Ak by sa význam a dôležitosť funkcie merala tým, aký záujem verejnosti, politikov či médiií vzbudí voľba osoby, ktorá má dôležitý post zastávať, tak o funkcii šéfa Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) by sa dalo povedať, že jej význam je porovnateľný s funkciou šéfky upratovačiek. Tým sa, samozrejme, nijako nechcem dotknúť upratovačiek. Ich prácu, ak je dobrá, si na rozdiel od toho, čo tu posledné roky predvádzal Dušan Kováčik, vážim. Jedno však majú tieto dve diametrálne odlišné povolania spoločné: ich vykonávatelia by mali čistiť. Upratovačky dlážku od špiny a špeciálny prokurátor spoločnosť od skorumpovaných politikov a vládnych úradníkov.
A v tom práve je pes zakopaný. Dušakovi Kováčikovi sa za desať rokov „nepodarilo“ postaviť pred súd ani jedného politika, a tak je táto krajina zašpinená skorumpovanou verchuškou viac, ako Zemplínska Šírava PET fľašami. Otázkou zostáva, či sa to Kováčikovi nepodarilo, alebo nechcelo podariť. Napriek tomu, že pred voľbou nového šéfa ÚŠP sa objavilo niekoľko mimoriadne závažných informácií, že tento muž škandály politikov žehlí a upratuje dostratena, jeho opätovná kandidatúra a voľba nevyvolala žiadny záujem.
V parlamentných laviciach sedelo počas rozpravy sotva 15 poslancov. A aj ich ako keby nezaujímalo, čo im kolegovia Ľubomír Galko a Daniel Lipšic spoza rečníckeho pultu hovoria. A neboli to veru pekné zistenia. V normálnej spoločnosti by pánu Kováčikovi po ich zverejnení ani nenapadlo uchádzať sa o taký významný post, ako je funkcia špeciálneho prokurátora: skôr by si hľadal dobrého advokáta. Lenže na Slovensku je to tak, že to nikoho nezaujíma. Na balkóne v Národnej rade som bol len ja, redaktorka TA SR a dvaja muži z parlamentnej stráže. Po novinároch, ktorí sa tu aj pri menej dôležitých hlasovaniach zvyknú tlačiť, ani stopa.
Rozprava o jedinom kandidátovi na post šéfa ÚŠP bola za hodinku skončená. Aj tajné hlasovanie prebehlo úplne bez záujmu médií. Tých 118 zástupcov ľudu si prišlo vykonať svoju povinnosť. A 92 z nich dalo Dušanovi Kováčikovi dôveru opäť. Tentoraz už nie na päť, ale na sedem rokov. Politická mafia tak môže pokojne spať „spánkom spravodlivých“.
A v tom práve je pes zakopaný. Dušakovi Kováčikovi sa za desať rokov „nepodarilo“ postaviť pred súd ani jedného politika, a tak je táto krajina zašpinená skorumpovanou verchuškou viac, ako Zemplínska Šírava PET fľašami. Otázkou zostáva, či sa to Kováčikovi nepodarilo, alebo nechcelo podariť. Napriek tomu, že pred voľbou nového šéfa ÚŠP sa objavilo niekoľko mimoriadne závažných informácií, že tento muž škandály politikov žehlí a upratuje dostratena, jeho opätovná kandidatúra a voľba nevyvolala žiadny záujem.
V parlamentných laviciach sedelo počas rozpravy sotva 15 poslancov. A aj ich ako keby nezaujímalo, čo im kolegovia Ľubomír Galko a Daniel Lipšic spoza rečníckeho pultu hovoria. A neboli to veru pekné zistenia. V normálnej spoločnosti by pánu Kováčikovi po ich zverejnení ani nenapadlo uchádzať sa o taký významný post, ako je funkcia špeciálneho prokurátora: skôr by si hľadal dobrého advokáta. Lenže na Slovensku je to tak, že to nikoho nezaujíma. Na balkóne v Národnej rade som bol len ja, redaktorka TA SR a dvaja muži z parlamentnej stráže. Po novinároch, ktorí sa tu aj pri menej dôležitých hlasovaniach zvyknú tlačiť, ani stopa.
Rozprava o jedinom kandidátovi na post šéfa ÚŠP bola za hodinku skončená. Aj tajné hlasovanie prebehlo úplne bez záujmu médií. Tých 118 zástupcov ľudu si prišlo vykonať svoju povinnosť. A 92 z nich dalo Dušanovi Kováčikovi dôveru opäť. Tentoraz už nie na päť, ale na sedem rokov. Politická mafia tak môže pokojne spať „spánkom spravodlivých“.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.