Ich profilová fotka na sieti sa mení na farebnú zástavu zakaždým, keď v niektorej krajine vypukne ekonomická kríza, násilná anexia alebo ničivá katastrofa. Vyžívajú sa v podpisovaní petícií, pozývajú k urnám, zachraňujú drancované lesy. Problém nastáva pri pokuse o reálnu akciu: pridávanie sa do online skupín za lepší zajtrajšok je totiž takmer vždy všetko, čo sú pre dobro spoločnosti ochotní urobiť. Slacktivisti menia svet výlučne spoza svojho počítača.
Pojem slacktivizmus vznikol zo spojenia dvoch anglických slov – slacker (flákač, lenivec) a activism (aktivizmus). Lenivý aktivista, to na prvý pohľad nápadne pripomína oxymoron. Svoje miesto v žargóne angloamerickej mládeže získal takmer súčasne s príchodom sociálnych sietí, svojej živnej pôdy. V známom Urban dictionary sa objavil ako nový slang už v roku 2003, teda rok pred spustením facebooku. Rozoznať medzi priateľmi slacktivistu je pre neutíchajúci pohyb na jeho profile pomerne jednoduché. Nejde pritom o fotky praženice z rôznych uhlov na Instagrame. Pravý slacktivista sa koncentruje na vznešenejšie témy. Kliká a zachraňuje ľudstvo, zvieraciu ríšu a prírodu súčasne. Motiváciu pre svoj online altruizmus hľadá v morálnom sebauspokojení a dobrom pocite z občianskej angažovanosti. V dobe, keď nás všetkých spája kyberpriestor, slúži slacktivizmus aj na budovanie určitého renomé. Fotky z divokej párty vystriedali na profiloch opustené deti z Afganistanu. Nová aktivistická orientácia teda nie je iba o dobrom občianskom pocite, ale aj o akomsi budovaní vlastnej značky.
.spam svätí prostriedky
Sociálni aktivisti vo svojej misii blízke okolie nielen vytrvalo spamujú, ale v rámci svojich aktivít môžu na seba vzájomne narážať. Zatiaľ čo bežní užívatelia postujú a sledujú dianie navôkol s vyrovnaným záujmom, slacktivista je bojovník. Pozýva vás do skupiny, ktorú považuje za dokonale potrebnú a ak odmietnete, pozve vás znova. Zapája sa do diskusií, kde horlivo komentuje, vysvetľuje a napráva. Zdieľa články so sociálnym rozmerom a emocionálne ich opisuje spôsobom, aby ich naliehavosť bola neprehliadnuteľná. Nebolo to tak dávno, čo sa na sociálnych sieťach v statusoch žien objavovali tajomné farby a nič nehovoriace vzory. Zvedavosť naprieč mužským publikom gradovala. Ak ste žena a aj vy ste sa do sociálnej kampane proti rakovine prsníka svojím tajomným statusom odrážajúcim farbu vašej podprsenky zapojili, komunita slacktivistov vás na moment stiahla medzi seba. Bol to výstrel, informácia, masová sociálna aktivita. Informovala, niesla sa online priestorom a verejne zaujala aj tých, ktorí sú voči online marketingu a rozposielaniu reťazí šťastia zväčša zdravo imúnni. Aktivistický trend si všimla aj UNICEF. Svetová organizácia zverejnila video z ubiedeného prostredia, v ktorom mladý muž menom Rahim vysvetľuje svoju zodpovednosť za mladšieho brata. Ich matka je vážne chorá a Rahim sa právom obáva, že keď ochorie i on, jeho malý súrodenec zostane sám. Verí však, že keď bude mať organizácia dostatočný počet lajkov na facebooku, bude všetko v poriadku. Video vykazuje jasný záver: „Život nezachránia lajky, ale peniaze.“
.rovnováhou k informovanosti
Kritizovať slacktivizmus sa zdá namieste. Je v lepšom prípade únavný, v horšom otravný. Poslať všetkých podozrivých do sociálnej karantény mimo zorného uhla sa v prvom okamihu javí ako jasné a dokonalé riešenie. Na druhej strane, prehliadať pohyby internetom je dnes múdre len málo, sociálne médiá sú jednou z foriem občianskeho žurnalizmu a zdrojom informácií z prvej ruky. Pri zdravom selektívnom vnímaní zopár slacktivistov vo svojom virtuálnom okolí hravo strpíte. Prehra je však dokonaná v momente, keď sa váš facebook vďaka aktívnym priateľom transformuje na amatérsku politologickú revue.
Participácia má v mnohom širší rozmer ako slacktivizmus, no bolo by nespravodlivé tvrdiť, že sociálni aktivisti v online priestore sú koncentrované zlo. Informujú, angažujú sa a pravdepodobne pri tom aj nasávajú informácie. Byť slacktivistom je teda naďalej o čosi lepšie, ako byť občanom Nula s verejným záujmom od kuchyne po obývačku. Reálnou výzvou zostáva, ako slacktivizmus preklenúť do skutočnej participácie. V štúdii Politické aktivity na internete: slacktivizmus alebo politická participácia inými prostriedkami fínsky autor Henrik Serup Christensen poukazuje na využitie občianskych síl internetu napríklad cez portál avaaz.org. Je to priestor, ktorý združuje občanov s reálnymi potrebami a má ambíciu zaujať i pozornosť politikov so skutočnými rozhodovacími právomocami. Doslovne sa Avaaz charakterizuje ako „svetová on-line komunita, ktorá pôsobí ako megafón a upozorňuje na nové problémy.“ Tvorí ju obrovský počet ľudí a ten svojou masovosťou vytvára tlak na lokálne i globálne elity. Aj Slovensko pozná zopár podobných aktivít, jednou z najvýraznejších je existencia petičného portálu Changenet.sk.
Prienik politických elít a občanov v spoločnom virtuálnom priestore by mohol byť riešením aj pre spomínaných turboaktivistov, ktorí sa angažujú najradšej v teple svojej obývačky. Ktovie, možno z nej raz vyjdú, vezmú i svojich kamarátov a spoločne zistia, že ich hlas zmôže na námestí viac ako virtuálne kričanie cez caps lock.
.autorka je poslucháčkou Mediálnej školy .týždňa
Pojem slacktivizmus vznikol zo spojenia dvoch anglických slov – slacker (flákač, lenivec) a activism (aktivizmus). Lenivý aktivista, to na prvý pohľad nápadne pripomína oxymoron. Svoje miesto v žargóne angloamerickej mládeže získal takmer súčasne s príchodom sociálnych sietí, svojej živnej pôdy. V známom Urban dictionary sa objavil ako nový slang už v roku 2003, teda rok pred spustením facebooku. Rozoznať medzi priateľmi slacktivistu je pre neutíchajúci pohyb na jeho profile pomerne jednoduché. Nejde pritom o fotky praženice z rôznych uhlov na Instagrame. Pravý slacktivista sa koncentruje na vznešenejšie témy. Kliká a zachraňuje ľudstvo, zvieraciu ríšu a prírodu súčasne. Motiváciu pre svoj online altruizmus hľadá v morálnom sebauspokojení a dobrom pocite z občianskej angažovanosti. V dobe, keď nás všetkých spája kyberpriestor, slúži slacktivizmus aj na budovanie určitého renomé. Fotky z divokej párty vystriedali na profiloch opustené deti z Afganistanu. Nová aktivistická orientácia teda nie je iba o dobrom občianskom pocite, ale aj o akomsi budovaní vlastnej značky.
.spam svätí prostriedky
Sociálni aktivisti vo svojej misii blízke okolie nielen vytrvalo spamujú, ale v rámci svojich aktivít môžu na seba vzájomne narážať. Zatiaľ čo bežní užívatelia postujú a sledujú dianie navôkol s vyrovnaným záujmom, slacktivista je bojovník. Pozýva vás do skupiny, ktorú považuje za dokonale potrebnú a ak odmietnete, pozve vás znova. Zapája sa do diskusií, kde horlivo komentuje, vysvetľuje a napráva. Zdieľa články so sociálnym rozmerom a emocionálne ich opisuje spôsobom, aby ich naliehavosť bola neprehliadnuteľná. Nebolo to tak dávno, čo sa na sociálnych sieťach v statusoch žien objavovali tajomné farby a nič nehovoriace vzory. Zvedavosť naprieč mužským publikom gradovala. Ak ste žena a aj vy ste sa do sociálnej kampane proti rakovine prsníka svojím tajomným statusom odrážajúcim farbu vašej podprsenky zapojili, komunita slacktivistov vás na moment stiahla medzi seba. Bol to výstrel, informácia, masová sociálna aktivita. Informovala, niesla sa online priestorom a verejne zaujala aj tých, ktorí sú voči online marketingu a rozposielaniu reťazí šťastia zväčša zdravo imúnni. Aktivistický trend si všimla aj UNICEF. Svetová organizácia zverejnila video z ubiedeného prostredia, v ktorom mladý muž menom Rahim vysvetľuje svoju zodpovednosť za mladšieho brata. Ich matka je vážne chorá a Rahim sa právom obáva, že keď ochorie i on, jeho malý súrodenec zostane sám. Verí však, že keď bude mať organizácia dostatočný počet lajkov na facebooku, bude všetko v poriadku. Video vykazuje jasný záver: „Život nezachránia lajky, ale peniaze.“
.rovnováhou k informovanosti
Kritizovať slacktivizmus sa zdá namieste. Je v lepšom prípade únavný, v horšom otravný. Poslať všetkých podozrivých do sociálnej karantény mimo zorného uhla sa v prvom okamihu javí ako jasné a dokonalé riešenie. Na druhej strane, prehliadať pohyby internetom je dnes múdre len málo, sociálne médiá sú jednou z foriem občianskeho žurnalizmu a zdrojom informácií z prvej ruky. Pri zdravom selektívnom vnímaní zopár slacktivistov vo svojom virtuálnom okolí hravo strpíte. Prehra je však dokonaná v momente, keď sa váš facebook vďaka aktívnym priateľom transformuje na amatérsku politologickú revue.
Participácia má v mnohom širší rozmer ako slacktivizmus, no bolo by nespravodlivé tvrdiť, že sociálni aktivisti v online priestore sú koncentrované zlo. Informujú, angažujú sa a pravdepodobne pri tom aj nasávajú informácie. Byť slacktivistom je teda naďalej o čosi lepšie, ako byť občanom Nula s verejným záujmom od kuchyne po obývačku. Reálnou výzvou zostáva, ako slacktivizmus preklenúť do skutočnej participácie. V štúdii Politické aktivity na internete: slacktivizmus alebo politická participácia inými prostriedkami fínsky autor Henrik Serup Christensen poukazuje na využitie občianskych síl internetu napríklad cez portál avaaz.org. Je to priestor, ktorý združuje občanov s reálnymi potrebami a má ambíciu zaujať i pozornosť politikov so skutočnými rozhodovacími právomocami. Doslovne sa Avaaz charakterizuje ako „svetová on-line komunita, ktorá pôsobí ako megafón a upozorňuje na nové problémy.“ Tvorí ju obrovský počet ľudí a ten svojou masovosťou vytvára tlak na lokálne i globálne elity. Aj Slovensko pozná zopár podobných aktivít, jednou z najvýraznejších je existencia petičného portálu Changenet.sk.
Prienik politických elít a občanov v spoločnom virtuálnom priestore by mohol byť riešením aj pre spomínaných turboaktivistov, ktorí sa angažujú najradšej v teple svojej obývačky. Ktovie, možno z nej raz vyjdú, vezmú i svojich kamarátov a spoločne zistia, že ich hlas zmôže na námestí viac ako virtuálne kričanie cez caps lock.
.autorka je poslucháčkou Mediálnej školy .týždňa
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.