V čase vrcholiacej Krymskej krízy mi Peter Zajac napísal: „Ako si si iste všimol, napísal som mobilizačnú glosu o Ukrajine, lebo človek nemá maľovať čerta na stenu, ale fakticky viem, čert je už na stene. Rusi kladú pred Ukrajincov a pred svet hotové fakty. Vytvorili dvojitú slučku: legitimizujú nelegitímne odtrhnutie Krymu a delegitimizujú legitímnu vládu v Kyjeve. Keďže tá je prechodná, nemá dostatočnú autoritu a voľby sú ďaleko, dovtedy môžu Rusi legitimizovať aj ,iné riešenia´. V diplomatickom jazyku sa tomu hovorí fait accompli.“
Odpísal som: „Rusi súčasne kladú nášmu civilizačnému okruhu zásadnú existenčnú a existenciálnu otázku. Keby som bol morbídny, tak poviem: Konečne! Vždy som totiž mal pocit, že dobré bydlo nemobilizuje, strach áno. Áno Peter, čert je na stene. Mali by sme premýšľať o pláne ,B‘ – veď ide možno o život.“
Plán „B“ spočíva v anticipácii. Presne toto bola kedysi moja robota – bol som prognostik. S istotou môžem dnes o tejto téme povedať jediné: Všetko bude inak! Plán „B“ spočíva v pripravenosti na mnohé eventuality. Jednou z nich je teoreticky aj návrat k bipolárnemu, alebo troj-štvorpolárnemu svetu. Bude to svet podľa Huntingtona? Svet, v ktorom sa stretnú dominantné kultúry a vodcovské elity? A budú si hájiť „svoju vec“, alebo im pôjde o vec spoločnú? A čo je spoločná vec pre ľudí, ktorí poznajú iba tú svoju jednu-jedinú pravdu? Uff!
Pokiaľ ide o mňa, volím ekumenizmus v náboženstve, participatívnosť v politike a rodinu vo všednodennosti. Sám som zvedavý, koľko nás takých bude a kam nás deportujú, keď dostaneme na frak. Ideálne by bolo, keby nás ponechali, kde sme – tolerantná nezhoda sa v dejinách celkom dobre osvedčila aj v časoch, keď moc bola nábožensky, politicky, ideologicky, etnicky, sociálne, ekonomicky... definovaná. Že to boli iba dejinné epizódy? Hlavne, že boli, že si to niektorí pamätajú a že demokracia a ľudské práva budú príťažlivým programom pre nadkritické množstvo ľudí. Budú?
V každom prípade je šanca, že program, ktorý má oporu v – dobrej i zlej – skúsenosti, je istou garanciou proti eskalácii krutosti a násilia, alebo má šancu minimálne ako inšpirácia, motivácia, výstraha, memento. Pretože až svet bez alternatív bude naozaj orwellovský. Potom už zostanú pre takzvaný ľud iba dve možnosti – gin alebo pivo. Proléti boli na tom v Orwellovej dystopii 1984 lepšie. Okrem piva a roboty naozaj nemali čo stratiť. Aký to rozdiel oproti proletárom Karola Marxa, ktorí mali iba okovy.
Odpísal som: „Rusi súčasne kladú nášmu civilizačnému okruhu zásadnú existenčnú a existenciálnu otázku. Keby som bol morbídny, tak poviem: Konečne! Vždy som totiž mal pocit, že dobré bydlo nemobilizuje, strach áno. Áno Peter, čert je na stene. Mali by sme premýšľať o pláne ,B‘ – veď ide možno o život.“
Plán „B“ spočíva v anticipácii. Presne toto bola kedysi moja robota – bol som prognostik. S istotou môžem dnes o tejto téme povedať jediné: Všetko bude inak! Plán „B“ spočíva v pripravenosti na mnohé eventuality. Jednou z nich je teoreticky aj návrat k bipolárnemu, alebo troj-štvorpolárnemu svetu. Bude to svet podľa Huntingtona? Svet, v ktorom sa stretnú dominantné kultúry a vodcovské elity? A budú si hájiť „svoju vec“, alebo im pôjde o vec spoločnú? A čo je spoločná vec pre ľudí, ktorí poznajú iba tú svoju jednu-jedinú pravdu? Uff!
Pokiaľ ide o mňa, volím ekumenizmus v náboženstve, participatívnosť v politike a rodinu vo všednodennosti. Sám som zvedavý, koľko nás takých bude a kam nás deportujú, keď dostaneme na frak. Ideálne by bolo, keby nás ponechali, kde sme – tolerantná nezhoda sa v dejinách celkom dobre osvedčila aj v časoch, keď moc bola nábožensky, politicky, ideologicky, etnicky, sociálne, ekonomicky... definovaná. Že to boli iba dejinné epizódy? Hlavne, že boli, že si to niektorí pamätajú a že demokracia a ľudské práva budú príťažlivým programom pre nadkritické množstvo ľudí. Budú?
V každom prípade je šanca, že program, ktorý má oporu v – dobrej i zlej – skúsenosti, je istou garanciou proti eskalácii krutosti a násilia, alebo má šancu minimálne ako inšpirácia, motivácia, výstraha, memento. Pretože až svet bez alternatív bude naozaj orwellovský. Potom už zostanú pre takzvaný ľud iba dve možnosti – gin alebo pivo. Proléti boli na tom v Orwellovej dystopii 1984 lepšie. Okrem piva a roboty naozaj nemali čo stratiť. Aký to rozdiel oproti proletárom Karola Marxa, ktorí mali iba okovy.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.