O káve koluje neuveriteľné množstvo legiend. A to nie hocijakých. Zázračné príbehy okolo tohto čudného čierneho nápoja sa totiž začali vymýšľať už v šestnástom storočí, keď káva začala dobýjať Európu.
.veselé kozy pastiera Kaldiho
Vraj pochádza z Etiópie a za jej objav vďačíme istému Kaldimu. Kaldi však, ako to už býva, nebol žiadny veľký botanik a objaviteľ. Kdeže! Išlo o obyčajného pastiera kôz na Habešskej vysočine. A raz sa mu vraj tie rohaté potvory najedli z kríka, ktorý bol obsypaný červenými plodmi. Kaldi len mávol rukou. No prestalo mu to byť jedno veľmi rýchlo. Jeho kozičky sa totiž začali správať nanajvýš čudne. Boli akési rozčiperené, v dobrej nálade, družnejšie ako obvykle a celkovo sa mali viac k svetu. Skrátka behali po vysočine ako pominuté. Kaldi si toto svoje pozorovanie nenechal pre seba a porozprával o zázračných bobuliach v dedine. A tak sa na vysočine onedlho započalo výdatne ponocovať vďaka vývarom z týchto plodov.
To však ešte Habešania netušili, ako ich dokáže postaviť na nohy táto bobuľa, keď sa upraží a rozdrví. Na to vraj prišli, keď ich v období dažďov sušili nad ohňom. Niektoré bobule popadali do neho a zmenili sa na hnedé, prenikavo voňajúce zrnká. Etiópčania neváhali, rozdrvili ich v kamennom mlyne a poďho čudnú čiernu múčku oblievať vriacou vodou a požívať. Tento príbeh má s pravdou vraj spoločné len miesto, etiópsku Habešskú vysočinu, kde sa príbeh kávy naozaj začal.
.motlitba hladného šejka Omara
Prvé písomné zmienky však máme z Arabského polostrova, konkrétne z mesta Mokka v Jemene. A aj tam majú ku káve zajímavú zázračnú legendu. Vraj ju objavil istý šejk Omar, ktorý dokázal liečiť ľudí obyčajnou modlitbou. Zrejme mu to zopárkrát nevyšlo, a tak ho za trest z Mokky vyhostili do púšte. Tam sa uchýlil do jaskyne a modlil sa, aby nepošiel od hladu. A boh ho vyslyšal.
Pri rannej prechádzke narazil na čudný kríček s ešte čudnejšími plodmi. Omar neváhal a okamžite nimi zahnal hlad. No prišli mu akési trpké. Tak sa rozhodol, že si ich orestuje. Na ohni mu však stvrdli a premenili sa na čierne uhlíky. Tak ich podrvil a pripravil si z nich silný vývar. Len čo sa vývarom posilnil, hneď pocítil, že tu niečo nebude s kostolným riadom. Začalo mu v hlave brnieť, celkovo sa začal cítiť mimoriadne naštartovane a vydržal v tomto tranze tri dni. Okamžite dal o svojej novej zázračnej droge vedieť do Mokky a tam ho razom omilostili a začali jeho vývar hojne požívať. To bolo radosti a bujarých nocí, keď sa ešte o tretej nad ránom veselo v Mokke zdravili ľudia s vytreštenými očami! Vraj aj názov káva teda pochádza z arabského qahwah, čo vraj prenesene znamená zahnať hlad.
.kontraband Babu Budana
Káva sa teda do sveta rozšírila práve z Jemenu, kde ju začali okolo Mokky výdatne pestovať, pražiť a už v štrnástom storočí piť presne tak, ako sa pije dnes. Káva svojimi povzbudzujúcimi účinkami svetu tak učarovala, že sa po nej okamžite zdvihol dopyt. Jemenčania zistili, aký zázrak majú a uvalili na kávu embargo. Zrnká sa nesmeli z Jemenu vyvážať, iba upražené alebo prevarené. Hrozilo za to sťatie, no aj tak sa nejakí odvážni napokon našli. Konkrétne istý Baba Budan, ktorý prepašoval zopár kríkov, opásaných na tele, do Indie a ešte jeden Holanďan, ktorý zopár sadeničiek zobral so sebou do Indonézie. A vďaka nim s radosťou kráčame do nového dňa aj my a z kávy sa stala druhá najdôležitejšia komodita po rope.
.autor je scenárista.
Urobme si affogato/
Kávu môžeme pripraviť na mnoho spôsobov. Niekto sa drží starej dobrej zalievanej, iný už prisahá na pravé sedemgramové espresso a ide okamžite do vývrtky, keď mu niekto začne tliapať niečo o pikolku alebo veľkom presse. Rigidní fajnšmekri sa najnovšie začínajú oháňať papierovým filtrami na prekvapávanú kávu a počuť ich, ako adorujú tento spôsob a kodifikujú bibliu jeho prípravy. Niekto si možno doma varí kávu v džezve na jemenský spôsob a do nej si pri tom tradične zomelie aj jednu tobolku kardamónu. Každý si pije kávu tak, ako mu chutí a to je dobre. Akokoľvek si však kávu navaríte, vždy sa dá s ňou ešte pekne pohrať. Pretože káva dokáže robiť v spojení s inými pochutinami hotové zázraky. Prišli na to už Viedenčania v osemnástom storočí a Benátčania o trochu skôr. Skúsme si napríklad urobiť klasické affogato. Príprava je absolútne jednoduchá. Do misky dáme kopček vanilkovej (nie inej!) zmrzliny a zalejeme ju poldeckom kávy, ideálne ristrettom. Kombinácia kávy a zmrzliny vytvorí novú, unikátnu chuť, pri ktorej sa vám doslova podlomia kolená.
.veselé kozy pastiera Kaldiho
Vraj pochádza z Etiópie a za jej objav vďačíme istému Kaldimu. Kaldi však, ako to už býva, nebol žiadny veľký botanik a objaviteľ. Kdeže! Išlo o obyčajného pastiera kôz na Habešskej vysočine. A raz sa mu vraj tie rohaté potvory najedli z kríka, ktorý bol obsypaný červenými plodmi. Kaldi len mávol rukou. No prestalo mu to byť jedno veľmi rýchlo. Jeho kozičky sa totiž začali správať nanajvýš čudne. Boli akési rozčiperené, v dobrej nálade, družnejšie ako obvykle a celkovo sa mali viac k svetu. Skrátka behali po vysočine ako pominuté. Kaldi si toto svoje pozorovanie nenechal pre seba a porozprával o zázračných bobuliach v dedine. A tak sa na vysočine onedlho započalo výdatne ponocovať vďaka vývarom z týchto plodov.
To však ešte Habešania netušili, ako ich dokáže postaviť na nohy táto bobuľa, keď sa upraží a rozdrví. Na to vraj prišli, keď ich v období dažďov sušili nad ohňom. Niektoré bobule popadali do neho a zmenili sa na hnedé, prenikavo voňajúce zrnká. Etiópčania neváhali, rozdrvili ich v kamennom mlyne a poďho čudnú čiernu múčku oblievať vriacou vodou a požívať. Tento príbeh má s pravdou vraj spoločné len miesto, etiópsku Habešskú vysočinu, kde sa príbeh kávy naozaj začal.
.motlitba hladného šejka Omara
Prvé písomné zmienky však máme z Arabského polostrova, konkrétne z mesta Mokka v Jemene. A aj tam majú ku káve zajímavú zázračnú legendu. Vraj ju objavil istý šejk Omar, ktorý dokázal liečiť ľudí obyčajnou modlitbou. Zrejme mu to zopárkrát nevyšlo, a tak ho za trest z Mokky vyhostili do púšte. Tam sa uchýlil do jaskyne a modlil sa, aby nepošiel od hladu. A boh ho vyslyšal.
Pri rannej prechádzke narazil na čudný kríček s ešte čudnejšími plodmi. Omar neváhal a okamžite nimi zahnal hlad. No prišli mu akési trpké. Tak sa rozhodol, že si ich orestuje. Na ohni mu však stvrdli a premenili sa na čierne uhlíky. Tak ich podrvil a pripravil si z nich silný vývar. Len čo sa vývarom posilnil, hneď pocítil, že tu niečo nebude s kostolným riadom. Začalo mu v hlave brnieť, celkovo sa začal cítiť mimoriadne naštartovane a vydržal v tomto tranze tri dni. Okamžite dal o svojej novej zázračnej droge vedieť do Mokky a tam ho razom omilostili a začali jeho vývar hojne požívať. To bolo radosti a bujarých nocí, keď sa ešte o tretej nad ránom veselo v Mokke zdravili ľudia s vytreštenými očami! Vraj aj názov káva teda pochádza z arabského qahwah, čo vraj prenesene znamená zahnať hlad.
.kontraband Babu Budana
Káva sa teda do sveta rozšírila práve z Jemenu, kde ju začali okolo Mokky výdatne pestovať, pražiť a už v štrnástom storočí piť presne tak, ako sa pije dnes. Káva svojimi povzbudzujúcimi účinkami svetu tak učarovala, že sa po nej okamžite zdvihol dopyt. Jemenčania zistili, aký zázrak majú a uvalili na kávu embargo. Zrnká sa nesmeli z Jemenu vyvážať, iba upražené alebo prevarené. Hrozilo za to sťatie, no aj tak sa nejakí odvážni napokon našli. Konkrétne istý Baba Budan, ktorý prepašoval zopár kríkov, opásaných na tele, do Indie a ešte jeden Holanďan, ktorý zopár sadeničiek zobral so sebou do Indonézie. A vďaka nim s radosťou kráčame do nového dňa aj my a z kávy sa stala druhá najdôležitejšia komodita po rope.
.autor je scenárista.
Urobme si affogato/
Kávu môžeme pripraviť na mnoho spôsobov. Niekto sa drží starej dobrej zalievanej, iný už prisahá na pravé sedemgramové espresso a ide okamžite do vývrtky, keď mu niekto začne tliapať niečo o pikolku alebo veľkom presse. Rigidní fajnšmekri sa najnovšie začínajú oháňať papierovým filtrami na prekvapávanú kávu a počuť ich, ako adorujú tento spôsob a kodifikujú bibliu jeho prípravy. Niekto si možno doma varí kávu v džezve na jemenský spôsob a do nej si pri tom tradične zomelie aj jednu tobolku kardamónu. Každý si pije kávu tak, ako mu chutí a to je dobre. Akokoľvek si však kávu navaríte, vždy sa dá s ňou ešte pekne pohrať. Pretože káva dokáže robiť v spojení s inými pochutinami hotové zázraky. Prišli na to už Viedenčania v osemnástom storočí a Benátčania o trochu skôr. Skúsme si napríklad urobiť klasické affogato. Príprava je absolútne jednoduchá. Do misky dáme kopček vanilkovej (nie inej!) zmrzliny a zalejeme ju poldeckom kávy, ideálne ristrettom. Kombinácia kávy a zmrzliny vytvorí novú, unikátnu chuť, pri ktorej sa vám doslova podlomia kolená.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.