Politické ťažké váhy, od amerického ministra zahraničia Johna Kerryho až po generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna, označujú klimatické zmeny ako „najväčšiu výzvu našej generácie“. Ak nebudeme túto výzvu riešiť, tvrdí Kerry, budú náklady „katastrofálne“. Také je štandardné tvrdenie politikov od roku 2006, keď si britská vláda objednala takzvanú Sternovu správu.
.klimatická politika
Táto správa sa stala známou tým, že ohodnotila škody spôsobené globálnym otepľovaním na 5 až 20 % HDP. Ide vraj o významný zásah „v mierke porovnateľnej s tými, ktoré sú spájané s veľkými vojnami a hospodárskou krízou z prvej polovice dvadsiateho storočia“.
Boj proti klimatickým zmenám, tvrdia nám, by spotreboval oveľa nižšie náklady. Predseda Európskej komisie sľúbil, že klimatická politika Európskej únie síce „nie je bezplatná“, ale predstavovala by iba o 0,5 % HDP. Politici každého druhu, samozrejme, opakujú zistenia Sternovej správy, podľa ktorej môže globálne otepľovanie zmierniť politika, ktorá nás vyjde len na 1 % svetového HDP.
Navyše sa tvrdí, že klimatická politika pomáha aj mnohými ďalšími spôsobmi. Americký prezident Barack Obama sľúbil, že politika boja proti globálnemu otepľovaniu vytvorí päť miliónov nových zelených pracovných miest. A zástupcovia EÚ vyhlásili, že zelená energia pomôže „zlepšiť bezpečnosť energetických dodávok EÚ“.
Po dokončení najnovšej správy Medzivládneho panelu OSN pre zmeny klímy (IPCC) vidíme, že táto interpretácia je z prevažnej časti mylná. Prvá časť správy IPCC ukázala, že klimatický problém skutočne existuje – emisie skleníkových plynov, najmä CO₂, spôsobujú rast teplôt, ktorý sa nakoniec stane pre svet čistým problémom. Tento záver si získal značnú publicitu.
Správa však zároveň ukázala, že globálne otepľovanie sa v posledných pätnástich rokoch dramaticky spomalilo alebo úplne zastavilo. Takmer všetky klimatické modely sú prehnane horúce, čo znamená, že zveličujú skutočný problém globálneho otepľovania. Nemecko a ďalšie vlády vyzvali, aby sa zmienka o spomalení vymazala.
Druhá časť správy IPCC ukázala, že vzostup teplôt, ktorý podľa očakávania zažijeme niekedy v rokoch 2055 až 2080, zaťaží svet čistými nákladmi vo výške 0,2 až 2 % HDP – čo je ekvivalent necelého jedného roka recesie. Hoci teda IPCC jasne konštatuje, že globálne otepľovanie je problém, náklady sú očividne oveľa nižšie ako v prípade dvoch svetových vojen a veľkej hospodárskej krízy v dvadsiatom storočí.
Aj v tomto prípade sa politici pokúsili dosiahnuť vymazanie spomínaného záveru. Britskí činitelia vidia tento odhad, ktorý prešiel posúdením peer review, ako „úplne bezvýznamný“ a spolu so zástupcami Belgicka, Nórska, Japonska a USA si priali jeho prepísanie či vyčiarknutie. Jeden akademik vyjadril v tejto súvislosti domnienku, že sa vlády možno cítili „trochu trápne“, keď OSN podkopala ich predchádzajúce zveličené tvrdenie.
Tretia časť správy IPCC ukázala, že razantná klimatická politika by bola drahšia, než sa tvrdilo. Jej náklady by v roku 2030 presiahli 4 % HDP, v roku 2050 6 % HDP a do roku 2100 by to bolo 11 % HDP. A reálne náklady budú pravdepodobne oveľa vyššie, pretože uvedené čísla predpokladajú múdru a okamžite zavádzanú politiku, pre ktorú budú kúzelným spôsobom dostupné všetky kľúčové technológie.
Aj odkazy na tieto vysoké náklady sa politici pokúsili vyškrtnúť alebo zmeniť. Britskí činitelia vysvetlili, že si vyčiarknutie odhadov želajú, pretože tie by „dodali impulz tým, ktorí pochybujú, že sú nejaké činy potrebné“.
.opačná realita
Zelené pracovné miesta vznikajú len s veľkými dotáciami, čo stojí podobný počet pracovných miest inde. V Spojených štátoch stálo vytvorenie každého pracovného miesta navyše viac ako 11 miliónov dolárov. A zjednodušené tvrdenia, že obnoviteľné zdroje môžu podporiť energetickú bezpečnosť, vyzerajú po kríze na Ukrajine oveľa menej presvedčivo; Európa dnes chápe, že význam majú len veľké a stabilné dodávky energie.
Klimatické zmeny bývajú vykresľované ako obrovská katastrofa, ktorá stojí plných 20 % svetového HDP, avšak statoční politici by im dokázali čeliť pri nákladoch vo výške len 1 % HDP. Realita je práve opačná: dnes vieme, že škody možno dosiahnu 2 % svetového HDP, zatiaľ čo klimatická politika môže nakoniec prísť na viac ako 11 % HDP.
Celý príbeh je o to úžasnejší, že experti všetky tieto fakty poznajú už dlho. Sternovu správu vypracovali úradníci a nikdy neprešla procesom peer review. Ekonómovia vedeli, že vyčíslenie škôd je výrazne nadhodnotené. Bezhranične nízke projekcie nákladov klimatickej politiky zase pramenili z ignorovania väčšiny záväzkov, opäť v rozpore s akademickou literatúrou.
Svoj diel viny za túto situáciu nesú tiež médiá, bažiace po senzačných titulkoch. Po zverejnení Sternovej správy jedny britské noviny údajne napísali: „Konajme ihneď, inak bude svet, ako ho poznáme, navždy stratený.“
Žijeme vo svete, kde sú príčinou každého šiesteho úmrtia ľahko liečiteľné nákazlivé ochorenia, kde je každé ôsme úmrtie spôsobené znečistením ovzdušia, napospol z kúrenia trusom a vetvičkami v domácich spaľovniach, a kde miliardy ľudí žijú v žalostnej chudobe, bez elektriny a s minimom jedla. Nikdy by sme sa nemali čo i len zaoberať predstavou, že najväčšou výzvou pre svet by mohlo byť zníženie vzostupu teploty počas tejto generácie o zlomok stupňa.
Riešením je prestať tlieskať politikom, ktorí varujú pred katastrofou a presadzujú zlú politiku. Namiesto dotácií do neefektívnej solárnej a veternej energie potrebujeme investovať do dlhodobých zelených inovácií. A potrebujeme venovať väčšiu pozornosť všetkým ostatným problémom. Možno to nie je také zábavné, ale vykoná sa tým oveľa viac dobrého.
Project Syndicate 2014
.klimatická politika
Táto správa sa stala známou tým, že ohodnotila škody spôsobené globálnym otepľovaním na 5 až 20 % HDP. Ide vraj o významný zásah „v mierke porovnateľnej s tými, ktoré sú spájané s veľkými vojnami a hospodárskou krízou z prvej polovice dvadsiateho storočia“.
Boj proti klimatickým zmenám, tvrdia nám, by spotreboval oveľa nižšie náklady. Predseda Európskej komisie sľúbil, že klimatická politika Európskej únie síce „nie je bezplatná“, ale predstavovala by iba o 0,5 % HDP. Politici každého druhu, samozrejme, opakujú zistenia Sternovej správy, podľa ktorej môže globálne otepľovanie zmierniť politika, ktorá nás vyjde len na 1 % svetového HDP.
Navyše sa tvrdí, že klimatická politika pomáha aj mnohými ďalšími spôsobmi. Americký prezident Barack Obama sľúbil, že politika boja proti globálnemu otepľovaniu vytvorí päť miliónov nových zelených pracovných miest. A zástupcovia EÚ vyhlásili, že zelená energia pomôže „zlepšiť bezpečnosť energetických dodávok EÚ“.
Po dokončení najnovšej správy Medzivládneho panelu OSN pre zmeny klímy (IPCC) vidíme, že táto interpretácia je z prevažnej časti mylná. Prvá časť správy IPCC ukázala, že klimatický problém skutočne existuje – emisie skleníkových plynov, najmä CO₂, spôsobujú rast teplôt, ktorý sa nakoniec stane pre svet čistým problémom. Tento záver si získal značnú publicitu.
Správa však zároveň ukázala, že globálne otepľovanie sa v posledných pätnástich rokoch dramaticky spomalilo alebo úplne zastavilo. Takmer všetky klimatické modely sú prehnane horúce, čo znamená, že zveličujú skutočný problém globálneho otepľovania. Nemecko a ďalšie vlády vyzvali, aby sa zmienka o spomalení vymazala.
Druhá časť správy IPCC ukázala, že vzostup teplôt, ktorý podľa očakávania zažijeme niekedy v rokoch 2055 až 2080, zaťaží svet čistými nákladmi vo výške 0,2 až 2 % HDP – čo je ekvivalent necelého jedného roka recesie. Hoci teda IPCC jasne konštatuje, že globálne otepľovanie je problém, náklady sú očividne oveľa nižšie ako v prípade dvoch svetových vojen a veľkej hospodárskej krízy v dvadsiatom storočí.
Aj v tomto prípade sa politici pokúsili dosiahnuť vymazanie spomínaného záveru. Britskí činitelia vidia tento odhad, ktorý prešiel posúdením peer review, ako „úplne bezvýznamný“ a spolu so zástupcami Belgicka, Nórska, Japonska a USA si priali jeho prepísanie či vyčiarknutie. Jeden akademik vyjadril v tejto súvislosti domnienku, že sa vlády možno cítili „trochu trápne“, keď OSN podkopala ich predchádzajúce zveličené tvrdenie.
Tretia časť správy IPCC ukázala, že razantná klimatická politika by bola drahšia, než sa tvrdilo. Jej náklady by v roku 2030 presiahli 4 % HDP, v roku 2050 6 % HDP a do roku 2100 by to bolo 11 % HDP. A reálne náklady budú pravdepodobne oveľa vyššie, pretože uvedené čísla predpokladajú múdru a okamžite zavádzanú politiku, pre ktorú budú kúzelným spôsobom dostupné všetky kľúčové technológie.
Aj odkazy na tieto vysoké náklady sa politici pokúsili vyškrtnúť alebo zmeniť. Britskí činitelia vysvetlili, že si vyčiarknutie odhadov želajú, pretože tie by „dodali impulz tým, ktorí pochybujú, že sú nejaké činy potrebné“.
.opačná realita
Zelené pracovné miesta vznikajú len s veľkými dotáciami, čo stojí podobný počet pracovných miest inde. V Spojených štátoch stálo vytvorenie každého pracovného miesta navyše viac ako 11 miliónov dolárov. A zjednodušené tvrdenia, že obnoviteľné zdroje môžu podporiť energetickú bezpečnosť, vyzerajú po kríze na Ukrajine oveľa menej presvedčivo; Európa dnes chápe, že význam majú len veľké a stabilné dodávky energie.
Klimatické zmeny bývajú vykresľované ako obrovská katastrofa, ktorá stojí plných 20 % svetového HDP, avšak statoční politici by im dokázali čeliť pri nákladoch vo výške len 1 % HDP. Realita je práve opačná: dnes vieme, že škody možno dosiahnu 2 % svetového HDP, zatiaľ čo klimatická politika môže nakoniec prísť na viac ako 11 % HDP.
Celý príbeh je o to úžasnejší, že experti všetky tieto fakty poznajú už dlho. Sternovu správu vypracovali úradníci a nikdy neprešla procesom peer review. Ekonómovia vedeli, že vyčíslenie škôd je výrazne nadhodnotené. Bezhranične nízke projekcie nákladov klimatickej politiky zase pramenili z ignorovania väčšiny záväzkov, opäť v rozpore s akademickou literatúrou.
Svoj diel viny za túto situáciu nesú tiež médiá, bažiace po senzačných titulkoch. Po zverejnení Sternovej správy jedny britské noviny údajne napísali: „Konajme ihneď, inak bude svet, ako ho poznáme, navždy stratený.“
Žijeme vo svete, kde sú príčinou každého šiesteho úmrtia ľahko liečiteľné nákazlivé ochorenia, kde je každé ôsme úmrtie spôsobené znečistením ovzdušia, napospol z kúrenia trusom a vetvičkami v domácich spaľovniach, a kde miliardy ľudí žijú v žalostnej chudobe, bez elektriny a s minimom jedla. Nikdy by sme sa nemali čo i len zaoberať predstavou, že najväčšou výzvou pre svet by mohlo byť zníženie vzostupu teploty počas tejto generácie o zlomok stupňa.
Riešením je prestať tlieskať politikom, ktorí varujú pred katastrofou a presadzujú zlú politiku. Namiesto dotácií do neefektívnej solárnej a veternej energie potrebujeme investovať do dlhodobých zelených inovácií. A potrebujeme venovať väčšiu pozornosť všetkým ostatným problémom. Možno to nie je také zábavné, ale vykoná sa tým oveľa viac dobrého.
Project Syndicate 2014
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.