.v čase písania tohto článku prebieha evakuácia mesta Homs. Odvážajú z neho protiassadovských rebelov. Pozícia Bašára al-Assada je po vyše trojročnom konflikte pevná. Pevnejšia než pred rokom.
.sýria nás prestáva páliť
Kým ešte pred rokom bola Sýria v centre pozornosti a Assad bojoval o prežitie, dnes sa situácia javí inak. Assadov režim chytil druhý dych a tí, ktorí mu v roku 2013 predpovedali skorý pád, museli priznať omyl. A svet sa s jeho zotrvaním – aj s krviprelievaním v Sýrii – akosi zmieril.
Pravdaže, azda neprejde ani deň, aby sa vo svetových médiách neobjavila ďalšia šokujúca informácia. Čítame a počúvame o tom, že v Sýrii došlo k chemickému útoku. Zovšadiaľ sa valia správy o ťažkom živote sýrskych utečencov a o zúfalstve civilistov, ktorí zotrvávajú vo vojnou ničenej Sýrii. Koncom roka 2013 prebehla informácia o tom, že počet sýrskych utečencov v Libanone presiahol milión – v krajine, ktorej vlastná populácia mierne presahuje štyri milióny ľudí.
No verejná mienka už otupela voči šokom z tejto časti sveta. Súcit, pohoršenie a zhrozenie nezmizli, ale sú čoraz menej vyostrené. A najmä sa na Západe rozhostila akási nepekná spokojnosť – akoby Sýria mala svoj konflikt bezpečne uzavretý vo svojich hraniciach a globálnu rovnováhu už ohroziť nemohla. „Veď oni si to už medzi sebou nejako vyriešia,“ znie oficiálne nevyslovený, ale nepochybne prítomný konsenzus.
.putin zvíťazil. Kto prehral?
Vlani v lete to bolo celkom inak. Vtedy sa potvrdilo použitie chemických zbraní voči civilistom a Bašár al-Assad sa ešte obával, že proti nemu svet zasiahne. Reakcie veľmocí ho však ubezpečili, že ak vojensky porazí domácich odporcov, zo zahraničia sa nemusí báť ničoho.
Amerika nebola schopná reagovať. Rusko podporovalo Assada a v naťahovačke s USA získalo nebezpečný triumf. Keď Vladimír Putin navrhol, že zariadi odovzdanie Assadových chemických zbraní pod medzinárodnú kontrolu, predstihol riešením Američanov a získal na medzinárodnej scéne prevahu. Zásah západných síl v Sýrii by bol zrejme rozbuškou omnoho väčšieho krviprelievania. No spôsob, akým sa kríza riešila, a akú rolu v tom mohlo zohrať Rusko, mal dopady, ktoré cítime dodnes. Ani v USA, ani v západnej Európe zrejme nikto kompetentný neodhadol, aké smrtiace ovocie prinesie tento okamih ruskej dominancie pre Krym a východ Ukrajiny.
Situácia v Sýrii je čoraz horšia nielen preto, ako Assadove sily bojujú proti povstalcom. Sami povstalci sa stávajú pohromou. Konflikt, ktorý sa začal v podstate ako sekulárna revolta, prerástol v niektorých častiach do džihádu. Prítomnosť islamistov medzi rebelmi je faktorom, ktorý donútil svet zlomiť palicu nad sýrskou opozíciou a nechať Assadovi voľnú ruku. Najbrutálnejšou islamistickou frakciou je skupina Islamský štát v Iraku a Levante (ISIL), ktorá vznikla v roku 2011 a dnes patrí k hlavným džihádistickým silám v Sýrii. Na severe je stále pomerne silná a územia, ktoré dobyla, ovláda železnou rukou. Táto skupina v apríli popravila v meste Rakka, ktoré ovláda, sedem mužov, z toho dvoch ukrižovala. V inej sýrskej oblasti dala popraviť mladé dievča len za to, že si otvorilo konto na Facebooku.
.tragédia bez konca
Kým sa väčšina sveta díva inam, tragické štatistiky v Sýrii narastajú. Od začiatku občianskej vojny bolo podľa Syrian Observatory for Human Rights zabitých vyše 146-tisíc ľudí, z toho viac ako tretinu tvorili civilisti. OSN zverejnila posledný odhad počtu mŕtvych vlani v lete – vtedy to bolo najmenej 100-tisíc ľudí. V januári sa OSN vzdala úsilia počítať ľudské obete tohto konfliktu a ako dôvod uviedla, že v sýrskych podmienkach v teréne je prakticky nemožné dospieť k presným číslam.
Podľa zdrojov z OSN muselo z krajiny odísť od začiatku vojnového konfliktu odhadom dva milióny a 700-tisíc ľudí. Z tohto počtu až 1,5 milióna ľudí utieklo minulý rok, čo predstavuje hrozivé číslo 4 110 utečencov za jediný deň. Tri štvrtiny utečencov tvoria ženy a deti a väčšina z ľudí, ktorých vyhnala za hranice vojna, nemá nijaký majetok.
Ich príval predstavuje obrovskú záťaž pre okolité krajiny. Miliónová populácia utečencov v Libanone je najvypuklejším príkladom. Aj Turecko má však problémy s vyše sedemstotisíc utečencami zo Sýrie, ktorí žijú na jeho území. Takmer šesťstotisíc utečencov prijalo malé Jordánsko. V Iraku ich žije vyše dvestotisíc, v Egypte vyše stotisíc.
V Sýrii je odhadom deväť miliónov ľudí odkázaných na dobročinnosť. Osud týchto civilistov je o to neistejší, že bojujúce strany často bránia prílevu humanitárnej pomoci. Podľa správy generálneho tajomníka OSN sa v krajine množia prípady, keď vláda zablokuje doručenie zdravotníckeho materiálu a bráni napríklad v očkovacej kampani proti detskej obrne. Boj proti humanitárnym pracovníkom je jednou z najškaredších kapitol sýrskej občianskej vojny. Podľa hlásenia arabského Červeného polmesiaca (ekvivalentu Červeného kríža) v Sýrii boli zbombardované súkromné vozidlá v konvoji, ktoré viezli potraviny pre civilné obyvateľstvo. Pri tomto útoku zahynuli dvaja šoféri. V zajatí zostáva ešte stále 25 pracovníkov OSN.
Prístup k zdravotníckej pomoci, liekom a potravinám je pre civilistov otázkou prežitia. Znemožnenie tohto prístupu sa tak stáva zbraňou v rukách vládnych aj povstaleckých síl.
Rezolúcia, prijatá Bezpečnostnou radou, pritom zaväzuje jednak sýrsku vládu, jednak bojujúcich povstalcov, aby umožnili prísun humanitárnej pomoci a vstup pracovníkov do obliehaných miest. Od 22. februára, keď túto rezolúciu v BR odhlasovali, sa však situácia nezmenila. A Bezpečnostná rada v tom sotva niečo vyrieši. Hoci sa západné štáty vyhrážali závažnými následkami, ak sa rezolúcia v Sýrii nezačne rešpektovať, Rusko s právom veta v Rade je zárukou, že žiadne závažné následky nenastanú.
.záchranca Assad?
Realistický pohľad hovorí, že vojensky to Assad s veľkou pravdepodobnosťou vyhral. Za sebou má silné Rusko, ktoré sa síce teraz venuje vlastným pálčivým otázkam, ale zároveň stratilo akúkoľvek motiváciu vytvárať na medzinárodnej scéne jednotný front s Amerikou. Pred sebou má triumf – posledná pevnosť rebelov, mesto Homs, sa mu vzdalo. A ešte aj vyhliadku na voľby, v ktorých sa mieni dať opätovne zvoliť, dokonca na sedem rokov. Assad tvrdí, že do konca tohto roku sa ukončí „aktívna fáza vojenských akcií“ a potom už to bude len „boj proti teroristom a samovražedným atentátnikom“.
Bude to tak? Od Assada sa dá čakať prinajmenšom to, s čím nemožno počítať u jeho oponentov: vytvorenie jednoty. Assadova pozícia je rozhodne omnoho pevnejšia ako akákoľvek zhoda, zakaždým krehká a dočasná, čo medzi sebou vytvorili povstalci. A ešte jedna vec hrozí. Ak sa medzi povstalcami budú aj naďalej tak dôrazne presadzovať militantní islamisti, dočkáme sa dňa, keď sa Assad, tyran s krvavými rukami, bude môcť dôveryhodne zatváriť ako záchranca svojej utýranej krajiny.
.sýria nás prestáva páliť
Kým ešte pred rokom bola Sýria v centre pozornosti a Assad bojoval o prežitie, dnes sa situácia javí inak. Assadov režim chytil druhý dych a tí, ktorí mu v roku 2013 predpovedali skorý pád, museli priznať omyl. A svet sa s jeho zotrvaním – aj s krviprelievaním v Sýrii – akosi zmieril.
Pravdaže, azda neprejde ani deň, aby sa vo svetových médiách neobjavila ďalšia šokujúca informácia. Čítame a počúvame o tom, že v Sýrii došlo k chemickému útoku. Zovšadiaľ sa valia správy o ťažkom živote sýrskych utečencov a o zúfalstve civilistov, ktorí zotrvávajú vo vojnou ničenej Sýrii. Koncom roka 2013 prebehla informácia o tom, že počet sýrskych utečencov v Libanone presiahol milión – v krajine, ktorej vlastná populácia mierne presahuje štyri milióny ľudí.
No verejná mienka už otupela voči šokom z tejto časti sveta. Súcit, pohoršenie a zhrozenie nezmizli, ale sú čoraz menej vyostrené. A najmä sa na Západe rozhostila akási nepekná spokojnosť – akoby Sýria mala svoj konflikt bezpečne uzavretý vo svojich hraniciach a globálnu rovnováhu už ohroziť nemohla. „Veď oni si to už medzi sebou nejako vyriešia,“ znie oficiálne nevyslovený, ale nepochybne prítomný konsenzus.
.putin zvíťazil. Kto prehral?
Vlani v lete to bolo celkom inak. Vtedy sa potvrdilo použitie chemických zbraní voči civilistom a Bašár al-Assad sa ešte obával, že proti nemu svet zasiahne. Reakcie veľmocí ho však ubezpečili, že ak vojensky porazí domácich odporcov, zo zahraničia sa nemusí báť ničoho.
Amerika nebola schopná reagovať. Rusko podporovalo Assada a v naťahovačke s USA získalo nebezpečný triumf. Keď Vladimír Putin navrhol, že zariadi odovzdanie Assadových chemických zbraní pod medzinárodnú kontrolu, predstihol riešením Američanov a získal na medzinárodnej scéne prevahu. Zásah západných síl v Sýrii by bol zrejme rozbuškou omnoho väčšieho krviprelievania. No spôsob, akým sa kríza riešila, a akú rolu v tom mohlo zohrať Rusko, mal dopady, ktoré cítime dodnes. Ani v USA, ani v západnej Európe zrejme nikto kompetentný neodhadol, aké smrtiace ovocie prinesie tento okamih ruskej dominancie pre Krym a východ Ukrajiny.
Situácia v Sýrii je čoraz horšia nielen preto, ako Assadove sily bojujú proti povstalcom. Sami povstalci sa stávajú pohromou. Konflikt, ktorý sa začal v podstate ako sekulárna revolta, prerástol v niektorých častiach do džihádu. Prítomnosť islamistov medzi rebelmi je faktorom, ktorý donútil svet zlomiť palicu nad sýrskou opozíciou a nechať Assadovi voľnú ruku. Najbrutálnejšou islamistickou frakciou je skupina Islamský štát v Iraku a Levante (ISIL), ktorá vznikla v roku 2011 a dnes patrí k hlavným džihádistickým silám v Sýrii. Na severe je stále pomerne silná a územia, ktoré dobyla, ovláda železnou rukou. Táto skupina v apríli popravila v meste Rakka, ktoré ovláda, sedem mužov, z toho dvoch ukrižovala. V inej sýrskej oblasti dala popraviť mladé dievča len za to, že si otvorilo konto na Facebooku.
.tragédia bez konca
Kým sa väčšina sveta díva inam, tragické štatistiky v Sýrii narastajú. Od začiatku občianskej vojny bolo podľa Syrian Observatory for Human Rights zabitých vyše 146-tisíc ľudí, z toho viac ako tretinu tvorili civilisti. OSN zverejnila posledný odhad počtu mŕtvych vlani v lete – vtedy to bolo najmenej 100-tisíc ľudí. V januári sa OSN vzdala úsilia počítať ľudské obete tohto konfliktu a ako dôvod uviedla, že v sýrskych podmienkach v teréne je prakticky nemožné dospieť k presným číslam.
Podľa zdrojov z OSN muselo z krajiny odísť od začiatku vojnového konfliktu odhadom dva milióny a 700-tisíc ľudí. Z tohto počtu až 1,5 milióna ľudí utieklo minulý rok, čo predstavuje hrozivé číslo 4 110 utečencov za jediný deň. Tri štvrtiny utečencov tvoria ženy a deti a väčšina z ľudí, ktorých vyhnala za hranice vojna, nemá nijaký majetok.
Ich príval predstavuje obrovskú záťaž pre okolité krajiny. Miliónová populácia utečencov v Libanone je najvypuklejším príkladom. Aj Turecko má však problémy s vyše sedemstotisíc utečencami zo Sýrie, ktorí žijú na jeho území. Takmer šesťstotisíc utečencov prijalo malé Jordánsko. V Iraku ich žije vyše dvestotisíc, v Egypte vyše stotisíc.
V Sýrii je odhadom deväť miliónov ľudí odkázaných na dobročinnosť. Osud týchto civilistov je o to neistejší, že bojujúce strany často bránia prílevu humanitárnej pomoci. Podľa správy generálneho tajomníka OSN sa v krajine množia prípady, keď vláda zablokuje doručenie zdravotníckeho materiálu a bráni napríklad v očkovacej kampani proti detskej obrne. Boj proti humanitárnym pracovníkom je jednou z najškaredších kapitol sýrskej občianskej vojny. Podľa hlásenia arabského Červeného polmesiaca (ekvivalentu Červeného kríža) v Sýrii boli zbombardované súkromné vozidlá v konvoji, ktoré viezli potraviny pre civilné obyvateľstvo. Pri tomto útoku zahynuli dvaja šoféri. V zajatí zostáva ešte stále 25 pracovníkov OSN.
Prístup k zdravotníckej pomoci, liekom a potravinám je pre civilistov otázkou prežitia. Znemožnenie tohto prístupu sa tak stáva zbraňou v rukách vládnych aj povstaleckých síl.
Rezolúcia, prijatá Bezpečnostnou radou, pritom zaväzuje jednak sýrsku vládu, jednak bojujúcich povstalcov, aby umožnili prísun humanitárnej pomoci a vstup pracovníkov do obliehaných miest. Od 22. februára, keď túto rezolúciu v BR odhlasovali, sa však situácia nezmenila. A Bezpečnostná rada v tom sotva niečo vyrieši. Hoci sa západné štáty vyhrážali závažnými následkami, ak sa rezolúcia v Sýrii nezačne rešpektovať, Rusko s právom veta v Rade je zárukou, že žiadne závažné následky nenastanú.
.záchranca Assad?
Realistický pohľad hovorí, že vojensky to Assad s veľkou pravdepodobnosťou vyhral. Za sebou má silné Rusko, ktoré sa síce teraz venuje vlastným pálčivým otázkam, ale zároveň stratilo akúkoľvek motiváciu vytvárať na medzinárodnej scéne jednotný front s Amerikou. Pred sebou má triumf – posledná pevnosť rebelov, mesto Homs, sa mu vzdalo. A ešte aj vyhliadku na voľby, v ktorých sa mieni dať opätovne zvoliť, dokonca na sedem rokov. Assad tvrdí, že do konca tohto roku sa ukončí „aktívna fáza vojenských akcií“ a potom už to bude len „boj proti teroristom a samovražedným atentátnikom“.
Bude to tak? Od Assada sa dá čakať prinajmenšom to, s čím nemožno počítať u jeho oponentov: vytvorenie jednoty. Assadova pozícia je rozhodne omnoho pevnejšia ako akákoľvek zhoda, zakaždým krehká a dočasná, čo medzi sebou vytvorili povstalci. A ešte jedna vec hrozí. Ak sa medzi povstalcami budú aj naďalej tak dôrazne presadzovať militantní islamisti, dočkáme sa dňa, keď sa Assad, tyran s krvavými rukami, bude môcť dôveryhodne zatváriť ako záchranca svojej utýranej krajiny.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.