„Bol to experiment,“ vysvetľujem trpezlivo, „chcel som to na rok vyskúšať. Už som tu však desať rokov, experiment sa vymkol spod kontroly.“
.robotníčky VW
Spravidla žijem sám, istý čas som však svoje integračné úsilie rozvinul tak ďaleko, že som sa odvážil pre experiment v experimente: zo svojho bývania som spravil akýsi internát. Ale, ako to tak chodí, keď už raz žijete v reindustrializovanej krajine, ktorá funguje bez najmenšieho fňukania ako naolejovaná dielňa západoeurópskych koncernov, nenašiel som žiadnych študentov, ale dve robotníčky z istého dodávateľského podniku pre Volkswagen. Obe Záhoráčky mali sotva dvadsať a na zmeny vyrábali predné slnečné clony pre autá. Názov firmy na ich pracovných tričkách znel akosi južansky, nemali však poňatia, komu firma patrí. „Robíme pre Nemecko,“ to im ako odpoveď postačovalo. Ich frajeri chodili tiež často na návštevu.
Keďže aj môj malý brat pracuje v Dolnom Rakúsku na zmeny, môžem porovnávať. Spolubývajúce zarábali 650 netto, môj brat dvaapolnásobok. Len čo sa môj brat nasťahoval, hrozil svojmu prenajímateľovi právami nájomníkov. To by slovenskému proletariátu nikdy ani nenapadlo, väčšinu z nich prenajímatelia ani nenahlásia. Polovica Rakúšanov žije v prenájme, 90 percent Slovákov vo vlastnom. Ako nájomca si na východ od rieky Moravy užívam sociálnu prestíž vandráka. Slovenský nájomca sa už v momente nasťahovania snaží o vysťahovanie, protiví sa mu, že by mal kúpiť čo i len jednu rohož pred „cudzí“ byt. Frajer mojej spolubývajúcej vyriešil bytovú otázku tým, že si kúpil byt na hypotéku a s ručením svojich rodičov. Keďže mu však banka nepožičala žiadne peniaze na zariadenie holobytu, býval kdesi v podnájme.
.trojuholník škvarenia
Späť k spolubývajúcim: najnápadnejšia zmena sa týkala mojej kuchyne. Dievčatá si tam nainštalovali trojuholník hrôzy, pozostávajúci z fritézy, panvice vystrekujúcej olej a mikrovlnky. Keďže ich šichty sa striedali jedna cez druhú, pojmy ako deň a noc na mojom privátiku neexistovali. Niekto stále spal, niekto iný zas udržiaval kontinuum škvarenia v trojuholníku fritéza-panvica-mikrovlnka. To všetko bežalo šialene rýchlo. Ležal som na pracovnom diváne, počul som, ako jedna ruka šmátra v chladničke. Krátko nato sa rozsyčal olej a už aj sa jedlo. Nikdy som nevidel zeleninu, všetko sa panírovalo a fritovalo, jedlá mali rovnaký pach. Druhá spolubývajúca N. bola Rómka, o čom však nikto nikdy nehovoril, pretože nevedela vystáť Cigánov. Ovocie jej bolo odporné, z toho dôvodu pri družných posedeniach odkladala moju misu s ovocím nabok.
Budem porovnávať ďalej. Môj malý brat má drahé hoby. So svojou ženou sa zúčastňuje na parkoure pod holým nebom, kde sa v lesoch strieľa na plastové zvieratá, alebo jazdí na automobilových pretekoch, v ktorých ide o to, ktoré pretekárske auto zoderie čo najviac pneumatík. Akčný rádius mojich spolubývajúcich bol značne menší. Keď som N., ktorá bola z južného Záhoria, hovoril o bagrovisku, ležiacom v strede Záhoria, len mávla rukou: „To je ďaleko.“ Po sobotách si nevyrazili do centra Bratislavy, ale do najbližšie položeného sídliska, na diskotéku v pivnici kulturáka, ktorú obľubovali robotníci z Volkswagenu. Nikam nechodili ani cez dva letné týždne, počas ktorých má automobilový priemysel nútenú pauzu. Trčali doma pred telkou.
.celé zle
Po večeroch často stiahli fľašu slivky či whisky, spláchli to lepkavou malinovkou z Lidlu. Pekná N. nevedela vystáť vodu. Ako káže tunajšia obyčaj, muži si radi v spoločnosti grgli, ženy sa zasmiali. Prečo mi skrivili stojan na bielizeň, to som sa neodvážil opýtať. Nečítali noviny, nepozerali správy, večer počas slovenských parlamentných volieb Rakúšan pozeral správy v obývačke, Slováci pili v kuchyni. Zvyčajne som z kuchyne započul nariekanie nad neprítomnými kolegami, často sa opakovala liturgická formulka: „Celé zle.“ N. stále hovorila svojmu frajerovi tie isté slová: „Daj si oné, ty trúba!“, „Fuj, vypadni s tým preč!“ – on si čosi zahundral pre seba.
Nuž, keďže slávime pekné jubileum desiateho výročia rozšírenia EÚ, musím s poľutovaním skonštatovať, že si nespomínam na žiadnu diskusiu o Európe, ktorú by som absolvoval s mojimi robotníčkami na zmeny – dievčatá si nevedeli zapamätať ani len toľko, či som Rakúšan, alebo Nemec. Keď ich vyrazili z fabriky, oznámili im to deň predtým. Do poslednej chvíle nevedeli, že pracovali pre španielsku firmu.
.európska láska
Keď sa ma opýtate, ako Európa za tých desať rokov zrástla práve vo švíku Železnej opony, musel by som dlho hútať. Až po rozpustení môjho internátu som sa dozvedel, že „najlepšie kamošky“ N. tvorili v skutočnosti lesbický pár. Môj bieloruský luxusný matrac „Vegas Modern“ sa tak zrejme v mojej neprítomnosti využíval na ľúbostné hry. To je predsa len jasná europeizácia, záhorácka robotnícka mlaď je už tiež moderná. A ešte čosi, veľa výrobkov na Slovensku tak zdraželo, že v pohraničných filiálkach rakúskych diskontných predajní Hofer by sa mohli pokojne konať aj voľby do NR SR.
Môj experiment v experimente sa skončil smutne. Dozvedel som sa, že D. mala paranoidné stavy, keď bola v byte sama. Brávala si kuchynský nôž a hľadala čierneho muža, aj pod mojou posteľou. Aby som sa vyhol možnosti, že D. jednej noci nenájde čierneho muža pod mojou posteľou, ale v nej, opatrne som ju poprosil, aby sa odsťahovala. O niekoľko mesiacov som sa rozlúčil aj s peknou N. Reagovala urazene. N. mala ešte chvíľu kľúč a počas mojej neprítomnosti vnikla do bytu so svojimi priateľmi za účelom spontánnej silvestrovskej párty. Neskôr všetko poprela. Lenže, prezradila sa – misa s ovocím bola odsunutá nabok.
.autor je rakúsky spisovateľ a novinár. Žije v Devínskej Novej Vsi.
.robotníčky VW
Spravidla žijem sám, istý čas som však svoje integračné úsilie rozvinul tak ďaleko, že som sa odvážil pre experiment v experimente: zo svojho bývania som spravil akýsi internát. Ale, ako to tak chodí, keď už raz žijete v reindustrializovanej krajine, ktorá funguje bez najmenšieho fňukania ako naolejovaná dielňa západoeurópskych koncernov, nenašiel som žiadnych študentov, ale dve robotníčky z istého dodávateľského podniku pre Volkswagen. Obe Záhoráčky mali sotva dvadsať a na zmeny vyrábali predné slnečné clony pre autá. Názov firmy na ich pracovných tričkách znel akosi južansky, nemali však poňatia, komu firma patrí. „Robíme pre Nemecko,“ to im ako odpoveď postačovalo. Ich frajeri chodili tiež často na návštevu.
Keďže aj môj malý brat pracuje v Dolnom Rakúsku na zmeny, môžem porovnávať. Spolubývajúce zarábali 650 netto, môj brat dvaapolnásobok. Len čo sa môj brat nasťahoval, hrozil svojmu prenajímateľovi právami nájomníkov. To by slovenskému proletariátu nikdy ani nenapadlo, väčšinu z nich prenajímatelia ani nenahlásia. Polovica Rakúšanov žije v prenájme, 90 percent Slovákov vo vlastnom. Ako nájomca si na východ od rieky Moravy užívam sociálnu prestíž vandráka. Slovenský nájomca sa už v momente nasťahovania snaží o vysťahovanie, protiví sa mu, že by mal kúpiť čo i len jednu rohož pred „cudzí“ byt. Frajer mojej spolubývajúcej vyriešil bytovú otázku tým, že si kúpil byt na hypotéku a s ručením svojich rodičov. Keďže mu však banka nepožičala žiadne peniaze na zariadenie holobytu, býval kdesi v podnájme.
.trojuholník škvarenia
Späť k spolubývajúcim: najnápadnejšia zmena sa týkala mojej kuchyne. Dievčatá si tam nainštalovali trojuholník hrôzy, pozostávajúci z fritézy, panvice vystrekujúcej olej a mikrovlnky. Keďže ich šichty sa striedali jedna cez druhú, pojmy ako deň a noc na mojom privátiku neexistovali. Niekto stále spal, niekto iný zas udržiaval kontinuum škvarenia v trojuholníku fritéza-panvica-mikrovlnka. To všetko bežalo šialene rýchlo. Ležal som na pracovnom diváne, počul som, ako jedna ruka šmátra v chladničke. Krátko nato sa rozsyčal olej a už aj sa jedlo. Nikdy som nevidel zeleninu, všetko sa panírovalo a fritovalo, jedlá mali rovnaký pach. Druhá spolubývajúca N. bola Rómka, o čom však nikto nikdy nehovoril, pretože nevedela vystáť Cigánov. Ovocie jej bolo odporné, z toho dôvodu pri družných posedeniach odkladala moju misu s ovocím nabok.
Budem porovnávať ďalej. Môj malý brat má drahé hoby. So svojou ženou sa zúčastňuje na parkoure pod holým nebom, kde sa v lesoch strieľa na plastové zvieratá, alebo jazdí na automobilových pretekoch, v ktorých ide o to, ktoré pretekárske auto zoderie čo najviac pneumatík. Akčný rádius mojich spolubývajúcich bol značne menší. Keď som N., ktorá bola z južného Záhoria, hovoril o bagrovisku, ležiacom v strede Záhoria, len mávla rukou: „To je ďaleko.“ Po sobotách si nevyrazili do centra Bratislavy, ale do najbližšie položeného sídliska, na diskotéku v pivnici kulturáka, ktorú obľubovali robotníci z Volkswagenu. Nikam nechodili ani cez dva letné týždne, počas ktorých má automobilový priemysel nútenú pauzu. Trčali doma pred telkou.
.celé zle
Po večeroch často stiahli fľašu slivky či whisky, spláchli to lepkavou malinovkou z Lidlu. Pekná N. nevedela vystáť vodu. Ako káže tunajšia obyčaj, muži si radi v spoločnosti grgli, ženy sa zasmiali. Prečo mi skrivili stojan na bielizeň, to som sa neodvážil opýtať. Nečítali noviny, nepozerali správy, večer počas slovenských parlamentných volieb Rakúšan pozeral správy v obývačke, Slováci pili v kuchyni. Zvyčajne som z kuchyne započul nariekanie nad neprítomnými kolegami, často sa opakovala liturgická formulka: „Celé zle.“ N. stále hovorila svojmu frajerovi tie isté slová: „Daj si oné, ty trúba!“, „Fuj, vypadni s tým preč!“ – on si čosi zahundral pre seba.
Nuž, keďže slávime pekné jubileum desiateho výročia rozšírenia EÚ, musím s poľutovaním skonštatovať, že si nespomínam na žiadnu diskusiu o Európe, ktorú by som absolvoval s mojimi robotníčkami na zmeny – dievčatá si nevedeli zapamätať ani len toľko, či som Rakúšan, alebo Nemec. Keď ich vyrazili z fabriky, oznámili im to deň predtým. Do poslednej chvíle nevedeli, že pracovali pre španielsku firmu.
.európska láska
Keď sa ma opýtate, ako Európa za tých desať rokov zrástla práve vo švíku Železnej opony, musel by som dlho hútať. Až po rozpustení môjho internátu som sa dozvedel, že „najlepšie kamošky“ N. tvorili v skutočnosti lesbický pár. Môj bieloruský luxusný matrac „Vegas Modern“ sa tak zrejme v mojej neprítomnosti využíval na ľúbostné hry. To je predsa len jasná europeizácia, záhorácka robotnícka mlaď je už tiež moderná. A ešte čosi, veľa výrobkov na Slovensku tak zdraželo, že v pohraničných filiálkach rakúskych diskontných predajní Hofer by sa mohli pokojne konať aj voľby do NR SR.
Môj experiment v experimente sa skončil smutne. Dozvedel som sa, že D. mala paranoidné stavy, keď bola v byte sama. Brávala si kuchynský nôž a hľadala čierneho muža, aj pod mojou posteľou. Aby som sa vyhol možnosti, že D. jednej noci nenájde čierneho muža pod mojou posteľou, ale v nej, opatrne som ju poprosil, aby sa odsťahovala. O niekoľko mesiacov som sa rozlúčil aj s peknou N. Reagovala urazene. N. mala ešte chvíľu kľúč a počas mojej neprítomnosti vnikla do bytu so svojimi priateľmi za účelom spontánnej silvestrovskej párty. Neskôr všetko poprela. Lenže, prezradila sa – misa s ovocím bola odsunutá nabok.
.autor je rakúsky spisovateľ a novinár. Žije v Devínskej Novej Vsi.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.