.na poplach bubnuje nielen vedenie obce, ale aj Devínsky spolok vinárov a vinohradníkov hovorí o rýchlom úbytku vinohradov za posledné dve dekády. „Keďže ceny stavebných pozemkov sú mnohonásobne vyššie, než je cena vinohradov, je tlak na postupný záber vinohradov enormný,“ uvádzajú obec a spolok v spoločnom stanovisku návrhu záchrany a revitalizácie vinohradov na Slovensku. Opisujú aj mechanizmy, akými sa to deje: často sú rozdrobené pozemky pôvodných vinohradov postupne skúpené novým vlastníkom a ten nemá vôbec záujem pestovať tam vinič. Nechá vinohrady ležať ladom, pričom žalostný stav územia pomáha tlaku na zmenu funkčného využitia (výstavba obytných domov) s odôvodnením, že „aspoň príde k celkovému skultivovaniu prostredia“.
Špekulantom, žiaľ, vyhovuje aj súčasný systém daní z nehnuteľností. Daň za vinohrady je spravidla nulová alebo veľmi nízka v porovnaní s daňou za zastavané pozemky. „Navrhujeme, aby boli plochy, ktoré sa tradične využívali ako vinohrady, zachované v územnom pláne na tento druh funkčného využitia,“ uvádza predseda spolku Augustín Mrázik s tým, že by boli možné vo vinohrade nové formy bývania. Prvou je takzvané „malé bývanie vo vinohradoch“ na okraji zastavaných území s povolenou zastavanou plochou od 5 do 10 percent plochy pozemku. A druhou možnosťou je „veľké bývanie vo vinohradoch“ mimo zastavaných území s povolenou zastavanou plochou od 3 do 5 percent plochy pozemku. Aká je však skutočnosť?
.žongléri s pozemkami
Asi tretina tej časti Devína, ktorá je zaujímavá pre výstavbu malopodlažných domov, je podľa územného plánu obce zakreslená ružovou farbou, takže je tam možnosť takej výstavby. V skutočnosti sú tam však dnes pekne obrábané vinohrady. Prišlo k tomu tak, že v roku 2007 niekto šikovne zmenil tieto pozemky na stavebné, podobne ako sa to stalo na záplavovom území, pripomína starostka Kolková s tým, že zodpovední za to sú územní plánovači magistrátu. Obec vypracuje iba územný plán zóny, ten však musí byť v súlade s plánom obce. A odkedy je starostka vo funkcii, tak ľudia na magistráte sa už stihli trikrát vymeniť.
Problém je aj v inom. Register vinohradov vedie Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (ÚKSÚP) v Bratislave. A ten vydáva čudesné rozhodnutia. Ako príklad možno uviesť dve časovo rozdielne osvedčenia na ten istý vinohrad s registračným číslom A 104001/0012, ktoré ústav vydal na žiadosť Družstva podielnikov Devín. V tom prvom z roku 2003 je neobrábaná plocha vysadená viničom 15 371 štvorcových metrov, no v tom druhom, ktoré bolo vydané o desať rokov neskôr, je to už iba jeden štvorcový meter. Kam a prečo „zmizlo“ ostatných 15 370 štvorcových metrov, to nikto v Devíne netuší.
Je to aj hra o čas. Do konca februára sa zmena využitia vinohradu na trvalé trávnaté porasty, čo je iba medzistupeň k využitiu na stavebný pozemok, mohla udiať bez súhlasu obce, len so súhlasom ÚKSÚP. „Okrem toho, od januára začal platiť sankčný poplatok. Ak chcete vyňať vinohrad z registra, tak za štvorcový meter zaplatíte v malokarpatskej alebo v tokajskej oblasti až sto eur, inde sú sadzby o niečo nižšie. Dovtedy sa platili smiešne nízke sadzby,“ vysvetľuje starostka Kolková. Časť pozemkov pritom nemá súkromného vlastníka, ale sú v správe Slovenského pozemkového fondu (SPF), teda inštitúcie, ktorú Kolková nelichotivo označuje za najväčšiu kšeftársku realitnú kanceláriu na Slovensku. Tieto pozemky sú podľa nej držané špekulatívne, platí sa za ne nižšia sadzba dane z nehnuteľnosti. Kolková na to viackrát upozorňovala magistrát hlavného mesta – bezvýsledne.
„Chceme, aby tu ostali vinohrady, ale nevieme donútiť majiteľov, aby sa o ne starali. Zvolala som pracovné stretnutie, na ktoré však majitelia vinohradov, žiaľ, poslali iba svojich právnych zástupcov,“ objasňuje ďalej Kolková. Zánik vinohradov podľa nej nastoľuje kľúčovú otázku, či a v akej miere vôbec má štát právo zasahovať vlastníkom do toho, čo urobia so svojím pozemkom. Ako pozitívny príklad autority štátu uvádza susedné Rakúsko – keď tam príde za starostom stavebník s projektom, ktorý mu spracoval autorizovaný architekt, ten mu bez mihnutia oka podpíše stavebné povolenie. Vie totiž, že ak by si architekt dovolil navrhnúť čosi v rozpore s platným územným plánom, príde o licenciu. Tak ďaleko však na Slovensku zatiaľ nie sme.
.s krížkom po funuse
Bývalý automobilový pretekár Jozef Studenič, umelecký producent Jozef Paczelt, veľkopodnikateľ Alexej Beljajev: to sú iba tri z mnohých známych mien, ktoré na Devíne postavili problematické stavby, buď dodnes nelegálne, alebo dodatočne zlegalizované. Devín je prosto príliš atraktívna adresa na to, aby sa tu zaoberali malichernosťami typu platná legislatíva a podobne.
Likvidácia vinohradov v okolí Bratislavy – a ich následná premena na stavebné pozemky – je pritom natoľko závažná téma, že župan, primátor hlavného mesta a viacerí starostovia tradičných vinohradníckych obcí podpísali memorandum o zachovaní vinohradov. Nie je už však neskoro? „Hromadnú likvidáciu bratislavských vinohradov, paradoxne, spustilo nariadenie vlády č. 326 z októbra 2013, ktoré zrejme v úsilí odradiť od záberu poľnohospodárskej pôdy určilo „pokutové“ sadzby za trvalé odňatie viníc v spomínanej výške do sto eur za štvorcový meter,“ dodáva na záver Kolková. Kto však stihol do dátumu nadobudnutia účinnosti tejto normy zmeniť svoj vinohrad na trvalý trávnatý porast, ten sto eur za meter platiť určite nemusel. A niet sa čo čudovať, že to stihli takmer všetci.
Špekulantom, žiaľ, vyhovuje aj súčasný systém daní z nehnuteľností. Daň za vinohrady je spravidla nulová alebo veľmi nízka v porovnaní s daňou za zastavané pozemky. „Navrhujeme, aby boli plochy, ktoré sa tradične využívali ako vinohrady, zachované v územnom pláne na tento druh funkčného využitia,“ uvádza predseda spolku Augustín Mrázik s tým, že by boli možné vo vinohrade nové formy bývania. Prvou je takzvané „malé bývanie vo vinohradoch“ na okraji zastavaných území s povolenou zastavanou plochou od 5 do 10 percent plochy pozemku. A druhou možnosťou je „veľké bývanie vo vinohradoch“ mimo zastavaných území s povolenou zastavanou plochou od 3 do 5 percent plochy pozemku. Aká je však skutočnosť?
.žongléri s pozemkami
Asi tretina tej časti Devína, ktorá je zaujímavá pre výstavbu malopodlažných domov, je podľa územného plánu obce zakreslená ružovou farbou, takže je tam možnosť takej výstavby. V skutočnosti sú tam však dnes pekne obrábané vinohrady. Prišlo k tomu tak, že v roku 2007 niekto šikovne zmenil tieto pozemky na stavebné, podobne ako sa to stalo na záplavovom území, pripomína starostka Kolková s tým, že zodpovední za to sú územní plánovači magistrátu. Obec vypracuje iba územný plán zóny, ten však musí byť v súlade s plánom obce. A odkedy je starostka vo funkcii, tak ľudia na magistráte sa už stihli trikrát vymeniť.
Problém je aj v inom. Register vinohradov vedie Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (ÚKSÚP) v Bratislave. A ten vydáva čudesné rozhodnutia. Ako príklad možno uviesť dve časovo rozdielne osvedčenia na ten istý vinohrad s registračným číslom A 104001/0012, ktoré ústav vydal na žiadosť Družstva podielnikov Devín. V tom prvom z roku 2003 je neobrábaná plocha vysadená viničom 15 371 štvorcových metrov, no v tom druhom, ktoré bolo vydané o desať rokov neskôr, je to už iba jeden štvorcový meter. Kam a prečo „zmizlo“ ostatných 15 370 štvorcových metrov, to nikto v Devíne netuší.
Je to aj hra o čas. Do konca februára sa zmena využitia vinohradu na trvalé trávnaté porasty, čo je iba medzistupeň k využitiu na stavebný pozemok, mohla udiať bez súhlasu obce, len so súhlasom ÚKSÚP. „Okrem toho, od januára začal platiť sankčný poplatok. Ak chcete vyňať vinohrad z registra, tak za štvorcový meter zaplatíte v malokarpatskej alebo v tokajskej oblasti až sto eur, inde sú sadzby o niečo nižšie. Dovtedy sa platili smiešne nízke sadzby,“ vysvetľuje starostka Kolková. Časť pozemkov pritom nemá súkromného vlastníka, ale sú v správe Slovenského pozemkového fondu (SPF), teda inštitúcie, ktorú Kolková nelichotivo označuje za najväčšiu kšeftársku realitnú kanceláriu na Slovensku. Tieto pozemky sú podľa nej držané špekulatívne, platí sa za ne nižšia sadzba dane z nehnuteľnosti. Kolková na to viackrát upozorňovala magistrát hlavného mesta – bezvýsledne.
„Chceme, aby tu ostali vinohrady, ale nevieme donútiť majiteľov, aby sa o ne starali. Zvolala som pracovné stretnutie, na ktoré však majitelia vinohradov, žiaľ, poslali iba svojich právnych zástupcov,“ objasňuje ďalej Kolková. Zánik vinohradov podľa nej nastoľuje kľúčovú otázku, či a v akej miere vôbec má štát právo zasahovať vlastníkom do toho, čo urobia so svojím pozemkom. Ako pozitívny príklad autority štátu uvádza susedné Rakúsko – keď tam príde za starostom stavebník s projektom, ktorý mu spracoval autorizovaný architekt, ten mu bez mihnutia oka podpíše stavebné povolenie. Vie totiž, že ak by si architekt dovolil navrhnúť čosi v rozpore s platným územným plánom, príde o licenciu. Tak ďaleko však na Slovensku zatiaľ nie sme.
.s krížkom po funuse
Bývalý automobilový pretekár Jozef Studenič, umelecký producent Jozef Paczelt, veľkopodnikateľ Alexej Beljajev: to sú iba tri z mnohých známych mien, ktoré na Devíne postavili problematické stavby, buď dodnes nelegálne, alebo dodatočne zlegalizované. Devín je prosto príliš atraktívna adresa na to, aby sa tu zaoberali malichernosťami typu platná legislatíva a podobne.
Likvidácia vinohradov v okolí Bratislavy – a ich následná premena na stavebné pozemky – je pritom natoľko závažná téma, že župan, primátor hlavného mesta a viacerí starostovia tradičných vinohradníckych obcí podpísali memorandum o zachovaní vinohradov. Nie je už však neskoro? „Hromadnú likvidáciu bratislavských vinohradov, paradoxne, spustilo nariadenie vlády č. 326 z októbra 2013, ktoré zrejme v úsilí odradiť od záberu poľnohospodárskej pôdy určilo „pokutové“ sadzby za trvalé odňatie viníc v spomínanej výške do sto eur za štvorcový meter,“ dodáva na záver Kolková. Kto však stihol do dátumu nadobudnutia účinnosti tejto normy zmeniť svoj vinohrad na trvalý trávnatý porast, ten sto eur za meter platiť určite nemusel. A niet sa čo čudovať, že to stihli takmer všetci.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.