Radšej tu načrtnem predstavu, kde by som našu Úniu o ďalších desať rokov chcel vidieť ja. Takže: Namiesto byrokratického pekla, superštátu, dusiaceho súkromnú aktivitu a inovácie v správe vecí verejných, sa Únia transformuje na zoskupenie, zamerané najmä na prekvitajúci vzájomný obchod a neobmedzenú migráciu jeho ľudí či kapitálu. Spolupráca členských krajín sa obmedzí na oblasti, kde koordinácia vytvára hodnotu. Namiesto riešenia toho, aké splachovacie mechanizmy či žiarovky bude ľudu blahosklonne dovolené používať, sa politici a ich úradníci budú radšej zameriavať na to, ako zabezpečiť efektívnu vojenskú ochranu občanov Únie a ich majetku bez spoliehania sa na cudzie armády a šťastie. V rámci Únie bude bohatá viacúrovňová spolupráca členských krajín či regiónov v rôznych oblastiach. Na dobrovoľnej báze, bez nutnosti aplikovať všetko na všetkých.
V EÚ bude radosť podnikať, zamestnávať sa a pracovať. Politici prestanú likvidovať záchrannú sieť pre chudobných v podobe nízkoplatených pracovných miest. Prestanú ich tiež vyháňať do krajín tretieho sveta ambicióznym zvyšovaním minimálnej mzdy či drahou ochranou zamestnaných. Nebudú ochraňovať vyvolených, ktorí pracovné miesto majú, na úkor tých, ktorí ho hľadajú. Regulácie prestanú byť nástrojom firiem a ich lobistov na potieranie menšej či lacnejšej konkurencie doma či v zahraničí a rozbehnutie živnosti či malého podniku prestane byť administratívnou a legislatívnou nočnou morou.
Štáty precitnú z nebezpečného bludu, že v čase, keď súkromnému sektoru berú polovicu toho, čo vyprodukuje, stoja za chronickými deficitmi príliš nízke dane a odvody. Časované bomby sociálnych systémov inšpirovaných pyramídovými hrami sa podarí reformami zneškodniť ešte pred ich detonáciou vo verejných pokladniciach. Spoločná poľnohospodárska politika nebude. Napriek úzkej spolupráci v rámci Únie nebudeme musieť písať všetci modrým perom. Z centra sa nebudú vynucovať tie „správne" postupy pre všetkých, bez ohľadu na lokálne špecifiká. Prosperitu a stabilitu Únie bude zabezpečovať zdravá konkurencia riešení, čerpajúca z bohatstva európskej rôznorodosti.
Európa už nebude zahľadená sama do seba. Bude otvorená voči obchodu, kapitálu a ľuďom, ktorí nemali toľko šťastia, že sa narodili na tej správnej strane Schengenskej hranice. Pohlavári Únie sa konečne vyliečia zo svojho komplexu menejcennosti, ktorý ich vedie k nutkaniu definovať Úniu ako protiváhu k USA. Prestaneme neustále USA v niečom dobiehať.
Dúfam, že úniu o desať rokov nezabije nacionalizmus a nespravodlivé transfery bohatstva, ktoré nevyhnutne prinesie aktuálne rozhodnutie vybrať sa do slepej uličky morálneho hazardu: náklady fiškálnej nezodpovednosti na strane politikov a chýb v regulácii finančného sektora prehodiť cez spoločnú menu na ostatné krajiny. Euro bude opravené inak. Tak, aby netrpelo tragédiou spoločnej pastviny a krajiny a banky v Európe opäť budú môcť defaultovať.
Že je to málo ambiciózne na taký pompézny projekt, akým Európska únie je? Pre politikov bažiacich po moci a nových funkciách určite. Pre obyčajných ľudí je to však oveľa viac, než v čo môžu dúfať.
.autor pracuje v INESS.
V EÚ bude radosť podnikať, zamestnávať sa a pracovať. Politici prestanú likvidovať záchrannú sieť pre chudobných v podobe nízkoplatených pracovných miest. Prestanú ich tiež vyháňať do krajín tretieho sveta ambicióznym zvyšovaním minimálnej mzdy či drahou ochranou zamestnaných. Nebudú ochraňovať vyvolených, ktorí pracovné miesto majú, na úkor tých, ktorí ho hľadajú. Regulácie prestanú byť nástrojom firiem a ich lobistov na potieranie menšej či lacnejšej konkurencie doma či v zahraničí a rozbehnutie živnosti či malého podniku prestane byť administratívnou a legislatívnou nočnou morou.
Štáty precitnú z nebezpečného bludu, že v čase, keď súkromnému sektoru berú polovicu toho, čo vyprodukuje, stoja za chronickými deficitmi príliš nízke dane a odvody. Časované bomby sociálnych systémov inšpirovaných pyramídovými hrami sa podarí reformami zneškodniť ešte pred ich detonáciou vo verejných pokladniciach. Spoločná poľnohospodárska politika nebude. Napriek úzkej spolupráci v rámci Únie nebudeme musieť písať všetci modrým perom. Z centra sa nebudú vynucovať tie „správne" postupy pre všetkých, bez ohľadu na lokálne špecifiká. Prosperitu a stabilitu Únie bude zabezpečovať zdravá konkurencia riešení, čerpajúca z bohatstva európskej rôznorodosti.
Európa už nebude zahľadená sama do seba. Bude otvorená voči obchodu, kapitálu a ľuďom, ktorí nemali toľko šťastia, že sa narodili na tej správnej strane Schengenskej hranice. Pohlavári Únie sa konečne vyliečia zo svojho komplexu menejcennosti, ktorý ich vedie k nutkaniu definovať Úniu ako protiváhu k USA. Prestaneme neustále USA v niečom dobiehať.
Dúfam, že úniu o desať rokov nezabije nacionalizmus a nespravodlivé transfery bohatstva, ktoré nevyhnutne prinesie aktuálne rozhodnutie vybrať sa do slepej uličky morálneho hazardu: náklady fiškálnej nezodpovednosti na strane politikov a chýb v regulácii finančného sektora prehodiť cez spoločnú menu na ostatné krajiny. Euro bude opravené inak. Tak, aby netrpelo tragédiou spoločnej pastviny a krajiny a banky v Európe opäť budú môcť defaultovať.
Že je to málo ambiciózne na taký pompézny projekt, akým Európska únie je? Pre politikov bažiacich po moci a nových funkciách určite. Pre obyčajných ľudí je to však oveľa viac, než v čo môžu dúfať.
.autor pracuje v INESS.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.