„Nemôžeš ostať v svojom kúte lesa čakať na ostatných, kým k tebe prídu. Niekedy musíš ísť po nich ty,” píše Alan Alexander Milne v Mackovi Pu. Pre mňa je to jedna z najužitočnejších a najpriamejších rád, ako sa obklopiť priateľmi. Jednoducho, treba pre to niečo spraviť. Kedysi sme mali kopec času, energie a chuti spraviť všetko preto, aby sme boli s kamarátmi v kontakte. Posielali sme pohľadnice poštou, telefonovali z automatov, cestovali hodiny hromadnou dopravou a neváhali prestopovať celú republiku. Dnes ani vlastné autá, obydlia, mobily, emaily a sociálne siete nezabránia nedostatku kontaktu, ktorým priateľstvá trpia a strácajú hĺbku.
Americké hnutie Lifeboat, ktoré ponúka ľuďom jednoduché, ale účinné rady na zachovanie alebo vytvorenie hlbokých vzťahov, vydalo v roku 2013 správu o stave priateľstva v Amerike. Vzorka 1 016 Američanov vo veku od 16 rokov nahor ukázala, že 75 percent nie je spokojných s priateľstvami. Až 68 percent Američanov túži po hlbších priateľstvách v porovnaní s 32 percentami tých, ktorí by chceli mať viac priateľov. Počet kontaktov na Facebooku spokojnosť s priateľstvom vôbec neovplyvňoval.
.koľko kontaktov zvláda náš mozog?
Súčasný problém nie je, že by sme neboli v kontakte s kamarátmi, ale naopak, že sa snažíme sa byť prepojení s príliš veľa ľuďmi. Limit pre náš mozog je 150 ľudí, čo je takzvané Dunbarovo číslo stanovené výskumom antropológa Róberta Dunbara. Ten do počtu 150 zahŕňa naozaj všetkých, s kým sa stretávame. Od najbližších cez kolegov, susedov až po predavača v často navštevovanom obchode. Náš mozog nevie spracovať infomácie o zvyšných stovkách známych na sociálnych sieťach. A okrem toho, chcieť byť informovaný a nebodaj aj aktívne vyjadrovať svoju zainteresovanosť k zážitkom známych zaberie veľmi veľa času. Nečudo teda, že namiesto mailov už vypisujeme len krátke a „veľavravné“ komentáre k statusom. Do reality by sme sa opäť mohli dostať krátkou previerkou telefónnych čísiel, na ktoré voláme zo súkromných dôvodov, alebo sa pozrieť na to, ktorí ľudia nám stoja za osobnú správu, ktorá nemá len informatívny charakter. Reality check je stovky kontaktov na facebooku verzus desať ľudí, o ktorých stále zakopávame. Platí priama úmera – čím viac sme spolu (reálne alebo aj online), tým viac sa naďalej kontaktujeme. Hneď prvá rada od Lifeboat na vytvorenie hlbších väzieb je zúžiť svoj záujem o ozajstné priateľstvo na 10 až 15 ľudí, čo je podľa psychológov strop, aby sme sa necítili budovaním týchto väzieb preťažení. Zoberte si hneď pero a papier a spíšte si ich! Ťažké, však? Dobrá správa je, že stačí aj jeden. Pre vytvorenie okruhu kamarátov a ľahšiu manažovateľnosť Lifeboat odporúča 5 až 8 ľudí. Ak máte priateľov príliš veľa,nikoho zo zoznamu nevyhadzujte! Mená sa budú meniť tak, ako sa meníme my sami a dynamika vzťahov.
.tajomstvo najlepších priateľstiev
Vybrali ste svojich 5, 8, alebo až 15 ľudí do záchranného člna? Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo sú práve oni vašimi priateľmi?„Myslíme si, že si nevyberáme priateľov podľa toho, akí sú to ľudia, ale v skutočnosti je pre nás dôležitejšie, aký máme s nimi pocit zo seba samých,“ odhaľuje vo svojom článku pre psychologytoday.com oceňovaná spisovateľka Karen Karbo a odvoláva sa pritom na výskumy odborníkov. Dynamiku vzťahu opisuje od úplného začiatku. Na ňom stojí zástup ľudí, s ktorými sa bežne stretávame. Ale to, koho oslovíme, s kým pôjdeme na obed, si vyberáme podľa toho, či máme niečo spoločné.Moje najlepšie kamarátky z krúžku na vysokej škole boli po celých päť rokov tie, ktoré si na prvej krúžkovici namiesto Fanty objednali alko. To však nestačí. Sociologička Beverly Fehr, autorka knihy Friendship Processes hovorí, že kľúčovým faktorom pri prechode od známosti k priateľstvu je vôľa prezradiť niečo o sebe, ktorá musí byť vzájomná. Pri vznikajúcom priateľstve to podľa sociologičky funguje takto: „Jedna osoba berie na seba risk odkrytia osobných informácii, a potom testuje, či jej to tá druhá osoba oplatí. „Podľa sociologičky to, čo vytvorené priateľstvo drží pokope, je intimita. Hovorí, že trvácne a hlboké priateľstvá vytvárajú tí, ktorí vedia vycítiť balans medzi prijímaním a dávaním, vedia, kedy treba poradiť, kedy stačí objať, priateľov podporujú bezpodmienečne a prijímajú ich takých, akí sú. Slovami Macka Pu: „Je väčšia zábava hovoriť s niekým, kto nepoužíva dlhé, zložité slová ale radšej krátke, jednoduché vety, ako nedáme si obed?“
Sociálne psychologičky Carolyn Weisz a Lisa F. Wood skúmaním priateľstiev vysokoškolákov prišli na niečo, čo môže mať zásadnejší vplyv na budovanie silných väzieb ako intimita. Zistili, že priateľ sa stane najlepším, ak podporuje našu sociálnu identitu, teda to, kým sa najviac cítime byť.Rodič, aktivista za zeleň v meste, člen kapely, tanečnica, futbalista, kresťan, človek, čo prekonal rakovinu, expat alebo navrátený imigrant...Vydatá kamarátka nedávno v diskusii na sociálnej sieti utrúsila, že ona už hádam ani iné ženy ako matky nepozná. Najlepší priateľ však nemusí patriť do tej istej skupiny ako my. Stačí, ak našu identitu schvaľuje. Napríklad, hoci sám nie je herec, zdieľa s nami vášeň pre amatérske divadlo a s nadšením chodí na naše vystúpenia.
.ako si udržať priateľstvo
Okrem zdôverovania sa a vzájomnej podpory je pre pre hlboký vzťah dôležitá interakcia. Lifeboat odporúča vyhnúť sa dlhodobým plánom, do ktorých nám vždy niečo vojde, a iniciovať spontánne stretnutia. Hnutie nabáda venovať priateľom o jedno percento svojho bdelého času viac, čo robí hodinu a pol týždenne.Ušetríme ho napríklad tým, že si uvaríme menej komplikované jedlo. Niekedy si bariéry na stretávanie sa umelo vytvárame sami a možno by len stačilo poprosiť priateľa o pomoc. Takto mu dáme príležitosť prehĺbiť si vzťah k nám. Karbo odhaľuje,že silnejšie väzby prekvapivo vytvárame s tými, ktorým sme pomohli my sami, nie s tými, ktorí pomohli nám. Ani diaľka nemusí znamenať koniec priateľstva. Tu nám práve internet pomôže podeliť sa o osobné zážitky a postrehy prostredníctvom súkromných emailov. Ale počuť a vidieť sa je podľa Karen Karbo nenahraditeľné. Vyplňme si čas čakania na pracovné stretnutie rýchlym telefonátom kamarátovi, čo žije ďaleko, a doprajme si spoločný zážitok aspoň raz do roka.
A niekedy, ak si chceme udržať kamarátstvo, treba vydržať. Monika, jediná slobodná a bezdetná kamarátka spomedzi mojej partie z detstva, hovorí, že keď sa nám všetkým narodili deti, boli stretnutia s nami úplne peklo. Ale ona udržovala napriek tomu živý kontakt a záujem o nás aj deti. Hormóny sa ukľudnili a priateľstvo zostalo.
Ak predsa len chceme, aby ostatní prišli na našu stranu lesa, treba im otvoriť dvere.Kamaráti zrekonštruovali naozaj veľký a priestranný dom. Ešte ani nemali zariadenú obývačku, na poschodí však už bola pripravená hosťovská izba s navlečenými paplónmi. Ich dom je stále plný ľudí. Na návštevu nečakajú v strese, aby dovtedy stihli všetko dorobiť, ale pozývajú nás priamo do svojho života prežiť kúsok z toho, ako to majú oni. Netreba mať hosťovskú izbu, stačí, ak priatelia vedia, že máme pre nich priestor, že si na nich vytvoríme čas.A občas ich treba o tomto fakte uistiť. A. A. Milne to jednoducho a trefne vyjadruje takto:
Prasiatko sa prikradlo k Mackovi. „Pu?“, zašepkalo.
„Áno, Prasiatko?“
„Nič," povedalo Prasiatko a chytilo Macka za ruku. „Len som sa chcelo tebou uistiť.“
.autorka je spolupracovníčka .týždňa.
Americké hnutie Lifeboat, ktoré ponúka ľuďom jednoduché, ale účinné rady na zachovanie alebo vytvorenie hlbokých vzťahov, vydalo v roku 2013 správu o stave priateľstva v Amerike. Vzorka 1 016 Američanov vo veku od 16 rokov nahor ukázala, že 75 percent nie je spokojných s priateľstvami. Až 68 percent Američanov túži po hlbších priateľstvách v porovnaní s 32 percentami tých, ktorí by chceli mať viac priateľov. Počet kontaktov na Facebooku spokojnosť s priateľstvom vôbec neovplyvňoval.
.koľko kontaktov zvláda náš mozog?
Súčasný problém nie je, že by sme neboli v kontakte s kamarátmi, ale naopak, že sa snažíme sa byť prepojení s príliš veľa ľuďmi. Limit pre náš mozog je 150 ľudí, čo je takzvané Dunbarovo číslo stanovené výskumom antropológa Róberta Dunbara. Ten do počtu 150 zahŕňa naozaj všetkých, s kým sa stretávame. Od najbližších cez kolegov, susedov až po predavača v často navštevovanom obchode. Náš mozog nevie spracovať infomácie o zvyšných stovkách známych na sociálnych sieťach. A okrem toho, chcieť byť informovaný a nebodaj aj aktívne vyjadrovať svoju zainteresovanosť k zážitkom známych zaberie veľmi veľa času. Nečudo teda, že namiesto mailov už vypisujeme len krátke a „veľavravné“ komentáre k statusom. Do reality by sme sa opäť mohli dostať krátkou previerkou telefónnych čísiel, na ktoré voláme zo súkromných dôvodov, alebo sa pozrieť na to, ktorí ľudia nám stoja za osobnú správu, ktorá nemá len informatívny charakter. Reality check je stovky kontaktov na facebooku verzus desať ľudí, o ktorých stále zakopávame. Platí priama úmera – čím viac sme spolu (reálne alebo aj online), tým viac sa naďalej kontaktujeme. Hneď prvá rada od Lifeboat na vytvorenie hlbších väzieb je zúžiť svoj záujem o ozajstné priateľstvo na 10 až 15 ľudí, čo je podľa psychológov strop, aby sme sa necítili budovaním týchto väzieb preťažení. Zoberte si hneď pero a papier a spíšte si ich! Ťažké, však? Dobrá správa je, že stačí aj jeden. Pre vytvorenie okruhu kamarátov a ľahšiu manažovateľnosť Lifeboat odporúča 5 až 8 ľudí. Ak máte priateľov príliš veľa,nikoho zo zoznamu nevyhadzujte! Mená sa budú meniť tak, ako sa meníme my sami a dynamika vzťahov.
.tajomstvo najlepších priateľstiev
Vybrali ste svojich 5, 8, alebo až 15 ľudí do záchranného člna? Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo sú práve oni vašimi priateľmi?„Myslíme si, že si nevyberáme priateľov podľa toho, akí sú to ľudia, ale v skutočnosti je pre nás dôležitejšie, aký máme s nimi pocit zo seba samých,“ odhaľuje vo svojom článku pre psychologytoday.com oceňovaná spisovateľka Karen Karbo a odvoláva sa pritom na výskumy odborníkov. Dynamiku vzťahu opisuje od úplného začiatku. Na ňom stojí zástup ľudí, s ktorými sa bežne stretávame. Ale to, koho oslovíme, s kým pôjdeme na obed, si vyberáme podľa toho, či máme niečo spoločné.Moje najlepšie kamarátky z krúžku na vysokej škole boli po celých päť rokov tie, ktoré si na prvej krúžkovici namiesto Fanty objednali alko. To však nestačí. Sociologička Beverly Fehr, autorka knihy Friendship Processes hovorí, že kľúčovým faktorom pri prechode od známosti k priateľstvu je vôľa prezradiť niečo o sebe, ktorá musí byť vzájomná. Pri vznikajúcom priateľstve to podľa sociologičky funguje takto: „Jedna osoba berie na seba risk odkrytia osobných informácii, a potom testuje, či jej to tá druhá osoba oplatí. „Podľa sociologičky to, čo vytvorené priateľstvo drží pokope, je intimita. Hovorí, že trvácne a hlboké priateľstvá vytvárajú tí, ktorí vedia vycítiť balans medzi prijímaním a dávaním, vedia, kedy treba poradiť, kedy stačí objať, priateľov podporujú bezpodmienečne a prijímajú ich takých, akí sú. Slovami Macka Pu: „Je väčšia zábava hovoriť s niekým, kto nepoužíva dlhé, zložité slová ale radšej krátke, jednoduché vety, ako nedáme si obed?“
Sociálne psychologičky Carolyn Weisz a Lisa F. Wood skúmaním priateľstiev vysokoškolákov prišli na niečo, čo môže mať zásadnejší vplyv na budovanie silných väzieb ako intimita. Zistili, že priateľ sa stane najlepším, ak podporuje našu sociálnu identitu, teda to, kým sa najviac cítime byť.Rodič, aktivista za zeleň v meste, člen kapely, tanečnica, futbalista, kresťan, človek, čo prekonal rakovinu, expat alebo navrátený imigrant...Vydatá kamarátka nedávno v diskusii na sociálnej sieti utrúsila, že ona už hádam ani iné ženy ako matky nepozná. Najlepší priateľ však nemusí patriť do tej istej skupiny ako my. Stačí, ak našu identitu schvaľuje. Napríklad, hoci sám nie je herec, zdieľa s nami vášeň pre amatérske divadlo a s nadšením chodí na naše vystúpenia.
.ako si udržať priateľstvo
Okrem zdôverovania sa a vzájomnej podpory je pre pre hlboký vzťah dôležitá interakcia. Lifeboat odporúča vyhnúť sa dlhodobým plánom, do ktorých nám vždy niečo vojde, a iniciovať spontánne stretnutia. Hnutie nabáda venovať priateľom o jedno percento svojho bdelého času viac, čo robí hodinu a pol týždenne.Ušetríme ho napríklad tým, že si uvaríme menej komplikované jedlo. Niekedy si bariéry na stretávanie sa umelo vytvárame sami a možno by len stačilo poprosiť priateľa o pomoc. Takto mu dáme príležitosť prehĺbiť si vzťah k nám. Karbo odhaľuje,že silnejšie väzby prekvapivo vytvárame s tými, ktorým sme pomohli my sami, nie s tými, ktorí pomohli nám. Ani diaľka nemusí znamenať koniec priateľstva. Tu nám práve internet pomôže podeliť sa o osobné zážitky a postrehy prostredníctvom súkromných emailov. Ale počuť a vidieť sa je podľa Karen Karbo nenahraditeľné. Vyplňme si čas čakania na pracovné stretnutie rýchlym telefonátom kamarátovi, čo žije ďaleko, a doprajme si spoločný zážitok aspoň raz do roka.
A niekedy, ak si chceme udržať kamarátstvo, treba vydržať. Monika, jediná slobodná a bezdetná kamarátka spomedzi mojej partie z detstva, hovorí, že keď sa nám všetkým narodili deti, boli stretnutia s nami úplne peklo. Ale ona udržovala napriek tomu živý kontakt a záujem o nás aj deti. Hormóny sa ukľudnili a priateľstvo zostalo.
Ak predsa len chceme, aby ostatní prišli na našu stranu lesa, treba im otvoriť dvere.Kamaráti zrekonštruovali naozaj veľký a priestranný dom. Ešte ani nemali zariadenú obývačku, na poschodí však už bola pripravená hosťovská izba s navlečenými paplónmi. Ich dom je stále plný ľudí. Na návštevu nečakajú v strese, aby dovtedy stihli všetko dorobiť, ale pozývajú nás priamo do svojho života prežiť kúsok z toho, ako to majú oni. Netreba mať hosťovskú izbu, stačí, ak priatelia vedia, že máme pre nich priestor, že si na nich vytvoríme čas.A občas ich treba o tomto fakte uistiť. A. A. Milne to jednoducho a trefne vyjadruje takto:
Prasiatko sa prikradlo k Mackovi. „Pu?“, zašepkalo.
„Áno, Prasiatko?“
„Nič," povedalo Prasiatko a chytilo Macka za ruku. „Len som sa chcelo tebou uistiť.“
.autorka je spolupracovníčka .týždňa.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.