Nedávno sme na kultúrnych stránkach písali o novom albume amerického pesničkára Becka, ktorý má toho s Damonom Albarnom veľa spoločného. Obaja sa presadili v čase alternatívneho boomu prvej polovice 90. rokov, obaja majú za sebou viacero hitov a nebáli sa pritom ani experimentovať. Damon má oproti Beckovi predsa jednu výhodu. Nikdy nezažil krízu stredného veku a dodnes nevie, čo znamená, keď sa umelcovi otočia múzy chrbtom. Albarn je jednou za najdôležitejších postáv britskej popmusic, ktorý sa nezastavil od čias pôsobenia v skupine Blur. „Samozrejme, viem, čo je kríza stredného veku, aj ja ňou určite prechádzam, ale zatiaľ som si ju nevšimol,“ povedal 46-ročný spevák časopisu Q pri príležitosti vydania svojho sólového albumu Everyday Robots.
.vynálezca britpopu
Damon Albarn sa narodil do umeleckej rodiny. Jeho mama bola známou scénografkou londýnskych divadiel a otec slávnym konceptuálnym umelcom. Ani jeden na svojho syna nikdy netlačil, aby sa stal umelcom, no jeho už od malička bavila hudba, dokonca vyhral aj súťaž talentov. Damon vyrastal na uliciach východného Londýna uprostred multikultúrnej spoločnosti, kde nasával všetky možné vplyvy, ktoré neskôr využil vo svojej hudbe. Menší šok mu spôsobili jeho rodičia, ktorí sa s ním a jeho sestrou presťahovali na anglický vidiek, kde sa oproti hlučnému a pulzujúcemu Londýnu nedialo takmer nič. Znudený a frustrovaný tínedžer mal však šťastie v nešťastí, keď na strednej škole stretol Grahama Coxona, s ktorým neskôr neskôr založil skupinu Blur.
Ambiciózna štvorica mala v repertoári len zopár vlastných piesní, keď začiatkom 90. rokov podpísala zmluvu s nezávislou značkou Food Records. Kapela nahrala debutový album Leisure, ktorý ponúkol niekoľko zaujímavých singlov vrátane There’s No Other Way, ktoré sa niesli v duchu vtedajšej nezávislej módy, ale veľkú dieru do sveta neurobili. Blur sa z neúspechu rýchlo poučili a začali robiť hudbu, ktorú mali skutočne radi. Zobrali si z každej slávnej éry britskej hudby – niečo z Beatles, Stones a Kinks, Clash, Sex Pistols či Elvisa Costella, Stone Roses a Happy Mondays, čím vytvorili akýsi mix, ktorý dostal neskôr názov britpop. V roku 1993 im vyšiel druhý album Modern Life Is Rubbish, ktorý sa dnes považuje za prvý britpopový album, no ani tej platni sa príliš nedarilo – vyšla skôr, než sa britpop stal oficiálnym pojmom. Rok na to kapela vydala tretí album Parklife o anglickom spôsobe života, s ktorým sa o post jednotky naťahovali s konkurenčnou skupinou Oasis. Slovná prestrelka medzi oboma tábormi nakoniec prerástla do otvorenej mediálnej vojny, ktorá zo skupín predá viac singlov z ich nových albumov. Bitku vyhrali Blur. Z ich singlu Country House sa predalo viac ako zo singla Oasis Roll With It, no v celkovom meraní síl nakoniec predsa dominovali bratia Gallagherovci.
Keď sa britpop začal vyčerpávať, Damon s Grahamom urobili šikovný ťah, keď otvorili kapelu úplne novým vplyvom. Zatiaľ čo Oasis začali stangovať, Blur nahrali dva pozoruhodné albumy Blur (1997) a 13 (1999), na ktorých sa inšpirovali americkou nezávislou scénou a pustili sa aj do experimentov. Damon Albarn šiel ešte ďalej. V roku 1998 založil spolu s animátorom Jamiem Hevlettom virtuálnu elektronickú skupinu Gorillaz, ktorej debutový album z roku 2001 bol ešte úspešnejší ako Blur. Kapela v tom čase prechádzala ponorkovou chorobou, ktorá na začiatku nahrávania zatiaľ posledného albumu Think Tank (2003) vyústila do Coxonovho odchodu. Blur sa nikdy oficiálne nerozpadli, ale bez tohto gitaristu to už nebolo ono.
Väčšine hudobníkov, ktorí prídu o svoju kapelu, sa už nikdy nepodarí nadviazať na svoje predošlé úspechy, no Albarnovi sa stal úplný opak.
.návrat do minulosti
Koniec Blur mu otvoril ďalšie možnosti. Najprv sa vrátil k tanečným Gorillaz, s ktorými nahral ambiciózny album Demon Days, potom so svojimi londýnskymi kamarátmi dal dohromady superskupinu The Good, The Bad and The Queen, kde si s ním zahral aj legendárny basák Paul Simonon z The Clash či priekopník afrobeatu Tony Allen. Potom sa pustil do ďalšieho dobrodružstva. Spolu s Hewlettom vytvorili muzikál (Monkey: Journey to The West) a o štyri roky neskôr napísal operu (Dr. Dee). Albarn sa medzitým podieľal na ďalších projektoch. Nahral dva ďalšie albumy s Gorillaz, jeden z nich stvoril v iPode medzi jednotlivými koncertnými zastávkami. V roku 2009 fanúšikov Blur potešila správa, že sa kapela dala opäť dohromady a odohrali triumfálny comebackový koncert v Hyde Parku, ktorý zachytil dokumentárny film No Distance Left to Run. Ale pre Albarna bolo dôležitejšie, že obnovil staré priateľstvo s Grahamom Coxonom.
Albarn spravil toho viac ako dosť, ale jedna vec mu chýbala – sólový album. Dnes hovorí, že mu to ani nenapadlo. Keď spolu so šéfom XL Recordings Richardom Russelom produkoval comebackový album Bobbyho Womacka, dvojica zostávala v štúdiu aj po záverečnej a pracovali na Damonových nápadoch. Neskôr mu Russel navrhol, že by mu rád produkoval sólový album. Pre Everyday Robots sa rozhodli použiť pesničky, ktoré sa týkali Damonovho detstva. V skladbách sa vynárajú spomienky na multikultúrny Londýn, na horúce leto roku 1976, na karneval vo štvrti Ladbroke Grove, kde podľa Albarna ožívajú skutoční duchovia. Medzi dvanástimi pesničkami je aj soulová Mr. Tembo o slonovi, ktorá vznikla počas jeho pobytu v Afrike. Damon ju napísal len tak pre radosť, ale na Russelovo naliehanie sa dostala aj na album.
Damon napísal veľa autobiografických pesničiek, aj názov albumu Modern Life Is Rubbish (Moderný život je nanič) pôvodne videl ako graffiti vo švrti, kde jeden čas žil, ale nikdy nebol taký osobný ako na poslednom albume. Everyday Robots je moderný folkový album, ktorý má podobnú silu ako Beckov aktuálny Morning Phase. Je to dielo vyzretého a všestranného hudobníka, ktorý zo svojich zážitkov vyskladal hudobný príbeh. Znie to trochu ako Blur, trochu ako Gorillaz či The Good, The Band and The Queen, no predovšetkým je to Damon Albarn.
.vynálezca britpopu
Damon Albarn sa narodil do umeleckej rodiny. Jeho mama bola známou scénografkou londýnskych divadiel a otec slávnym konceptuálnym umelcom. Ani jeden na svojho syna nikdy netlačil, aby sa stal umelcom, no jeho už od malička bavila hudba, dokonca vyhral aj súťaž talentov. Damon vyrastal na uliciach východného Londýna uprostred multikultúrnej spoločnosti, kde nasával všetky možné vplyvy, ktoré neskôr využil vo svojej hudbe. Menší šok mu spôsobili jeho rodičia, ktorí sa s ním a jeho sestrou presťahovali na anglický vidiek, kde sa oproti hlučnému a pulzujúcemu Londýnu nedialo takmer nič. Znudený a frustrovaný tínedžer mal však šťastie v nešťastí, keď na strednej škole stretol Grahama Coxona, s ktorým neskôr neskôr založil skupinu Blur.
Ambiciózna štvorica mala v repertoári len zopár vlastných piesní, keď začiatkom 90. rokov podpísala zmluvu s nezávislou značkou Food Records. Kapela nahrala debutový album Leisure, ktorý ponúkol niekoľko zaujímavých singlov vrátane There’s No Other Way, ktoré sa niesli v duchu vtedajšej nezávislej módy, ale veľkú dieru do sveta neurobili. Blur sa z neúspechu rýchlo poučili a začali robiť hudbu, ktorú mali skutočne radi. Zobrali si z každej slávnej éry britskej hudby – niečo z Beatles, Stones a Kinks, Clash, Sex Pistols či Elvisa Costella, Stone Roses a Happy Mondays, čím vytvorili akýsi mix, ktorý dostal neskôr názov britpop. V roku 1993 im vyšiel druhý album Modern Life Is Rubbish, ktorý sa dnes považuje za prvý britpopový album, no ani tej platni sa príliš nedarilo – vyšla skôr, než sa britpop stal oficiálnym pojmom. Rok na to kapela vydala tretí album Parklife o anglickom spôsobe života, s ktorým sa o post jednotky naťahovali s konkurenčnou skupinou Oasis. Slovná prestrelka medzi oboma tábormi nakoniec prerástla do otvorenej mediálnej vojny, ktorá zo skupín predá viac singlov z ich nových albumov. Bitku vyhrali Blur. Z ich singlu Country House sa predalo viac ako zo singla Oasis Roll With It, no v celkovom meraní síl nakoniec predsa dominovali bratia Gallagherovci.
Keď sa britpop začal vyčerpávať, Damon s Grahamom urobili šikovný ťah, keď otvorili kapelu úplne novým vplyvom. Zatiaľ čo Oasis začali stangovať, Blur nahrali dva pozoruhodné albumy Blur (1997) a 13 (1999), na ktorých sa inšpirovali americkou nezávislou scénou a pustili sa aj do experimentov. Damon Albarn šiel ešte ďalej. V roku 1998 založil spolu s animátorom Jamiem Hevlettom virtuálnu elektronickú skupinu Gorillaz, ktorej debutový album z roku 2001 bol ešte úspešnejší ako Blur. Kapela v tom čase prechádzala ponorkovou chorobou, ktorá na začiatku nahrávania zatiaľ posledného albumu Think Tank (2003) vyústila do Coxonovho odchodu. Blur sa nikdy oficiálne nerozpadli, ale bez tohto gitaristu to už nebolo ono.
Väčšine hudobníkov, ktorí prídu o svoju kapelu, sa už nikdy nepodarí nadviazať na svoje predošlé úspechy, no Albarnovi sa stal úplný opak.
.návrat do minulosti
Koniec Blur mu otvoril ďalšie možnosti. Najprv sa vrátil k tanečným Gorillaz, s ktorými nahral ambiciózny album Demon Days, potom so svojimi londýnskymi kamarátmi dal dohromady superskupinu The Good, The Bad and The Queen, kde si s ním zahral aj legendárny basák Paul Simonon z The Clash či priekopník afrobeatu Tony Allen. Potom sa pustil do ďalšieho dobrodružstva. Spolu s Hewlettom vytvorili muzikál (Monkey: Journey to The West) a o štyri roky neskôr napísal operu (Dr. Dee). Albarn sa medzitým podieľal na ďalších projektoch. Nahral dva ďalšie albumy s Gorillaz, jeden z nich stvoril v iPode medzi jednotlivými koncertnými zastávkami. V roku 2009 fanúšikov Blur potešila správa, že sa kapela dala opäť dohromady a odohrali triumfálny comebackový koncert v Hyde Parku, ktorý zachytil dokumentárny film No Distance Left to Run. Ale pre Albarna bolo dôležitejšie, že obnovil staré priateľstvo s Grahamom Coxonom.
Albarn spravil toho viac ako dosť, ale jedna vec mu chýbala – sólový album. Dnes hovorí, že mu to ani nenapadlo. Keď spolu so šéfom XL Recordings Richardom Russelom produkoval comebackový album Bobbyho Womacka, dvojica zostávala v štúdiu aj po záverečnej a pracovali na Damonových nápadoch. Neskôr mu Russel navrhol, že by mu rád produkoval sólový album. Pre Everyday Robots sa rozhodli použiť pesničky, ktoré sa týkali Damonovho detstva. V skladbách sa vynárajú spomienky na multikultúrny Londýn, na horúce leto roku 1976, na karneval vo štvrti Ladbroke Grove, kde podľa Albarna ožívajú skutoční duchovia. Medzi dvanástimi pesničkami je aj soulová Mr. Tembo o slonovi, ktorá vznikla počas jeho pobytu v Afrike. Damon ju napísal len tak pre radosť, ale na Russelovo naliehanie sa dostala aj na album.
Damon napísal veľa autobiografických pesničiek, aj názov albumu Modern Life Is Rubbish (Moderný život je nanič) pôvodne videl ako graffiti vo švrti, kde jeden čas žil, ale nikdy nebol taký osobný ako na poslednom albume. Everyday Robots je moderný folkový album, ktorý má podobnú silu ako Beckov aktuálny Morning Phase. Je to dielo vyzretého a všestranného hudobníka, ktorý zo svojich zážitkov vyskladal hudobný príbeh. Znie to trochu ako Blur, trochu ako Gorillaz či The Good, The Band and The Queen, no predovšetkým je to Damon Albarn.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.