Vďačným objektom rôznych mýtov sú austrálske vačkovce, najmä obľúbené koaly. V starších učebniciach zoológie sa otrockým opisovaním opakuje fakt, že koalie matky si čistia vak jazykom, podobne ako to robia klokany. Koaly sú však nemotorné, navyše majú vak obrátený dozadu. Okrem toho, dnes už vieme, že aj keby koalie mamy veľmi chceli a zvládli by tento akrobatický manéver, nemuseli by sa s takou očistou vôbec babrať. Urobil by to za nich aj tak dakto iný.
.boj s baktériami
Mláďa koaly je po narodení veľké ako fazuľa, je slepé, hluché a jeho zadné nohy iba dostávajú svoj tvar. Keďže ešte nemá vyvinutý vlastný imunitný systém a je veľmi zraniteľné, musí sa neodkladne dostať do maminho vaku, kde ho čaká polročná mliečna diéta. Aby to zvládlo čím skôr, má vzhľadom na svoju veľkosť dobre vyvinuté predné končatiny, takže sa do cieľa dostane už po piatich minútach od pôrodu. Napriek tomu, že mláďatá kraulujú v srsti pomerne rýchlo, neuniknú okolitým baktériám, ktoré ich po ceste do vaku postupne doslova obalia. O tom, ako sa bezbranné tvory bránia infikovaniu a chorobám, vedci doteraz nevedeli takmer nič. Pred niekoľkými rokmi však zvedavo nakukli viacerým koalám do vakov a našli tam kvapôčky akejsi čírej tekutiny.
Po pár rokoch technicky pomerne náročného výskumu koalológovia potvrdili, že ide o výlučok sliznice vaku, ktorý má výrazné antibakteriálne účinky. Keďže biochemici zatiaľ stále nepoznajú konkrétnu identitu týchto bielkovín, porovnávajú ich s podobnými látkami, ktoré sa vyskytujú u iných živočíchov. Z doterajších výsledkov zatiaľ vyplynulo, že koalie bielkoviny sú jedinečné. Tým vzniká nádej, že nové ochranné látky s antibakteriálnym účinkom by sa dali aplikovať aj pri liečbe ľudí. Zatiaľ však zostaňme nohami na zemi, na definitívne výsledky výskumu si ešte počkáme. Dôvodom je okrem iného skutočnosť, že výskumníci používajú na výplach vaku iba mililiter sterilnej vody, inak by ohrozili vyvíjajúce sa mláďa. Z toho vyplýva, že z jedného takého pokusu získajú len nepatrné množstvo potrebnej bielkovinovej zmesi. Na objasnenie – aby vedci dospeli k doteraz zisteným výsledkom a identifikovali chemické zloženie tekutiny v koalom vaku, museli tieto priestory vyplachovať po celé tri roky!
.hrochy potiace krv
Keď sa v zoologickej záhrade alebo v prírodopisnom filme lepšie prizriete hrochovi, všimnite si, že na chrbte, tvári, okolo uší a očí je pokožka sfarbená na tmavoružovo až červeno. Môže za to špecifický výlučok rovnakej farby. Vie sa, že najviac tohto sekrétu hrochy produkujú, keď pobehujú po súši. Vtedy im tekutiny stekajú po tele, čo vyzerá, akoby krvácali. Pohľad na takéto hrocha v suchom a teplom prostredí doviedol ľudí k myšlienke, tekutina je pot, do ktorého presakuje krv a že živočích sa takýmto spôsobom ochladzuje. Svetlo do tápania v tme vniesli japonskí vedci. Nedávno odhalili, že červený sekrét nie je ani pot a už vôbec nejde o krv. V skutočnosti je to zmes pigmentov, ktoré produkujú bunky v hrošej koži. V prvej časti výskumnej práce vedci zistili, že sekrét má dve hlavné funkcie – chráni pokožku pred nebezpečným ultrafialovým slnečným žiarením a pomáha zvieraťu udržiavať nižšiu telesnú teplotu. Aspoň tak to tvrdí Kimiko Hašimoto z kjótskej Farmaceutickej univerzity. Hašimotov tím je však plný výskumníkov, ktorí sa neuspokojili s doterajšími výsledkami skúmaného farbiva. A tak začali hrochom žijúcim v tokijskej zoologickej záhrade znova otierať gázou červené škvrny. Keď spravili chemickú analýzu získaných vzoriek, zistili, že ide vlastne o dve farbivá, červené a oranžové, ktorým dali efektne znejúce chemické mená – kyselina hipposudoriková a norhipposudoriková. Postupne zistili, že tieto látky sú na vzduchu značne nestabilné, čo spôsobuje, že hrochy ich musia vylučovať nielen vo veľkých množstvách, ale zároveň prakticky nonstop. V nasledujúcej fáze výskumu sa biochemickí pátrači dopátrali k faktu, že sekrét má aj výrazné antibakteriálne účinky a bráni v raste takým nebezpečným mikroorganizmom, akými sú napríklad Pseudomonas aeruginosa a Klebsiella pneumonie. Postupne do seba všetko pekne zapadlo – hrochy žijú v strednej Afrike, najmä v údolí Nílu, kde trávia veľa času na priamom slnečnom svetle, takže je logické, že sa u nich vyvinul mechanizmus, ktorý ich pred silným a nebezpečným žiarením chráni. Tieto tvory sú navyše povestné svojimi výbušnými povahami, takže sa stále klbčia, pričom si vzájomne spôsobujú množstvo povrchových zranení. A ako vieme, každá rana je potenciálnou vstupnou bránou infekcie do tela, čomu účinne bráni antibakteriálny oranžovočervený výlučok.
Je takmer isté, že týchto výsledkov výskumu sa časom chytia kozmetické firmy a izolované farbivá označia nálepkou delikátnych prírodných produktov. Navyše, keďže látky majú antibakteriálne účinky, z komerčného hľadiska to bude úplná bomba. Má to však aj jeden háčik, tvorivé mozgy reklamných agentúry si budú musieť poradiť s chúlostivou informáciou, že ide o produkt hrošej kože. Už teraz sa teším na prvý reklamný spot.
.autor je zoológ.
.boj s baktériami
Mláďa koaly je po narodení veľké ako fazuľa, je slepé, hluché a jeho zadné nohy iba dostávajú svoj tvar. Keďže ešte nemá vyvinutý vlastný imunitný systém a je veľmi zraniteľné, musí sa neodkladne dostať do maminho vaku, kde ho čaká polročná mliečna diéta. Aby to zvládlo čím skôr, má vzhľadom na svoju veľkosť dobre vyvinuté predné končatiny, takže sa do cieľa dostane už po piatich minútach od pôrodu. Napriek tomu, že mláďatá kraulujú v srsti pomerne rýchlo, neuniknú okolitým baktériám, ktoré ich po ceste do vaku postupne doslova obalia. O tom, ako sa bezbranné tvory bránia infikovaniu a chorobám, vedci doteraz nevedeli takmer nič. Pred niekoľkými rokmi však zvedavo nakukli viacerým koalám do vakov a našli tam kvapôčky akejsi čírej tekutiny.
Po pár rokoch technicky pomerne náročného výskumu koalológovia potvrdili, že ide o výlučok sliznice vaku, ktorý má výrazné antibakteriálne účinky. Keďže biochemici zatiaľ stále nepoznajú konkrétnu identitu týchto bielkovín, porovnávajú ich s podobnými látkami, ktoré sa vyskytujú u iných živočíchov. Z doterajších výsledkov zatiaľ vyplynulo, že koalie bielkoviny sú jedinečné. Tým vzniká nádej, že nové ochranné látky s antibakteriálnym účinkom by sa dali aplikovať aj pri liečbe ľudí. Zatiaľ však zostaňme nohami na zemi, na definitívne výsledky výskumu si ešte počkáme. Dôvodom je okrem iného skutočnosť, že výskumníci používajú na výplach vaku iba mililiter sterilnej vody, inak by ohrozili vyvíjajúce sa mláďa. Z toho vyplýva, že z jedného takého pokusu získajú len nepatrné množstvo potrebnej bielkovinovej zmesi. Na objasnenie – aby vedci dospeli k doteraz zisteným výsledkom a identifikovali chemické zloženie tekutiny v koalom vaku, museli tieto priestory vyplachovať po celé tri roky!
.hrochy potiace krv
Keď sa v zoologickej záhrade alebo v prírodopisnom filme lepšie prizriete hrochovi, všimnite si, že na chrbte, tvári, okolo uší a očí je pokožka sfarbená na tmavoružovo až červeno. Môže za to špecifický výlučok rovnakej farby. Vie sa, že najviac tohto sekrétu hrochy produkujú, keď pobehujú po súši. Vtedy im tekutiny stekajú po tele, čo vyzerá, akoby krvácali. Pohľad na takéto hrocha v suchom a teplom prostredí doviedol ľudí k myšlienke, tekutina je pot, do ktorého presakuje krv a že živočích sa takýmto spôsobom ochladzuje. Svetlo do tápania v tme vniesli japonskí vedci. Nedávno odhalili, že červený sekrét nie je ani pot a už vôbec nejde o krv. V skutočnosti je to zmes pigmentov, ktoré produkujú bunky v hrošej koži. V prvej časti výskumnej práce vedci zistili, že sekrét má dve hlavné funkcie – chráni pokožku pred nebezpečným ultrafialovým slnečným žiarením a pomáha zvieraťu udržiavať nižšiu telesnú teplotu. Aspoň tak to tvrdí Kimiko Hašimoto z kjótskej Farmaceutickej univerzity. Hašimotov tím je však plný výskumníkov, ktorí sa neuspokojili s doterajšími výsledkami skúmaného farbiva. A tak začali hrochom žijúcim v tokijskej zoologickej záhrade znova otierať gázou červené škvrny. Keď spravili chemickú analýzu získaných vzoriek, zistili, že ide vlastne o dve farbivá, červené a oranžové, ktorým dali efektne znejúce chemické mená – kyselina hipposudoriková a norhipposudoriková. Postupne zistili, že tieto látky sú na vzduchu značne nestabilné, čo spôsobuje, že hrochy ich musia vylučovať nielen vo veľkých množstvách, ale zároveň prakticky nonstop. V nasledujúcej fáze výskumu sa biochemickí pátrači dopátrali k faktu, že sekrét má aj výrazné antibakteriálne účinky a bráni v raste takým nebezpečným mikroorganizmom, akými sú napríklad Pseudomonas aeruginosa a Klebsiella pneumonie. Postupne do seba všetko pekne zapadlo – hrochy žijú v strednej Afrike, najmä v údolí Nílu, kde trávia veľa času na priamom slnečnom svetle, takže je logické, že sa u nich vyvinul mechanizmus, ktorý ich pred silným a nebezpečným žiarením chráni. Tieto tvory sú navyše povestné svojimi výbušnými povahami, takže sa stále klbčia, pričom si vzájomne spôsobujú množstvo povrchových zranení. A ako vieme, každá rana je potenciálnou vstupnou bránou infekcie do tela, čomu účinne bráni antibakteriálny oranžovočervený výlučok.
Je takmer isté, že týchto výsledkov výskumu sa časom chytia kozmetické firmy a izolované farbivá označia nálepkou delikátnych prírodných produktov. Navyše, keďže látky majú antibakteriálne účinky, z komerčného hľadiska to bude úplná bomba. Má to však aj jeden háčik, tvorivé mozgy reklamných agentúry si budú musieť poradiť s chúlostivou informáciou, že ide o produkt hrošej kože. Už teraz sa teším na prvý reklamný spot.
.autor je zoológ.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.