Český týždeň Tomáša Nemečka

No tak dobre, nebol to naozajstný Voldemort. Ale Romana Janouška takto pred piatimi rokmi skutočne prezývali. Pre jeho mocný skrytý vplyv na vtedajšieho pražského primátora z ODS Pavla Béma, na štátne Lesy, na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu alebo vtedajšie špičky prokuratúry bol Tým-ktorého-meno-nesmieme-vysloviť. Server SME.sk ho z nedostatku lepších slov nazval „českým lobistom“, ale to je urážka skutočných lobistov. Márne hľadám na Slovensku Janouškovu obdobu: zbohatnutí egomaniaci ako Majský aspoň niečo vybudovali, zákulisní kúzelníci ako Flašík aspoň vedeli viesť kampane. Janoušek bol len politický parazit prisatý k verejným rozpočtom. Bývalý čašník oficiálne nič nevlastní – akurát má obriu vilu v Prahe-Podolí, druhú v Zadare a Švajčiari mu zmrazili na účte 13 miliónov švajčiarskych frankov z neznámych zdrojov.
V marci 2012 Roman Janoušek v opitosti (2,2 promile) nabúral na križovatke cudzie auto. Vyskočila z neho drobná Vietnamka, postavila sa pred jeho Porsche Cayenne a bránila mu v odchode. Janoušek šliapol na pedál a ženu odhodil nabok. To bol definitívny koniec jeho éry. Aj keď si najal špičkového advokáta, zaplatil si znalecký posudok a žene vyplatil bolestné (údajne 900-tisíc korún, teda 33-tisíc eur), nezachránilo ho to. Štátna zástupkyňa ho navrhla potrestať za pokus o vraždu, sudca to teraz nakoniec zhodnotil ako ťažké ublíženie na zdraví. Minulú stredu sa Janoušek odvolal, chce podmienku.
Ak do väzenia skutočne nastúpi, pripadali by mi tie tri roky tak akurát. Literárneho Voldemorta najväčšmi hrýzlo, keď ho oslovovali jeho pravým menom. To bude hlavný trest aj pre tohto parazita: nabudúce a navždy už len Janoušek.