Ako prvý sa o tom presvedčil novinár Tom Nicholson, keď priniesol v lete 2009 na políciu spis o korupcii pri privatizácii za druhej Dzurindovej vlády. Kováčika, ktorý vtedy Nicholsona vypočúval, nezaujímala podstata – kupovanie politikov a štátnych úradníkov finančnou skupinou Penta – ale to, kto vyniesol spis Gorila von. Nicholsona sa totiž pýtal, odkedy má spis a kto mu ho dal. „Zaujímalo ho len to, aby chytil a potrestal ,zradcu‘,” opísal .týždňu priebeh výsluchu Nicholson.
Kováčikovi sa do skúmania Gorily veľmi nechcelo ani po tom, ako bol spis v decembri 2011 zverejnený na internete. Napokon sa však zrejme aj pod tlakom verejnej mienky rozhýbal. „Umožnil začatie vyšetrovania a podržal tím, ktorý som zriadil. Odolal aj tlaku Generálnej prokuratúry, ktorá chcela vyšetrovať Gorilu samostatne,” hovorí exminister vnútra Daniel Lipšic (NOVA). S Kováčikom sa vtedy stretol aj neformálne – pri fľaši koňaku. „Povedal som mu, že majú voľné ruky. Pokým som bol ministrom vnútra, vyšetrovanie pokračovalo pomerne svižným tempom.”
.v ústrety Smeru?
Po voľbách 2012, ktoré vyhral s veľkým náskokom Smer, sa však prispôsobil aj Kováčik. „Odvtedy registrujem, že sa robia skôr formálne úkony, ktoré neprispievajú k objasneniu kauzy,” tvrdí Lipšic. Podľa neho je zrejmé, že premiér Robert Fico ani minister vnútra Robert Kaliňák nemajú záujem na vyšetrení Gorily. Dôvodom môže byť aj to, že v Gorile sú čiastočne „namočení” aj politici či podnikatelia blízki Smeru – vrátane samotného premiéra. „Vyšetrovací tím aj dozorujúci prokurátor Kováčik sa zrejme začali orientovať podľa týchto signálov,” myslí si Lipšic.
O polícii pritom nemožno povedať, že by sa nesnažila. Podľa šéfa vyšetrovacieho tímu Gorila Mareka Gajdoša dodnes urobili približne 530 výsluchov. V 16 prípadoch bolo začaté aj trestné stíhanie – najmä pre podozrenie z korupcie, ale aj z podvodu, zneužívania právomocí verejného činiteľa, legalizácie príjmu z trestnej činnosti či porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. Momentálne je už „živých” len 10 prípadov, keďže polícia s prokuratúrou niektoré stíhania zastavili.
Konkrétne napríklad v kauze kupovania poslancov finančnou skupinou Penta, v prípade vydierania bývalého ministra dopravy Pavla Prokopoviča, alebo vo veci podvodu, do ktorého mal byť zapletený exminister hospodárstva Pavol Rusko. Vyšetrovatelia odmietli aj trestné oznámenia, ktoré sa týkali predaja pohľadávok FNM za podhodnotenú cenu alebo výberu poradcu pre privatizáciu. „Za podstatné pre ďalší priebeh vyšetrovania považujem vybavenie právnych pomocí, ktorých návrhy išli prokurátorovi v októbri 2013. Nemám informáciu o tom, v akom stave sa ich vybavenie v súčasnosti nachádza,” reagoval Gajdoš.
.kódované úplatky
Hlavným dôvodom, pre ktorý sa zatiaľ Gorila nedostala pred súd, je však dozorujúci prokurátor Kováčik. „Keby som mal na výber, nikdy by som si ho nevybral. Správa sa podľa toho, kto je pri moci,” hovorí zdroj z prostredia vyšetrovacieho tímu. „Kováčik nie je človek, ktorý by vás tlačil do toho, aby ste všetko dôsledne preverili. Na rozdiel od takej Evy Mišíkovej, ktorá išla ako píla.” Problémom je aj zle stanovená taktika: prokurátor Kováčik sa totiž kŕčovito drží tézy, že keď chýbajú odposluchy, tak niekoľko rokov starú korupciu nie je možné preukázať.
Podľa toho potom vyzerajú aj výsluchy: vyšetrovateľ si predvolá napríklad Jaroslava Haščáka a spýta sa ho, či v roku 2005 korumpoval Jirka Malchárka. Podobný scenár sa opakuje aj s Annou Bubeníkovou či ďalšími aktérmi Gorily. Keď všetci poprú, že odovzdali alebo prijali úplatky, trestné stíhanie sa zastaví. „Časová následnosť úkonov, ktoré sa vykonávajú, je nelogická. Najskôr treba niečo zistiť a až potom tieto informácie konfrontovať s podozrivými,” myslí si Lipšic. To znamená skúmať finančné toky a prevody na účtoch aj niekoľko rokov dozadu.
A to nielen v prípade hlavných podozrivých, ale aj ich rodinných príslušníkov. Mimochodom, niektoré firmy majú úplatky „zakódované” pod konkrétnym špecifickým symbolom: aj týmto spôsobom sa dá spätne zistiť, kedy a komu tiekli provízie z privatizácie. Je síce pravda, že ide len o nepriame dôkazy – v následnej konfrontácii však môže vyšetrovateľ dostať podozrivých pod tlak. „Keď máte informácie, skôr začnú rozprávať, robiť chyby. Následnými výpoveďami získate aj priame dôkazy,” vysvetľuje zdroj z prostredia vyšetrovacieho tímu Gorila.
.odchody vyšetrovateľov
Kováčik však zvykne na poradách tímu namietať, že vyšetrovatelia by sa nemali nikomu „hrabať” v účtoch, keď nemajú istotu, že jeho finančné operácie súvisia s preverovaným prípadom. Podľa neho navyše existuje riziko, že dotknutým osobám bude musieť štát v prípade, ak im dajú súdy za pravdu, že boli porušené ich práva, vyplatiť odškodné. „Aj preto je dôležité, aby mali polícia aj prokuratúra garanciu, že ak by aj prehrali nejaký spor, tak minister vnútra aj premiér budú za nimi stáť. V opačnom prípade sa budú správať opatrne a nič sa nevyšetrí,” pripomína Lipšic.
Výsledkom opatrnej taktiky tímu Gorila pod taktovkou Dušana Kováčika sú len dve obvinenia za dva roky. Aj tie navyše prokuratúra medzičasom zrušila. K dnešnému dňu už navyše tím opustilo 11 ľudí. Niektorí odišli z objektívnych dôvodov (skončenie služobného pomeru, zahraničná misia). Ale našli sa aj takí, ktorí neboli podľa šéfa tímu Gajdoša spokojní s „riadením a organizáciou práce v tíme”. Odmieta však akékoľvek tlaky na vyšetrovanie či vonkajšie vplyvy: „Tímu je poskytované dostatočné personálne aj materiálne zabezpečenie na kvalitnú a efektívnu činnosť.”
Časopis .týždeň položil sedem konkrétnych otázok ku Gorile aj dozorujúcemu prokurátorovi Kováčikovi – ani na jednu z nich však neodpovedal. Okrem iného nás zaujímalo, v akom stave je vybavovanie právnych pomocí, ktorých návrhy poslali vyšetrovatelia prokuratúre pred viac ako šiestimi mesiacmi. Kováčika sme sa pýtali aj na to, prečo boli doteraz v kauze obvinení len dvaja ľudia, respektíve, či nemohli odchody niektorých vyšetrovateľov súvisieť aj so zlou taktikou vyšetrovania. Kováčik nereagoval ani na otázku, prečo tím pod jeho vedením dôsledne neskúma aj finančné toky podozrivých osôb a firiem.
Kováčikovi sa do skúmania Gorily veľmi nechcelo ani po tom, ako bol spis v decembri 2011 zverejnený na internete. Napokon sa však zrejme aj pod tlakom verejnej mienky rozhýbal. „Umožnil začatie vyšetrovania a podržal tím, ktorý som zriadil. Odolal aj tlaku Generálnej prokuratúry, ktorá chcela vyšetrovať Gorilu samostatne,” hovorí exminister vnútra Daniel Lipšic (NOVA). S Kováčikom sa vtedy stretol aj neformálne – pri fľaši koňaku. „Povedal som mu, že majú voľné ruky. Pokým som bol ministrom vnútra, vyšetrovanie pokračovalo pomerne svižným tempom.”
.v ústrety Smeru?
Po voľbách 2012, ktoré vyhral s veľkým náskokom Smer, sa však prispôsobil aj Kováčik. „Odvtedy registrujem, že sa robia skôr formálne úkony, ktoré neprispievajú k objasneniu kauzy,” tvrdí Lipšic. Podľa neho je zrejmé, že premiér Robert Fico ani minister vnútra Robert Kaliňák nemajú záujem na vyšetrení Gorily. Dôvodom môže byť aj to, že v Gorile sú čiastočne „namočení” aj politici či podnikatelia blízki Smeru – vrátane samotného premiéra. „Vyšetrovací tím aj dozorujúci prokurátor Kováčik sa zrejme začali orientovať podľa týchto signálov,” myslí si Lipšic.
O polícii pritom nemožno povedať, že by sa nesnažila. Podľa šéfa vyšetrovacieho tímu Gorila Mareka Gajdoša dodnes urobili približne 530 výsluchov. V 16 prípadoch bolo začaté aj trestné stíhanie – najmä pre podozrenie z korupcie, ale aj z podvodu, zneužívania právomocí verejného činiteľa, legalizácie príjmu z trestnej činnosti či porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. Momentálne je už „živých” len 10 prípadov, keďže polícia s prokuratúrou niektoré stíhania zastavili.
Konkrétne napríklad v kauze kupovania poslancov finančnou skupinou Penta, v prípade vydierania bývalého ministra dopravy Pavla Prokopoviča, alebo vo veci podvodu, do ktorého mal byť zapletený exminister hospodárstva Pavol Rusko. Vyšetrovatelia odmietli aj trestné oznámenia, ktoré sa týkali predaja pohľadávok FNM za podhodnotenú cenu alebo výberu poradcu pre privatizáciu. „Za podstatné pre ďalší priebeh vyšetrovania považujem vybavenie právnych pomocí, ktorých návrhy išli prokurátorovi v októbri 2013. Nemám informáciu o tom, v akom stave sa ich vybavenie v súčasnosti nachádza,” reagoval Gajdoš.
.kódované úplatky
Hlavným dôvodom, pre ktorý sa zatiaľ Gorila nedostala pred súd, je však dozorujúci prokurátor Kováčik. „Keby som mal na výber, nikdy by som si ho nevybral. Správa sa podľa toho, kto je pri moci,” hovorí zdroj z prostredia vyšetrovacieho tímu. „Kováčik nie je človek, ktorý by vás tlačil do toho, aby ste všetko dôsledne preverili. Na rozdiel od takej Evy Mišíkovej, ktorá išla ako píla.” Problémom je aj zle stanovená taktika: prokurátor Kováčik sa totiž kŕčovito drží tézy, že keď chýbajú odposluchy, tak niekoľko rokov starú korupciu nie je možné preukázať.
Podľa toho potom vyzerajú aj výsluchy: vyšetrovateľ si predvolá napríklad Jaroslava Haščáka a spýta sa ho, či v roku 2005 korumpoval Jirka Malchárka. Podobný scenár sa opakuje aj s Annou Bubeníkovou či ďalšími aktérmi Gorily. Keď všetci poprú, že odovzdali alebo prijali úplatky, trestné stíhanie sa zastaví. „Časová následnosť úkonov, ktoré sa vykonávajú, je nelogická. Najskôr treba niečo zistiť a až potom tieto informácie konfrontovať s podozrivými,” myslí si Lipšic. To znamená skúmať finančné toky a prevody na účtoch aj niekoľko rokov dozadu.
A to nielen v prípade hlavných podozrivých, ale aj ich rodinných príslušníkov. Mimochodom, niektoré firmy majú úplatky „zakódované” pod konkrétnym špecifickým symbolom: aj týmto spôsobom sa dá spätne zistiť, kedy a komu tiekli provízie z privatizácie. Je síce pravda, že ide len o nepriame dôkazy – v následnej konfrontácii však môže vyšetrovateľ dostať podozrivých pod tlak. „Keď máte informácie, skôr začnú rozprávať, robiť chyby. Následnými výpoveďami získate aj priame dôkazy,” vysvetľuje zdroj z prostredia vyšetrovacieho tímu Gorila.
.odchody vyšetrovateľov
Kováčik však zvykne na poradách tímu namietať, že vyšetrovatelia by sa nemali nikomu „hrabať” v účtoch, keď nemajú istotu, že jeho finančné operácie súvisia s preverovaným prípadom. Podľa neho navyše existuje riziko, že dotknutým osobám bude musieť štát v prípade, ak im dajú súdy za pravdu, že boli porušené ich práva, vyplatiť odškodné. „Aj preto je dôležité, aby mali polícia aj prokuratúra garanciu, že ak by aj prehrali nejaký spor, tak minister vnútra aj premiér budú za nimi stáť. V opačnom prípade sa budú správať opatrne a nič sa nevyšetrí,” pripomína Lipšic.
Výsledkom opatrnej taktiky tímu Gorila pod taktovkou Dušana Kováčika sú len dve obvinenia za dva roky. Aj tie navyše prokuratúra medzičasom zrušila. K dnešnému dňu už navyše tím opustilo 11 ľudí. Niektorí odišli z objektívnych dôvodov (skončenie služobného pomeru, zahraničná misia). Ale našli sa aj takí, ktorí neboli podľa šéfa tímu Gajdoša spokojní s „riadením a organizáciou práce v tíme”. Odmieta však akékoľvek tlaky na vyšetrovanie či vonkajšie vplyvy: „Tímu je poskytované dostatočné personálne aj materiálne zabezpečenie na kvalitnú a efektívnu činnosť.”
Časopis .týždeň položil sedem konkrétnych otázok ku Gorile aj dozorujúcemu prokurátorovi Kováčikovi – ani na jednu z nich však neodpovedal. Okrem iného nás zaujímalo, v akom stave je vybavovanie právnych pomocí, ktorých návrhy poslali vyšetrovatelia prokuratúre pred viac ako šiestimi mesiacmi. Kováčika sme sa pýtali aj na to, prečo boli doteraz v kauze obvinení len dvaja ľudia, respektíve, či nemohli odchody niektorých vyšetrovateľov súvisieť aj so zlou taktikou vyšetrovania. Kováčik nereagoval ani na otázku, prečo tím pod jeho vedením dôsledne neskúma aj finančné toky podozrivých osôb a firiem.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.