Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Kreslo pre Františka Mikloška

.františek Mikloško .časopis .osobnosti

Európa zažila v 20. storočí tri hrozné genocídy. Začalo sa to tou arménskou v roku 1915, čo bola osmanská genocída proti jednému národu. Potom nasledovala komunistická genocída proti všetkým triednym nepriateľom. A nakoniec nacistická genocída proti jednej rase.

O tej nacistickej sa už vie na celom svete a nikto ju nespochybňuje. O tej komunistickej sa tiež hovorí, aj keď hrôzy komunizmu sa ešte nestali súčasťou kolektívnej pamäti ľudstva. Najmenej sa hovorí o tej arménskej. To, že osmanskí Turci v rokoch 1915 až 1918 vyvraždili asi jeden a pol milióna Arménov, uznalo doteraz ako genocídu len asi 20 krajín sveta vrátane Slovenska. Ešte predtým Turci vyvraždili viac ako 2 300 významných arménskych osobností v Istanbule a vyše 250 arménskych intelektuálov a miestnych lídrov v iných tureckých mestách.
Arménsko má dnes tri milióny obyvateľov. Je obkolesené 74-miliónovým Tureckom, s ktorým nemá žiadne kontakty, 9-miliónovým Azerbajdžanom, s ktorým je v stálom konflikte, so 4,5-miliónovým Gruzínskom, ktoré sa politicky spája skôr s Tureckom a Azerbajdžanom a ešte 76-miliónovým Iránom, s ktorým má pokojné spolunažívanie. Dôvodom mnohých napätí je okrem historických reminiscencií najmä 150-tisícová republika Náhorný Karabach. Nezávislosť tejto malej republiky etnických Arménov vnútri Azerbajdžanu zaručuje Arménsko, ktoré túto nezávislosť vybojovalo v rokoch 1992 až 1994. Európska únia Náhorný Karabach neuznáva. Náhorný Karabach je však pre Arménsko kľúčovým problémom. V tomto zmysle možno rozumieť rozhodnutiu Arménska nezačať prístupové rokovania s EÚ.
Arméni sú skúšaný národ, stále musia zápasiť o svoje postavenie. Napriek tomu v kultúre, obchode a športe sú vo svete úspešní a pokiaľ ide o záujem krajiny, vedia byť solidárni. Keď sa pozeráme na ich dejiny, potom aj dejiny „ťažko skúšaného slovenského národa“ sa javia trochu ináč. Máme o čom premýšľať.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite