Dňa 16. augusta 2013 sa Viedeň pustila do zelenej aktivity – asi jedenapolkilometrový úsek nákupnej ulice Mariahilfer Strasse mesto uzavrelo pre bežné autá. Projekt nebol úplne úspešný, stále tam jazdili taxíky, autobusy, zásobovacie autá a cyklisti, takže chodci sa necítili celkom bezpečne. Obchodníci zaznamenali nižšie tržby. Napriek tomu si toto riešenie Viedeň odhlasovala v referende. Ako vyzerajú naše mestá? Autá sú stále najpohodlnejším dopravným prostriedkom. Problém nastáva v momente, keď chcú všetky niekde zaparkovať. Východísk z problému s nedostatkom parkovacích miest je niekoľko – buď znížiť počet áut v mestách zvýšením počtu pasažierov na jedno auto takzvaným carpoolingom, alebo carsharingom (zdieľanie auta alebo zdieľanie jázd v aute), respektíve zvýšiť rotáciu áut v centrách miest zavedením cenovej zonácie.
.Ako je to so súčasným parkovaním v mestách?
Statická doprava sa u nás dlhodobo systematicky neriešila. Stále tu máme veľa príkladov živelného parkovania podľa akéhosi „zvykového práva“. Dôsledkom je na jednej strane chaos, ktorý znižuje kvalitu života v mestách, na druhej hlboko zakorenená predstava mnohých ľudí, že verejný priestor – chodníky, zeleň, voľné plochy – je čosi, na čo majú zadarmo nárok.
.vaša spoločnosť podniká v oblasti parkovania. Aké nové riešenia máte pre tieto problémy?
Základom je zonácia – čiže postupné zvyšovanie cien parkovného smerom k centru mesta a znižovanie smerom od centra mesta. Druhým pilierom je ochrana rezidentov čiže systém, ktorý zabezpečí dostatok parkovacích miest pre obyvateľov danej lokality. Návštevníci nemôžu mať rovnakú pozíciu ako rezident. No a samozrejme, že naše mestá musia naďalej podporovať verejnú dopravu a alternatívne spôsoby. Platí pravidlo, že auto v centre mesta by malo byť iba krajným riešením. Viem, že to znie trochu ako z iného sveta, ale postupne si túto pravdu musíme všetci uvedomiť.
.čiže na šoférov platí iba finančný tlak?
V zásade nemáte veľa iných možností. Pokiaľ nazývame zonáciu statickej dopravy finančným tlakom na šoférov, aby sme ich odklonili z centra, tak áno – toto zaberá, aj keď nie vždy a nie všade.
.kde na Slovensku ste už zonáciu parkovacích miest zaviedli?
Vo Zvolene a v Banskej Bystrici. Centrum je rozdelené na tri zóny, kde sa platí euro na hodinu, 50 centov na hodinu a euro na celý deň. Keď idete do najužšieho centra, miesto si viete nájsť prakticky hneď, na prvý prejazd. Vyťaženosť parkovísk v tej najkrajnejšej zóne – euro na deň – síce ešte nie je taká, ako by sme si predstavovali, pretože ľudia sa stále tlačia do centra, ale je to aj vec zvyku, ktorý sa mení postupne. Pretože, a to si treba uvedomiť, zóna s poplatkom euro za celý deň je vzdialená od centra cca 150 metrov, nehovoríme o lúke za mestom.
.kedy je systém dobre nastavený? Keď sú parkoviská plné?
Nie. Keď sú všetky parkovacie miesta 24 hodín obsadené, je to veľký problém. Systém dobre funguje vtedy, keď máte v priebehu dňa vždy kde zaparkovať, a tiež vtedy, keď rezidenti po pracovnom čase v pohode zaparkujú tam, kde bývajú.
.na to by sme však zrejme museli budovať množstvo nových parkovacích miest, nie?
Omyl. Parkovacích miest je vo všeobecnosti dosť, ale nie sú riadené ako systém. Miesta, kde ich je objektívne málo, sú skôr výnimky, ktoré potvrdzujú pravidlo. Preto musíme byť veľmi opatrní pri výzvach typu – poďme postaviť parkovací dom v centre mesta a bude po probléme. Nie, najprv treba spraviť poriadok, systém a až keď sa potom ukáže, že miesta chýbajú, dobudovať ďalšie. Keď postavíte parkovací dom pre 50 áut, vždy sa naplní. A tých 50 áut vám pribudne navyše a pri výjazde z domu zapchá celú ulicu.
.neprotestujú obyvatelia miest proti zonáciám?
Samozrejme, že to nebolo bez problémov, pretože zasahujete do dlhotrvajúcich zvykov. Ale postupne sa to upokojilo a stopercentne si systém pochvaľujú najmä rezidenti, ktorým reálne odpadol problém s denným vyhľadávaním parkovacích miest. Plus návštevníci jasne pocítili, že s nájdením parkovacieho miesta už nemajú problém.
.ako sa dá riešiť parkovanie na sídliskách?
S tým teraz zápasia najmä menšie obce, napríklad v okolí Bratislavy, kam sa len nedávno prisťahovalo veľa ľudí, ale trvalý pobyt si nechávajú inde. Využívajú služby obce, ale obec z nich nemá nič, keďže všetky podielové dane idú tam, kde majú trvalý pobyt. Rezidentské zóny mestu prinášajú peniaze – pokiaľ tam rezident nemá trvalý pobyt, nedostane rezidentskú kartu. Keď sa prihlási, nedostanete konkrétne miesto, ale má garanciu, že zaparkuje v dochádzkovej vzdialenosti svojho bydliska. Ak sú kapacity nedostatočné, vybudujeme pre rezidentov nové parkovacie miesta. Tým, že sa občan prihlási do mesta, kde býva, prestáva parazitovať na službách, ktoré využíva, aj mesto z neho má prospech formou podielových daní.
.Ako je to so súčasným parkovaním v mestách?
Statická doprava sa u nás dlhodobo systematicky neriešila. Stále tu máme veľa príkladov živelného parkovania podľa akéhosi „zvykového práva“. Dôsledkom je na jednej strane chaos, ktorý znižuje kvalitu života v mestách, na druhej hlboko zakorenená predstava mnohých ľudí, že verejný priestor – chodníky, zeleň, voľné plochy – je čosi, na čo majú zadarmo nárok.
.vaša spoločnosť podniká v oblasti parkovania. Aké nové riešenia máte pre tieto problémy?
Základom je zonácia – čiže postupné zvyšovanie cien parkovného smerom k centru mesta a znižovanie smerom od centra mesta. Druhým pilierom je ochrana rezidentov čiže systém, ktorý zabezpečí dostatok parkovacích miest pre obyvateľov danej lokality. Návštevníci nemôžu mať rovnakú pozíciu ako rezident. No a samozrejme, že naše mestá musia naďalej podporovať verejnú dopravu a alternatívne spôsoby. Platí pravidlo, že auto v centre mesta by malo byť iba krajným riešením. Viem, že to znie trochu ako z iného sveta, ale postupne si túto pravdu musíme všetci uvedomiť.
.čiže na šoférov platí iba finančný tlak?
V zásade nemáte veľa iných možností. Pokiaľ nazývame zonáciu statickej dopravy finančným tlakom na šoférov, aby sme ich odklonili z centra, tak áno – toto zaberá, aj keď nie vždy a nie všade.
.kde na Slovensku ste už zonáciu parkovacích miest zaviedli?
Vo Zvolene a v Banskej Bystrici. Centrum je rozdelené na tri zóny, kde sa platí euro na hodinu, 50 centov na hodinu a euro na celý deň. Keď idete do najužšieho centra, miesto si viete nájsť prakticky hneď, na prvý prejazd. Vyťaženosť parkovísk v tej najkrajnejšej zóne – euro na deň – síce ešte nie je taká, ako by sme si predstavovali, pretože ľudia sa stále tlačia do centra, ale je to aj vec zvyku, ktorý sa mení postupne. Pretože, a to si treba uvedomiť, zóna s poplatkom euro za celý deň je vzdialená od centra cca 150 metrov, nehovoríme o lúke za mestom.
.kedy je systém dobre nastavený? Keď sú parkoviská plné?
Nie. Keď sú všetky parkovacie miesta 24 hodín obsadené, je to veľký problém. Systém dobre funguje vtedy, keď máte v priebehu dňa vždy kde zaparkovať, a tiež vtedy, keď rezidenti po pracovnom čase v pohode zaparkujú tam, kde bývajú.
.na to by sme však zrejme museli budovať množstvo nových parkovacích miest, nie?
Omyl. Parkovacích miest je vo všeobecnosti dosť, ale nie sú riadené ako systém. Miesta, kde ich je objektívne málo, sú skôr výnimky, ktoré potvrdzujú pravidlo. Preto musíme byť veľmi opatrní pri výzvach typu – poďme postaviť parkovací dom v centre mesta a bude po probléme. Nie, najprv treba spraviť poriadok, systém a až keď sa potom ukáže, že miesta chýbajú, dobudovať ďalšie. Keď postavíte parkovací dom pre 50 áut, vždy sa naplní. A tých 50 áut vám pribudne navyše a pri výjazde z domu zapchá celú ulicu.
.neprotestujú obyvatelia miest proti zonáciám?
Samozrejme, že to nebolo bez problémov, pretože zasahujete do dlhotrvajúcich zvykov. Ale postupne sa to upokojilo a stopercentne si systém pochvaľujú najmä rezidenti, ktorým reálne odpadol problém s denným vyhľadávaním parkovacích miest. Plus návštevníci jasne pocítili, že s nájdením parkovacieho miesta už nemajú problém.
.ako sa dá riešiť parkovanie na sídliskách?
S tým teraz zápasia najmä menšie obce, napríklad v okolí Bratislavy, kam sa len nedávno prisťahovalo veľa ľudí, ale trvalý pobyt si nechávajú inde. Využívajú služby obce, ale obec z nich nemá nič, keďže všetky podielové dane idú tam, kde majú trvalý pobyt. Rezidentské zóny mestu prinášajú peniaze – pokiaľ tam rezident nemá trvalý pobyt, nedostane rezidentskú kartu. Keď sa prihlási, nedostanete konkrétne miesto, ale má garanciu, že zaparkuje v dochádzkovej vzdialenosti svojho bydliska. Ak sú kapacity nedostatočné, vybudujeme pre rezidentov nové parkovacie miesta. Tým, že sa občan prihlási do mesta, kde býva, prestáva parazitovať na službách, ktoré využíva, aj mesto z neho má prospech formou podielových daní.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.