Tínedžeri majú svoje žánrové romance, sfilmované ságy, ktoré popri láske nahryzávajú aj čosi závažnejšie, zväčša nejakú tú orwelovčinu, a ľudia, ktorým sa už toto naozaj bridí, môžu zájsť na veľkorozpočtový spektákel s vybuchujúcimi vecami a presahom. A to je zas a znova nejaký ten Veľký Brat. Akcia a v druhom pláne sa skúma povaha vedomia, hranice subjektu a podobné klišé. Veď dobre, keby to nebolo tak zúfalo predvídateľné.
Sci fi a fantasy, teda povedzme, ešte pred štvrťstoročím vyslovene elitárske záležitosti, ktoré svojimi témami spoľahlivo odfiltrovali aj milovníkov vysokého umenia, aj ambivalentné masy, stali sa komerčnými ťahúňmi.
Filmy, dobre, seriály, komiksy, videohry, stále rovnaká pesnička, ale tých kníh, čo vychádza, z toho ide skutočný strach. Až to tak vyzerá, že najrozšírenejšou civilizačnou chorobou dneška je grafománia.
A pri tom všetkom sa vlastne vôbec nič nezmenilo. Výnimočného poctivého žánrového sci-fi a fantasy, takého, čo by čitateľovi nevychádzalo v ústrety, ale zanovito si trvalo na svojom, je totiž zúfalo máličko. Žiadne nadbiehanie vkusu a podkladanie sa. Nestíhaš? Nerozumieš? Nečítaj! Ak sa 500 kusov predá, v Česku aj na Slovensku spolu, to už je dosť. Ako v prípade nového sci fi románu austrálskeho dnes už klasika hard sci fi Grega Egana. Volá sa Teranesie a obálka s motýľmi spoľahlivo odradí každého, kto už Egana nepozná. Biochémia, genetika, trošinka psychoanalýzy, výnimočný zážitok. Poučné, nie poučujúce. A to pritom Egan už tiež nie je, čo býval. Vymäkol či čo, našťastie nie dosť. Určite to nikto nekúpi a nesfilmuje, čo je dnes vlastne to najlepšie odporúčanie.
Sci fi a fantasy, teda povedzme, ešte pred štvrťstoročím vyslovene elitárske záležitosti, ktoré svojimi témami spoľahlivo odfiltrovali aj milovníkov vysokého umenia, aj ambivalentné masy, stali sa komerčnými ťahúňmi.
Filmy, dobre, seriály, komiksy, videohry, stále rovnaká pesnička, ale tých kníh, čo vychádza, z toho ide skutočný strach. Až to tak vyzerá, že najrozšírenejšou civilizačnou chorobou dneška je grafománia.
A pri tom všetkom sa vlastne vôbec nič nezmenilo. Výnimočného poctivého žánrového sci-fi a fantasy, takého, čo by čitateľovi nevychádzalo v ústrety, ale zanovito si trvalo na svojom, je totiž zúfalo máličko. Žiadne nadbiehanie vkusu a podkladanie sa. Nestíhaš? Nerozumieš? Nečítaj! Ak sa 500 kusov predá, v Česku aj na Slovensku spolu, to už je dosť. Ako v prípade nového sci fi románu austrálskeho dnes už klasika hard sci fi Grega Egana. Volá sa Teranesie a obálka s motýľmi spoľahlivo odradí každého, kto už Egana nepozná. Biochémia, genetika, trošinka psychoanalýzy, výnimočný zážitok. Poučné, nie poučujúce. A to pritom Egan už tiež nie je, čo býval. Vymäkol či čo, našťastie nie dosť. Určite to nikto nekúpi a nesfilmuje, čo je dnes vlastne to najlepšie odporúčanie.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.