Keby existoval zoznam celebrít, ktorý by meral hviezdy podľa odhadu, ktorá skončí najskôr v hrobe, na prvom mieste by sa už dlhodobo umiestňovala Iveta Bartošová. Alkohol, depresie, lieky, neúspechy v popmusic, odobratie syna a zlé vzťahy s mužmi plnili stránky bulvárnych médií celé roky. Životné problémy ju nakoniec dohnali na železničnú trať v pražskej Uhříněvsi, kde ako 48-ročná ukončila svoj život.
.princezná socpopu
Iveta Bartošová sa narodila 8. apríla 1966 v sliezskej dedinke Čeladná pri Frýdku-Místku. Mala dvoch súrodencov, dvojičku Ivanu a staršieho brata Lumíra. Pôvodne chcela byť športovkyňou, ale nakoniec sa rozhodla pre spievanie. Nebola nikdy výnimočnou speváčkou, ani si neskladala vlastné pesničky, ale svojím výzorom blonďavej princezny a solídnym spievaním sa stala hviezdou socialistickej popmusic.
Presadila sa duetom Knoflíky lásky s Petrom Sepéšim, ktorý bol zároveň aj jej partnerom. Ich vzťah vydržal len krátko, Sepéši v roku 1985 zahynul po zrážke jeho auta s vlakom. Bola to prvá ťažká rana, ktorú Iveta dostala od života. V ďalšej kariére jej pomohla spolupráca s dvoma kmotrami českej popmusic – Krokmi Františka Janečka a neskôr aj s Orchestrom Ladislava Štaidla, ktorí ju dostali na vrchol popmusic. Speváčka na konci osemdesiatych rokov prežívala zlaté obdobie kariéry. Bola Zlatou slávicou, mala viacero veľkých hitov (Léto, Málo mě zná alebo Dva roky prázdnin) a jej platne sa predávali v stotisícových nákladoch.
Po revolúcii jej popularita poklesla, ale ústup zo slávy zažili všetci popspeváci, ktorí boli na vrchole v 80. rokoch. Toto obdobie preklenula účinkovaním vo filmoch a muzikáloch. V roku 1996 sa jej narodil syn Artur, jeho otcom bol Ladislav Štaidl, s ktorým žila od konca 80. rokov, ale nikdy sa nezobrali. O dieťa sa naťahovali na súde až do roku 2011, keď spor o výchovu vyhral jeho otec. Koncom 90. rokov zaznamenala svoj posledný veľký úspech s albumom Ve jménu lásky, ktorý obsahoval aj hit Tři oříšky pro Popelku.
Bartošová bola terčom českého bulváru už od polovice deväťdesiatych rokov, keď ju údajne uniesol a znásilnil Roman Tříska. Pravda je, že speváčka sa bulvárnym novinárom nikdy nevyhýbala, dokonca ich aktívne vyhľadávala, aby jej zabezpečili úspech a publicitu. V iDnes.cz vyšiel nedávno rozhovor s filmárom Vítom Klusákom, ktorý nakrútil dokument Dělníci bulváru, kde hovoril aj o Bartošovej. „Jeden môj kolega s ňou krátko chodil. Spomínam si, ako mi raz hovoril, že išli na rande a ona sa ho spýtala: Nebude ti prekážať, keď tam budú ľudia z Blesku a nafotia si nás spolu? Zobrala si na rande s chalanom, s ktorým sa len spoznávali, fotografov. Uvedomil si, že takýmto spôsobom bude kapitalizovať všetky ich pekné chvíle,“ povedal režisér českým novinám.
V nasledujúcom desaťročí sa z jej života hudba takmer vytratila, čitateľov bulváru skôr zaujímali jej škandály. Na niektorých podujatiach vystúpila viditeľne opitá. Mala problémy s nadváhou a bola závislá od antidepresív. Viackrát ju hospitalizovali na psychiatrickej liečebni, no vždy sa vrátila do starých koľají. Jej veľkým problémom bolo, že šťastie hľadala v náručí problematických mužov. Tým posledným v jej živote bol jej druhý manžel Josef Rychtář, človek s manipulatívnymi sklonmi, ktorý ju podľa Bartošovej esemesiek, zverejnených v bulvári po smrti, držal pod zámkom.
.chorý a zúfalý človek
Krátko pred smrťou poskytla rozhovor televízii Prima, kde sa sťažovala na bulvárnych novinárov, ktorí podľa nej obliehajú jej dom, preto vraj takmer nechodí von. Minulý rok v júli v SME uverejnili rozhovor so šéfredaktorom extra.cz Pavlom Novotným, ktorý okrem iného povedal: „my (pozn. red. – český bulvár) ju v skutočnosti zabijeme." Zároveň dodal: „Ona sa však zabíja aj sama, ale o tom sa nebavme. Faktom je, že na nej dlhé roky parazitujeme, a ľudsky ju už aj ľutujem. Uvedomujem si, že keď ju odfotia pomočenú, je to nedôstojné, a že naozaj prispievame k jej blížiacemu sa koncu.”
Keď v utorok minulý týždeň skočila pod vlak v pražskej Uhříněvsi, v médiách to vyzeralo, že jej k tomu dopomohol svojím nešťastným výrokom práve Novotný. Iní zas z jej smrti vinili všetkých čitateľov, ktorí si každé ráno kupujú farebné denníky a nechajú sa unášať svetom celebrít. Bulvár ryžoval na jej nešťastí a dnes ryžuje aj na jej smrti, ale určite nie je imaginárnym vrahom, ktorý ju sotil pod vlak, najmä keď samotná speváčka ho využívala na to, aby zostala v centre pozornosti českej popmusic.
Novotný po jej smrti slová o zabíjaní Bartošovej oľutoval, ale svoj podiel viny vylúčil. Tým skutočným gaunerom v jej príbehu sa stal práve Rychtář, ktorý pred kamerami krátko po jej smrti zohral nevkusné a ťažko uveriteľné divadlo. Svojich bulvárnych kolegov sa zastal aj český Reflex, podľa ktorého bola speváčka obeťou vlastného tragického života, ktorý sa jej vymkol z rúk a stratila nad ním kontrolu: „Iveta Bartošová bola v prvom rade chorým a zúfalým človekom, ktorý nevedel nájsť cestu von. Zodpovednosť za svoj život však niesla sama. Nebola nesvojprávna, aj keď mala slabú vôľu a zníženú schopnosť racionálneho rozhodovania a rozpoznania rozumnej voľby od nerozumnej. Skutočnosť, že si opakovane vyberala obskúrnych a neserióznych partnerov, ktorí ju privádzali do nešťastných situácií, je smutná, ale skutočne za to nemôže žiadny novinár. Môže za to práve iba ona a jej muži.”
.princezná socpopu
Iveta Bartošová sa narodila 8. apríla 1966 v sliezskej dedinke Čeladná pri Frýdku-Místku. Mala dvoch súrodencov, dvojičku Ivanu a staršieho brata Lumíra. Pôvodne chcela byť športovkyňou, ale nakoniec sa rozhodla pre spievanie. Nebola nikdy výnimočnou speváčkou, ani si neskladala vlastné pesničky, ale svojím výzorom blonďavej princezny a solídnym spievaním sa stala hviezdou socialistickej popmusic.
Presadila sa duetom Knoflíky lásky s Petrom Sepéšim, ktorý bol zároveň aj jej partnerom. Ich vzťah vydržal len krátko, Sepéši v roku 1985 zahynul po zrážke jeho auta s vlakom. Bola to prvá ťažká rana, ktorú Iveta dostala od života. V ďalšej kariére jej pomohla spolupráca s dvoma kmotrami českej popmusic – Krokmi Františka Janečka a neskôr aj s Orchestrom Ladislava Štaidla, ktorí ju dostali na vrchol popmusic. Speváčka na konci osemdesiatych rokov prežívala zlaté obdobie kariéry. Bola Zlatou slávicou, mala viacero veľkých hitov (Léto, Málo mě zná alebo Dva roky prázdnin) a jej platne sa predávali v stotisícových nákladoch.
Po revolúcii jej popularita poklesla, ale ústup zo slávy zažili všetci popspeváci, ktorí boli na vrchole v 80. rokoch. Toto obdobie preklenula účinkovaním vo filmoch a muzikáloch. V roku 1996 sa jej narodil syn Artur, jeho otcom bol Ladislav Štaidl, s ktorým žila od konca 80. rokov, ale nikdy sa nezobrali. O dieťa sa naťahovali na súde až do roku 2011, keď spor o výchovu vyhral jeho otec. Koncom 90. rokov zaznamenala svoj posledný veľký úspech s albumom Ve jménu lásky, ktorý obsahoval aj hit Tři oříšky pro Popelku.
Bartošová bola terčom českého bulváru už od polovice deväťdesiatych rokov, keď ju údajne uniesol a znásilnil Roman Tříska. Pravda je, že speváčka sa bulvárnym novinárom nikdy nevyhýbala, dokonca ich aktívne vyhľadávala, aby jej zabezpečili úspech a publicitu. V iDnes.cz vyšiel nedávno rozhovor s filmárom Vítom Klusákom, ktorý nakrútil dokument Dělníci bulváru, kde hovoril aj o Bartošovej. „Jeden môj kolega s ňou krátko chodil. Spomínam si, ako mi raz hovoril, že išli na rande a ona sa ho spýtala: Nebude ti prekážať, keď tam budú ľudia z Blesku a nafotia si nás spolu? Zobrala si na rande s chalanom, s ktorým sa len spoznávali, fotografov. Uvedomil si, že takýmto spôsobom bude kapitalizovať všetky ich pekné chvíle,“ povedal režisér českým novinám.
V nasledujúcom desaťročí sa z jej života hudba takmer vytratila, čitateľov bulváru skôr zaujímali jej škandály. Na niektorých podujatiach vystúpila viditeľne opitá. Mala problémy s nadváhou a bola závislá od antidepresív. Viackrát ju hospitalizovali na psychiatrickej liečebni, no vždy sa vrátila do starých koľají. Jej veľkým problémom bolo, že šťastie hľadala v náručí problematických mužov. Tým posledným v jej živote bol jej druhý manžel Josef Rychtář, človek s manipulatívnymi sklonmi, ktorý ju podľa Bartošovej esemesiek, zverejnených v bulvári po smrti, držal pod zámkom.
.chorý a zúfalý človek
Krátko pred smrťou poskytla rozhovor televízii Prima, kde sa sťažovala na bulvárnych novinárov, ktorí podľa nej obliehajú jej dom, preto vraj takmer nechodí von. Minulý rok v júli v SME uverejnili rozhovor so šéfredaktorom extra.cz Pavlom Novotným, ktorý okrem iného povedal: „my (pozn. red. – český bulvár) ju v skutočnosti zabijeme." Zároveň dodal: „Ona sa však zabíja aj sama, ale o tom sa nebavme. Faktom je, že na nej dlhé roky parazitujeme, a ľudsky ju už aj ľutujem. Uvedomujem si, že keď ju odfotia pomočenú, je to nedôstojné, a že naozaj prispievame k jej blížiacemu sa koncu.”
Keď v utorok minulý týždeň skočila pod vlak v pražskej Uhříněvsi, v médiách to vyzeralo, že jej k tomu dopomohol svojím nešťastným výrokom práve Novotný. Iní zas z jej smrti vinili všetkých čitateľov, ktorí si každé ráno kupujú farebné denníky a nechajú sa unášať svetom celebrít. Bulvár ryžoval na jej nešťastí a dnes ryžuje aj na jej smrti, ale určite nie je imaginárnym vrahom, ktorý ju sotil pod vlak, najmä keď samotná speváčka ho využívala na to, aby zostala v centre pozornosti českej popmusic.
Novotný po jej smrti slová o zabíjaní Bartošovej oľutoval, ale svoj podiel viny vylúčil. Tým skutočným gaunerom v jej príbehu sa stal práve Rychtář, ktorý pred kamerami krátko po jej smrti zohral nevkusné a ťažko uveriteľné divadlo. Svojich bulvárnych kolegov sa zastal aj český Reflex, podľa ktorého bola speváčka obeťou vlastného tragického života, ktorý sa jej vymkol z rúk a stratila nad ním kontrolu: „Iveta Bartošová bola v prvom rade chorým a zúfalým človekom, ktorý nevedel nájsť cestu von. Zodpovednosť za svoj život však niesla sama. Nebola nesvojprávna, aj keď mala slabú vôľu a zníženú schopnosť racionálneho rozhodovania a rozpoznania rozumnej voľby od nerozumnej. Skutočnosť, že si opakovane vyberala obskúrnych a neserióznych partnerov, ktorí ju privádzali do nešťastných situácií, je smutná, ale skutočne za to nemôže žiadny novinár. Môže za to práve iba ona a jej muži.”
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.