrak povinnosti, po konzumných objektoch, voľnom čase a sexe vstúpili do sféry médií aj dobročinné myšlienky. Už aj šľachetnosť konzumujeme ako hamburger.
Keď nás niečo v médiách dojme, zatlačíme slzu, pošleme pár korún a hotovo. Iba občas sa médiám podarí niečo prepísknuť, a potom sa dostaví šok, citový chaos a odmietanie. Tak ako pred týždňom, keď v Superstar chceli robiť rutinnú mediálnu charitu, akurát nepočítali s tým, že hospicová starostlivosť je až príliš blízko smrti a dve z vybraných detí sa nedožili vysielania. Morálna autorita Nový čas vyrobila titulku „Zneužili umierajúce deti!“ a k odsudzovaniu sa pridali aj mnohí blogeri. Spájať takto otvorene šoubiznis – zábavu a zarábanie peňazí – so smrťou detí, to sa predsa nepatrí!
Mnoho ľudí, naopak, tvrdilo, že to bolo drastické, ale na prospech dobrej veci. Účel svätí prostriedky, však to poznáme. Nemyslím si, že to niečomu pomohlo. Možno to detskému hospicu Plamienok jednorazovo prinesie zopár prepotrebných korún, ale už o rok to dnešných šokovaných príliš nedojme. A do zoznamu vecí, o ktorých majú pocit, že sa dajú bezbolestne vyriešiť SMS-kou, pribudne ďalšia položka. Smrť.
www.t-station.sk
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.