.zapaska vznikla v roku 2009. Čo bolo predtým?
Pavlo: Mali sme svoje skupiny. Jana napríklad hrala pop rock.
.ako sa tá kapela volala?
Jana: ČeČe. Pochádzam Červonohradu a muzikanti boli z mesta Čerkasy. Preto ČeČe. A Pavlo mal kapelu Propala hramota, ktorá vydala tri albumy.
Pavlo: Boli sme starší, mali sme viac pesničiek. (Smiech.)
.čo ste hrali?
Pavlo: Pesničky, aj akustické veci, ale „dužo noisu” čiže veľa hluku.
.vy pochádzate z toho istého mesta?
Jana: Nie. Ja som z Červonohradu, čo je malé mesto neďaleko Ľvova a Pavlo je z Kamenca Podoľského. Ale stretli sme sa v Kyjeve.
Pavlo: Prvýkrát som videl Janu, keď mala 13 rokov. Hrala v Kyjeve na pesničkárskom festivale a dostala tam hlavnú cenu. Bola najlepšia. Tam sme sa stretli, ale ešte sme sa nezoznámili. Ja som len videl, že Jana je super speváčka. Ale mali sme spoločných kamarátov. Tí mi nejakých 6 či 7 rokov po tom festivale povedali, že Jana prišla študovať do Kyjeva.
Jana: Tak sme sa stretli a začali sme spolu robiť muziku. Vznikla Zapaska.
.pomerne rýchlo ste začali koncertovať v Česku, Poľsku, na Slovensku. Ako k tomu došlo?
Pavlo: Ešte keď som mal kapelu Propala hramota, napísal nám vynikajúci český muzikant Vladimír Václavek. Našiel si nás na MySpace, páčilo sa mu to, čo sme hrali a zorganizoval nám niekoľko koncertov v Česku. Dopadlo to výborne, takže keď vznikla Zapaska, už som mal kontakty a vďaka tomu sme vystupovali v Česku a neskôr aj v iných krajinách.
.ako funguje nezávislá hudobná scéna na Ukrajine?
Jana: Pomerne dobre. V Kyjeve aj v iných mestách je veľmi veľa mladých muzikantov a sú aj miesta, kde môžu hrávať. Chýba však infraštruktúra, časopisy, rádiá. Občas niečo vznikne, chvíľu to trvá a potom to zanikne. Ale to je v poriadku: alternatíva si vždy musí hľadať nové cesty.
Pavlo: Ešte pred desiatimi rokmi museli tí, čo hrajú svoju hudbu, vystupovať v puboch a reštauráciách, teraz už hrávame aj v kluboch. Teda, často sú to skôr squaty, kde je všetko špinavé, ale hudba je výborná. Tam sa cítime najlepšie.
.sú na Ukrajine nejaké výrazné centrá, kde sa darí nezávislej hudbe?
Pavlo: Jedným z najdôležitejších centier je Charkov. To je hlavné mesto hudby na východnej Ukrajine. Na západe sú dôležitými centrami Kyjev, Ľvov, Ternopol a Černovci. Hrá sa elektronická hudba, vo svete je známa producentka Zavoloka, v minulosti vzniklo viacero úspešných kapiel, ktoré vychádzajú z ľudovej hudby, napríklad Dacha Bracha alebo Haydamaky.
.vo vašej hudbe tiež cítiť vplyv folklóru.
Jana: Folklór je pre nás vážna vec.
Pavlo: Keď žiješ medzi tými ľuďmi, ješ to jedlo, vnímaš svet okolo seba, chodíš v „maršrutkach”, dýchaš ten vzduch, tak aj keby ti dali najlepšiu gitaru a špičkové mašinky, tak to nebude znieť ako v Bronxe alebo v Londýne. Budeš hrať ako Ukrajinec.
Jana: Niekedy sa nám zdá, že spievame niečo originálne, ale v skutočnosti to vyrastá z ľudových piesní.
.kontur je drsnejší, elektronickejší album, než predchádzajúce nahrávky.
Pavlo: Chceme, aby nás hrali na diskotékach. (Smiech.) Ďalší album bude dancefloorový.
.mapa na obale albumu zobrazuje Ukrajinu?
Jana: Časť Ukrajiny. Tú časť, v ktorej bývame. Juhozápad. Je to „konturna karta” čiže slepá mapa.
Pavlo: Ukrajina je mladý štát. Ešte je v ňom veľa vecí neobjavených, nepomenovaných.
.ako prebieha v súčasnosti normálny život na Ukrajine? Pripravujete sa na vojnu?
Pavlo: Žijeme ako Izrael. Teda skoro ako Izrael – nie sme obkolesení nepriateľmi zo všetkých strán, len z jednej. Na západe máme veľa kamarátov, ktorí nám rozumejú a podporujú nás. Už sa nám nechce čítať o všetkých tých ruských provokáciách. Chceli by sme už mať pokoj a venovať sa veciam, ktoré naša krajina potrebuje.
Jana: Po Majdane sme chceli vytvoriť občiansku spoločnosť, pustiť sa do reforiem a hlavne bojovať s korupciou. Stále to chceme, ale tá agresia na východe to komplikuje.
Pavlo: Mladí chlapi nejdú do armády, lebo je malá a pre toľkých záujemcov nemá kapacity. Tak chodia sami na strelnice, učia sa narábať so samopalom, učia sa strieľať.
.a keď sa to už naučia, tak čo robia?
Pavlo: Čakajú na Putina.
.ako vy vlastne vnímate situáciu na východe?
Pavlo: Moc v rukách tam má ruská FSB.
J: Ide o to, že ľudia z východu neboli aktívni ani počas Oranžovej revolúcie, ani počas Majdanu. Jeden vodca separatistov povedal, že všetko sa udialo bez nich. A teraz chcú niečo sami urobiť. Chcú ukázať, že aj oni robia niečo pre lepší život. Niektorým z nich sa zdá, že lepší život bude s Ruskom a idú na separatistické barikády. Ale týchto ľudí nie je veľa. Väčšina je pasívna.
Pavlo: Keď na východe Ukrajiny začala industrializácia, prišli tam ľudia z Ruska, z Gruzínska, z celého Sovietskeho zväzu. Títo ľudia bývajú vo veľkých mestách ako je Luhansk alebo Doneck a pracujú v baniach. Na dedinách žijú Ukrajinci, rozprávajú ukrajinským jazykom. Janukovyč pochádzal z Donecka a mnohí tamojší ľudia ho považovali za svojho prezidenta. Faktom je to, že východní Ukrajinci nechcú ísť do Ruska.
.prečo?
Jana: Nechcú byť súčasťou Ruska ani Ukrajiny. Chcú mať svoju Doneckú republiku, čo nakoniec skončí ako Transdnesterská republika, ktorú nikto neuznáva. V tom sa to líši od Krymu. Tam žijú skutočne Rusi, pre ktorých Ukrajina za 20 rokov urobila málo na to, aby si ju zamilovali.
.takže tá Donecká republika predsa len vznikne.
Pavlo: Nevznikne. Vezmi si napríklad Dnipropetrovsk. To je najviac proukrajinský región na východe. Vznikla tam vlastná proukrajinská armáda. Gubernátorom sa tam po Majdane stal oligarcha Kolomojský. Vyhlásil, že za každého zajatého separatistu zaplatí 10-tisíc dolárov. A ľudia z Luhanska a Donecka teraz chytajú separatistov a privážajú ich do Dnipropetrovsku. Okrem toho dáva peniaze každému, kto odovzdá zbrane, vďaka čomu odzbrojuje celú oblasť.
.sú medzi ukrajinskými politikmi ľudia, ktorým dôverujete?
Pavlo: V prezidentských voľbách budeme hlasovať za Porošenka. Nie je ideálny, ale dáme mu hlasy.
.a Klyčko?
Pavlo: Dobrý boxerista a rovný človek. Veľmi dobrý politik je súčasný premiér Jaceňuk.
Jana: Na barikádach vyzeral trochu smiešne, ale v politike je super. A nielen preto, že vie výborne po anglicky, cestuje v ekonomickej triede a stále býva v trojizbovom byte.
.akú máte nádej?
Jana: Mám nádej, že sa spravia reformy, že bude lustrácia a očistí sa verejný život.
.čo môžeme urobiť my?
Pavlo: Modliť sa. A neveriť Putinovi. Nezabudnite na rok 1968. Ste ďalší na rade.
Pavlo: Mali sme svoje skupiny. Jana napríklad hrala pop rock.
.ako sa tá kapela volala?
Jana: ČeČe. Pochádzam Červonohradu a muzikanti boli z mesta Čerkasy. Preto ČeČe. A Pavlo mal kapelu Propala hramota, ktorá vydala tri albumy.
Pavlo: Boli sme starší, mali sme viac pesničiek. (Smiech.)
.čo ste hrali?
Pavlo: Pesničky, aj akustické veci, ale „dužo noisu” čiže veľa hluku.
.vy pochádzate z toho istého mesta?
Jana: Nie. Ja som z Červonohradu, čo je malé mesto neďaleko Ľvova a Pavlo je z Kamenca Podoľského. Ale stretli sme sa v Kyjeve.
Pavlo: Prvýkrát som videl Janu, keď mala 13 rokov. Hrala v Kyjeve na pesničkárskom festivale a dostala tam hlavnú cenu. Bola najlepšia. Tam sme sa stretli, ale ešte sme sa nezoznámili. Ja som len videl, že Jana je super speváčka. Ale mali sme spoločných kamarátov. Tí mi nejakých 6 či 7 rokov po tom festivale povedali, že Jana prišla študovať do Kyjeva.
Jana: Tak sme sa stretli a začali sme spolu robiť muziku. Vznikla Zapaska.
.pomerne rýchlo ste začali koncertovať v Česku, Poľsku, na Slovensku. Ako k tomu došlo?
Pavlo: Ešte keď som mal kapelu Propala hramota, napísal nám vynikajúci český muzikant Vladimír Václavek. Našiel si nás na MySpace, páčilo sa mu to, čo sme hrali a zorganizoval nám niekoľko koncertov v Česku. Dopadlo to výborne, takže keď vznikla Zapaska, už som mal kontakty a vďaka tomu sme vystupovali v Česku a neskôr aj v iných krajinách.
.ako funguje nezávislá hudobná scéna na Ukrajine?
Jana: Pomerne dobre. V Kyjeve aj v iných mestách je veľmi veľa mladých muzikantov a sú aj miesta, kde môžu hrávať. Chýba však infraštruktúra, časopisy, rádiá. Občas niečo vznikne, chvíľu to trvá a potom to zanikne. Ale to je v poriadku: alternatíva si vždy musí hľadať nové cesty.
Pavlo: Ešte pred desiatimi rokmi museli tí, čo hrajú svoju hudbu, vystupovať v puboch a reštauráciách, teraz už hrávame aj v kluboch. Teda, často sú to skôr squaty, kde je všetko špinavé, ale hudba je výborná. Tam sa cítime najlepšie.
.sú na Ukrajine nejaké výrazné centrá, kde sa darí nezávislej hudbe?
Pavlo: Jedným z najdôležitejších centier je Charkov. To je hlavné mesto hudby na východnej Ukrajine. Na západe sú dôležitými centrami Kyjev, Ľvov, Ternopol a Černovci. Hrá sa elektronická hudba, vo svete je známa producentka Zavoloka, v minulosti vzniklo viacero úspešných kapiel, ktoré vychádzajú z ľudovej hudby, napríklad Dacha Bracha alebo Haydamaky.
.vo vašej hudbe tiež cítiť vplyv folklóru.
Jana: Folklór je pre nás vážna vec.
Pavlo: Keď žiješ medzi tými ľuďmi, ješ to jedlo, vnímaš svet okolo seba, chodíš v „maršrutkach”, dýchaš ten vzduch, tak aj keby ti dali najlepšiu gitaru a špičkové mašinky, tak to nebude znieť ako v Bronxe alebo v Londýne. Budeš hrať ako Ukrajinec.
Jana: Niekedy sa nám zdá, že spievame niečo originálne, ale v skutočnosti to vyrastá z ľudových piesní.
.kontur je drsnejší, elektronickejší album, než predchádzajúce nahrávky.
Pavlo: Chceme, aby nás hrali na diskotékach. (Smiech.) Ďalší album bude dancefloorový.
.mapa na obale albumu zobrazuje Ukrajinu?
Jana: Časť Ukrajiny. Tú časť, v ktorej bývame. Juhozápad. Je to „konturna karta” čiže slepá mapa.
Pavlo: Ukrajina je mladý štát. Ešte je v ňom veľa vecí neobjavených, nepomenovaných.
.ako prebieha v súčasnosti normálny život na Ukrajine? Pripravujete sa na vojnu?
Pavlo: Žijeme ako Izrael. Teda skoro ako Izrael – nie sme obkolesení nepriateľmi zo všetkých strán, len z jednej. Na západe máme veľa kamarátov, ktorí nám rozumejú a podporujú nás. Už sa nám nechce čítať o všetkých tých ruských provokáciách. Chceli by sme už mať pokoj a venovať sa veciam, ktoré naša krajina potrebuje.
Jana: Po Majdane sme chceli vytvoriť občiansku spoločnosť, pustiť sa do reforiem a hlavne bojovať s korupciou. Stále to chceme, ale tá agresia na východe to komplikuje.
Pavlo: Mladí chlapi nejdú do armády, lebo je malá a pre toľkých záujemcov nemá kapacity. Tak chodia sami na strelnice, učia sa narábať so samopalom, učia sa strieľať.
.a keď sa to už naučia, tak čo robia?
Pavlo: Čakajú na Putina.
.ako vy vlastne vnímate situáciu na východe?
Pavlo: Moc v rukách tam má ruská FSB.
J: Ide o to, že ľudia z východu neboli aktívni ani počas Oranžovej revolúcie, ani počas Majdanu. Jeden vodca separatistov povedal, že všetko sa udialo bez nich. A teraz chcú niečo sami urobiť. Chcú ukázať, že aj oni robia niečo pre lepší život. Niektorým z nich sa zdá, že lepší život bude s Ruskom a idú na separatistické barikády. Ale týchto ľudí nie je veľa. Väčšina je pasívna.
Pavlo: Keď na východe Ukrajiny začala industrializácia, prišli tam ľudia z Ruska, z Gruzínska, z celého Sovietskeho zväzu. Títo ľudia bývajú vo veľkých mestách ako je Luhansk alebo Doneck a pracujú v baniach. Na dedinách žijú Ukrajinci, rozprávajú ukrajinským jazykom. Janukovyč pochádzal z Donecka a mnohí tamojší ľudia ho považovali za svojho prezidenta. Faktom je to, že východní Ukrajinci nechcú ísť do Ruska.
.prečo?
Jana: Nechcú byť súčasťou Ruska ani Ukrajiny. Chcú mať svoju Doneckú republiku, čo nakoniec skončí ako Transdnesterská republika, ktorú nikto neuznáva. V tom sa to líši od Krymu. Tam žijú skutočne Rusi, pre ktorých Ukrajina za 20 rokov urobila málo na to, aby si ju zamilovali.
.takže tá Donecká republika predsa len vznikne.
Pavlo: Nevznikne. Vezmi si napríklad Dnipropetrovsk. To je najviac proukrajinský región na východe. Vznikla tam vlastná proukrajinská armáda. Gubernátorom sa tam po Majdane stal oligarcha Kolomojský. Vyhlásil, že za každého zajatého separatistu zaplatí 10-tisíc dolárov. A ľudia z Luhanska a Donecka teraz chytajú separatistov a privážajú ich do Dnipropetrovsku. Okrem toho dáva peniaze každému, kto odovzdá zbrane, vďaka čomu odzbrojuje celú oblasť.
.sú medzi ukrajinskými politikmi ľudia, ktorým dôverujete?
Pavlo: V prezidentských voľbách budeme hlasovať za Porošenka. Nie je ideálny, ale dáme mu hlasy.
.a Klyčko?
Pavlo: Dobrý boxerista a rovný človek. Veľmi dobrý politik je súčasný premiér Jaceňuk.
Jana: Na barikádach vyzeral trochu smiešne, ale v politike je super. A nielen preto, že vie výborne po anglicky, cestuje v ekonomickej triede a stále býva v trojizbovom byte.
.akú máte nádej?
Jana: Mám nádej, že sa spravia reformy, že bude lustrácia a očistí sa verejný život.
.čo môžeme urobiť my?
Pavlo: Modliť sa. A neveriť Putinovi. Nezabudnite na rok 1968. Ste ďalší na rade.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.