V čínskom meste Zhuji neďaleko Šanghaja sa vlani rozhodli, že obnovia školám počítačovú výbavu. Namiesto toho, aby do učební dali nové počítače, kúpili 28 serverov a do škôl nainštalovali šesťtisíc terminálov. To sú počítače, ktoré samy osebe nezvládnu nič, okrem pripojenia k serveru, ktorý im poskytne na diaľku všetko, čo treba.
Použiť takýto systém sa Číňania rozhodli preto, že to zníži ich náklady na údržbu hardvéru a softvéru, vysvetľuje portál Cnet. Súdruhov určite tešilo aj lepšie využitie zdrojov. Povedzme si príklad. Priemerný počítač má dnes výkon okolo dvoch gigahertzov. Pritom bežný používateľ využíva prevažnú väčšinu času iba desatinu. No sú situácie, keď potrebuje plnú paru – napríklad pri zapínaní programov či pri hrách. Vďaka tomu, že výkon je sústredený na serveroch, ktoré ho prepožičiavajú len tomu, kto ho potrebuje, je možné ušetriť na komponentoch veľké peniaze. Pre šesťtisíc študentov netreba šesťtisíc procesorov, stačí dajme tomu tisíc. Alebo sto výkonnejších.
.počítače sa menia
Predaj osobných počítačov v roku 2013 klesol oproti roku 2012 takmer o desať percent. Osobné počítače tak, ako ich poznáme, sa pomaly dostávajú na koniec svojej cesty. Nie preto, že by sa chystal návrat ľudí k roľníctvu, ale preto, že sa radikálne menia.
Podobný princíp, aký slúži tisícom čínskych detí v meste Zhuji, dnes využíva bez toho, aby o tom vedel, prakticky každý, kto pracuje s počítačom. Napríklad, keď človek vyhľadáva, jeho počítač sa pripojí na googlovský megapočítač, ktorý je schopný prečesať obsah celého webu za desatinu sekundy a výsledky zašle cez internet.
Pre procesy, ako je tento, existuje označenie cloud computing, teda práca v oblaku. Tento reklamne používaný, no väčšine ľudí nezrozumiteľný termín v skratke znamená, že keď človek využíva cloud, pracuje s programami alebo dátami, ktoré nie sú na jeho počítači. Príkladom je práca s Google diskom či zálohovanie fotografií na Dropboxe. Oblak je metafora pre internet.
Cloud dnes ohrozuje bežné počítače až tak, že sa IT firmy začínajú obávať o svoju prácu. Kým pred pätnástimi rokmi bolo bežné si kupovať nový počítač každé dva alebo tri roky, dnes nájdeme mnohé počítače, ktoré fungujú oveľa dlhšie. Nie preto, že by ich majitelia nemali na nový, ale nepotrebujú ho. Záťaž sa presúva na internet. Keď je všetko pod jednou strechou, je s tým menej roboty. Word môže prestať fungovať zo záhadných dôvodov, ale Wikipédia fungovať neprestane. Teda dovtedy, kým funguje internet a váš počítač.
V niektorých prípadoch cloud nemusí byť len o aplikáciách alebo dátach, ale o výkone. Napríklad, keď používate Siri na iPhone, telefón nie je zariadenie, ktoré rozoznáva váš hlas. Nahrávka hlasu sa prepraví na server, ktorý ho analyzuje a nájde správnu odpoveď, ktorú potom doručí do vášho telefónu, aby ju zobrazil. Na telefón nie je kladená taká záťaž, ergo šetríte batériu.
.mobily a tablety
Labutiu pieseň pre počítače nemožno spievať bez toho, aby sme nespomenuli mobilné zariadenia. Tie vytláčajú klasické počítače ešte výraznejšie ako cloud. Vďaka smartfónom, tabletom a do istej miery aj laptopom už mnohí ľudia nepotrebujú štandardné počítače. To, čo kedysi dokázal len veľký počítač, dnes dokáže často človek s mobilom v ruke. V skupine 5- až 16-ročných Britov má vlastný počítač až 73 %, no len 22 % z toho je počítač stolný. To je o tretinu menej ako pred štyrmi rokmi, hovorí štúdia firmy ChildWise.
Mobilným zariadeniam, ktoré sú obmedzené výkonom aj úložnou kapacitou, sa darí práve vďaka tomu, že ich nedostatky odstraňuje internet. Ak chcel kedysi niekto na počítači počúvať hudbu, najpraktickejšie bolo nakopírovať si ju na disk, čo vyžadovalo veľkú kapacitu. Tablet pripojený na internet veľkú kapacitu nepotrebuje – môže využiť internetové rádiá, YouTube či streamovacie služby.
A podobne to platí aj pre firmy. The Guardian uvádza príklad britskej nemocnice, ktorá prešla na tablety. Náročné zdravotnícke aplikácie a ich veľké databázy by na plackách nemohli fungovať osve, no vďaka sieti a pripojeniu na centrálny server sa to dá. Informácie sa zobrazujú na tablete, ale skutočný mozog systému sa nachádza kdesi v pivnici.
Aj keď niektorí výrobcovia, ako napríklad Apple, majú ešte stále tendenciu pristupovať k tabletom ako k plnohodnotným zariadeniam, iní ich vnímajú skôr ako terminál k svojej cloudovej službe. To je prípad Amazonu, ktorý v roku 2011 predstavil svoj tablet Kindle Fire. Ten stojí menej, má minimálnu úložnú kapacitu a je to prakticky len brána ku cloudovému obsahu – knihám, hudbe a filmom z Amazonu.
.nový dych
Náruživí hráči bývali jednou z hlavných skupín, ktoré si pravidelne kupovali nové a výkonné počítače. Do obchodu utekali vždy, keď vyšla nová hra, na ktorú už staršie železo nestačilo. Ani to však už čoskoro nemusí platiť. Presadzujú sa totiž cloudové herné služby. Napríklad OnLive, ktorá vznikla v San Franciscu v roku 2003 a za poplatok poskytuje prístup ku kvantu vysokoprofilových hier. Hry nebežia na domácom počítači, ale na výkonnom serveri kdesi za oceánom. Do počítača sa prenášajú podobne ako priamy prenos z hokeja. Je to rovnaký princíp ako Maxihra s Andrejom Bičanom, ktorú vysielala STV na konci deväťdesiatych rokov, keď boli herné konzoly drahé a nedostupné. Vtedy sa hralo cez televízor a telefón (stlačenie čísla 1 pohlo postavičku doľava, 2 doprava a 9 znamenal skok). Dnes je to internet.
Vďaka tomu, že hry prechádzajú do cloudu, hráčovi stačí na najnovšiu hardvérovo náročnú strieľačku aj starší počítač. Prípadne tablet či smartfón. Podobný systém, ako OnLive, predstavilo aj Sony. Umožní, aby si playstationové hry zahrali ľudia aj na mobiloch alebo televízii.
Hraniu cez web stojí v súčasnosti v ceste ešte viacero prekážok – aby hra vyzerala tak, ako má, a zareagovala hneď, potrebuje veľmi rýchly internet. V iných oblastiach však takéto bariéry nie sú.
Do oblaku sa už teraz presúvajú fotografie a ďalšie dáta. Kedysi si ľudia fotky ukladali na disk, dnes sa z mobilu automatický zálohujú na Google+ (ak majú android) alebo iCloud (ak majú iPhone), a organizujú ich v albumoch na Facebooku. Pracovné dáta si čoraz viac ľudí uchováva v Dropboxe alebo na podobnej službe. Je to praktické, keďže prístup k dokumentom majú odvšadiaľ a nemusia behať medzi dvoma počítačmi tam a späť s USB kľúčom. Prístup funguje aj z mobilného telefónu, do ktorého by sa naraz nikdy všetky nezmestili.
.čo príde po PC-čku?
Počas uplynulých dvadsiatich rokov boli stolné počítače a laptopy v mnohých prípadoch jediná možnosť, ako si urobiť svoju robotu, alebo ako sa dostať k informáciám. To postupne prestáva platiť. Počítače naberajú mnohé formy a podoby. Niekomu môže viac vyhovovať tablet, niekomu inteligentné hodinky. To je zároveň odpoveď na otázku, čo príde, ak sa počítače v klasickej forme vytratia.
Bežné počítače sú na ústupe, už odkedy Steve Jobs predstavil iPad. Predaje počítačov klesajú od roku 2011 a podľa IDC bude trend pokračovať až do roku 2018. Pochovávať počítače však nie je namieste. Končí len štandardný osobný počítač, ako ho poznáme – taký, ktorý musí mať vždy dvakrát vyššie parametre oproti predchádzajúcemu modelu. Priority sa presúvajú.
Mnohí ľudia, mňa nevynímajúc, zrejme naďalej uprednostnia na prácu počítače s veľkou klávesnicou a obrazovkou. Vďaka nástupu rýchleho internetu však ich výkon prestane rásť takým tempom ako doteraz, pretože v mnohom im budú pomáhať výkonné servery.
V poviedkach Isaaca Asimovova vystupuje Multivac, superpočítač o veľkosti mesta, ku ktorému sa pripájajú ľudia cez vlastné terminály. V deväťdesiatych rokoch, keď sa rozšírili osobné počítače a na internet sa pripájalo slimačím kvíliacim modemom, sa zdala podobná predstava hlúpa. Dnešok dáva Asimovovi opäť za pravdu.
.autor je spolupracovník. týždňa
Použiť takýto systém sa Číňania rozhodli preto, že to zníži ich náklady na údržbu hardvéru a softvéru, vysvetľuje portál Cnet. Súdruhov určite tešilo aj lepšie využitie zdrojov. Povedzme si príklad. Priemerný počítač má dnes výkon okolo dvoch gigahertzov. Pritom bežný používateľ využíva prevažnú väčšinu času iba desatinu. No sú situácie, keď potrebuje plnú paru – napríklad pri zapínaní programov či pri hrách. Vďaka tomu, že výkon je sústredený na serveroch, ktoré ho prepožičiavajú len tomu, kto ho potrebuje, je možné ušetriť na komponentoch veľké peniaze. Pre šesťtisíc študentov netreba šesťtisíc procesorov, stačí dajme tomu tisíc. Alebo sto výkonnejších.
.počítače sa menia
Predaj osobných počítačov v roku 2013 klesol oproti roku 2012 takmer o desať percent. Osobné počítače tak, ako ich poznáme, sa pomaly dostávajú na koniec svojej cesty. Nie preto, že by sa chystal návrat ľudí k roľníctvu, ale preto, že sa radikálne menia.
Podobný princíp, aký slúži tisícom čínskych detí v meste Zhuji, dnes využíva bez toho, aby o tom vedel, prakticky každý, kto pracuje s počítačom. Napríklad, keď človek vyhľadáva, jeho počítač sa pripojí na googlovský megapočítač, ktorý je schopný prečesať obsah celého webu za desatinu sekundy a výsledky zašle cez internet.
Pre procesy, ako je tento, existuje označenie cloud computing, teda práca v oblaku. Tento reklamne používaný, no väčšine ľudí nezrozumiteľný termín v skratke znamená, že keď človek využíva cloud, pracuje s programami alebo dátami, ktoré nie sú na jeho počítači. Príkladom je práca s Google diskom či zálohovanie fotografií na Dropboxe. Oblak je metafora pre internet.
Cloud dnes ohrozuje bežné počítače až tak, že sa IT firmy začínajú obávať o svoju prácu. Kým pred pätnástimi rokmi bolo bežné si kupovať nový počítač každé dva alebo tri roky, dnes nájdeme mnohé počítače, ktoré fungujú oveľa dlhšie. Nie preto, že by ich majitelia nemali na nový, ale nepotrebujú ho. Záťaž sa presúva na internet. Keď je všetko pod jednou strechou, je s tým menej roboty. Word môže prestať fungovať zo záhadných dôvodov, ale Wikipédia fungovať neprestane. Teda dovtedy, kým funguje internet a váš počítač.
V niektorých prípadoch cloud nemusí byť len o aplikáciách alebo dátach, ale o výkone. Napríklad, keď používate Siri na iPhone, telefón nie je zariadenie, ktoré rozoznáva váš hlas. Nahrávka hlasu sa prepraví na server, ktorý ho analyzuje a nájde správnu odpoveď, ktorú potom doručí do vášho telefónu, aby ju zobrazil. Na telefón nie je kladená taká záťaž, ergo šetríte batériu.
.mobily a tablety
Labutiu pieseň pre počítače nemožno spievať bez toho, aby sme nespomenuli mobilné zariadenia. Tie vytláčajú klasické počítače ešte výraznejšie ako cloud. Vďaka smartfónom, tabletom a do istej miery aj laptopom už mnohí ľudia nepotrebujú štandardné počítače. To, čo kedysi dokázal len veľký počítač, dnes dokáže často človek s mobilom v ruke. V skupine 5- až 16-ročných Britov má vlastný počítač až 73 %, no len 22 % z toho je počítač stolný. To je o tretinu menej ako pred štyrmi rokmi, hovorí štúdia firmy ChildWise.
Mobilným zariadeniam, ktoré sú obmedzené výkonom aj úložnou kapacitou, sa darí práve vďaka tomu, že ich nedostatky odstraňuje internet. Ak chcel kedysi niekto na počítači počúvať hudbu, najpraktickejšie bolo nakopírovať si ju na disk, čo vyžadovalo veľkú kapacitu. Tablet pripojený na internet veľkú kapacitu nepotrebuje – môže využiť internetové rádiá, YouTube či streamovacie služby.
A podobne to platí aj pre firmy. The Guardian uvádza príklad britskej nemocnice, ktorá prešla na tablety. Náročné zdravotnícke aplikácie a ich veľké databázy by na plackách nemohli fungovať osve, no vďaka sieti a pripojeniu na centrálny server sa to dá. Informácie sa zobrazujú na tablete, ale skutočný mozog systému sa nachádza kdesi v pivnici.
Aj keď niektorí výrobcovia, ako napríklad Apple, majú ešte stále tendenciu pristupovať k tabletom ako k plnohodnotným zariadeniam, iní ich vnímajú skôr ako terminál k svojej cloudovej službe. To je prípad Amazonu, ktorý v roku 2011 predstavil svoj tablet Kindle Fire. Ten stojí menej, má minimálnu úložnú kapacitu a je to prakticky len brána ku cloudovému obsahu – knihám, hudbe a filmom z Amazonu.
.nový dych
Náruživí hráči bývali jednou z hlavných skupín, ktoré si pravidelne kupovali nové a výkonné počítače. Do obchodu utekali vždy, keď vyšla nová hra, na ktorú už staršie železo nestačilo. Ani to však už čoskoro nemusí platiť. Presadzujú sa totiž cloudové herné služby. Napríklad OnLive, ktorá vznikla v San Franciscu v roku 2003 a za poplatok poskytuje prístup ku kvantu vysokoprofilových hier. Hry nebežia na domácom počítači, ale na výkonnom serveri kdesi za oceánom. Do počítača sa prenášajú podobne ako priamy prenos z hokeja. Je to rovnaký princíp ako Maxihra s Andrejom Bičanom, ktorú vysielala STV na konci deväťdesiatych rokov, keď boli herné konzoly drahé a nedostupné. Vtedy sa hralo cez televízor a telefón (stlačenie čísla 1 pohlo postavičku doľava, 2 doprava a 9 znamenal skok). Dnes je to internet.
Vďaka tomu, že hry prechádzajú do cloudu, hráčovi stačí na najnovšiu hardvérovo náročnú strieľačku aj starší počítač. Prípadne tablet či smartfón. Podobný systém, ako OnLive, predstavilo aj Sony. Umožní, aby si playstationové hry zahrali ľudia aj na mobiloch alebo televízii.
Hraniu cez web stojí v súčasnosti v ceste ešte viacero prekážok – aby hra vyzerala tak, ako má, a zareagovala hneď, potrebuje veľmi rýchly internet. V iných oblastiach však takéto bariéry nie sú.
Do oblaku sa už teraz presúvajú fotografie a ďalšie dáta. Kedysi si ľudia fotky ukladali na disk, dnes sa z mobilu automatický zálohujú na Google+ (ak majú android) alebo iCloud (ak majú iPhone), a organizujú ich v albumoch na Facebooku. Pracovné dáta si čoraz viac ľudí uchováva v Dropboxe alebo na podobnej službe. Je to praktické, keďže prístup k dokumentom majú odvšadiaľ a nemusia behať medzi dvoma počítačmi tam a späť s USB kľúčom. Prístup funguje aj z mobilného telefónu, do ktorého by sa naraz nikdy všetky nezmestili.
.čo príde po PC-čku?
Počas uplynulých dvadsiatich rokov boli stolné počítače a laptopy v mnohých prípadoch jediná možnosť, ako si urobiť svoju robotu, alebo ako sa dostať k informáciám. To postupne prestáva platiť. Počítače naberajú mnohé formy a podoby. Niekomu môže viac vyhovovať tablet, niekomu inteligentné hodinky. To je zároveň odpoveď na otázku, čo príde, ak sa počítače v klasickej forme vytratia.
Bežné počítače sú na ústupe, už odkedy Steve Jobs predstavil iPad. Predaje počítačov klesajú od roku 2011 a podľa IDC bude trend pokračovať až do roku 2018. Pochovávať počítače však nie je namieste. Končí len štandardný osobný počítač, ako ho poznáme – taký, ktorý musí mať vždy dvakrát vyššie parametre oproti predchádzajúcemu modelu. Priority sa presúvajú.
Mnohí ľudia, mňa nevynímajúc, zrejme naďalej uprednostnia na prácu počítače s veľkou klávesnicou a obrazovkou. Vďaka nástupu rýchleho internetu však ich výkon prestane rásť takým tempom ako doteraz, pretože v mnohom im budú pomáhať výkonné servery.
V poviedkach Isaaca Asimovova vystupuje Multivac, superpočítač o veľkosti mesta, ku ktorému sa pripájajú ľudia cez vlastné terminály. V deväťdesiatych rokoch, keď sa rozšírili osobné počítače a na internet sa pripájalo slimačím kvíliacim modemom, sa zdala podobná predstava hlúpa. Dnešok dáva Asimovovi opäť za pravdu.
.autor je spolupracovník. týždňa
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.