Aj mne sa stáva. Príde muž so všetkými znakmi kanálov a špinavých uličiek. Nasype na mňa svätých rečí a hrôzy o živote na ulici. Poplakali by ste mu na ramene. Zásadne mlčím. Vždy mi príde na um výčitka, ktorú Abrahám adresuje Najvyššiemu: „Nech je ďaleko od teba, aby si s desiatimi hriešnikmi potrestal jedného spravodlivého!“. „Dobre, poď pod sprchu, zhoď zo seba ten hnoj, dostaneš všetko čisté. Od ponožiek až po čapicu.“ Po sprche kontrola, získal som už odbornosť na odsvrabenie ľudí. Naje sa a dostane sa do čistej postele. Tam mu kolegovia vysvetlia a ukážu, že aj chudobný človek má svoju dôstojnosť a nemusí chodiť špinavý, zapáchajúci a opustený.
Aký to bude svet, keď nikto nikomu nebude veriť? Keď vymrie súcit a milosrdenstvo? Orwelovská farma zvierat. Čapkovský svet robotov. Dnes sa už zo všetkých striech, z médií, na konferenciách hlása popri odbornosti nevyhnutnosť hodnôt. Solidárnosť. Zodpovednosť – najprv za seba, za rodinu, za prostredie, za svet. Musíme byť trpezliví. Ale naučíme sa.
Aký to bude svet, keď nikto nikomu nebude veriť? Keď vymrie súcit a milosrdenstvo? Orwelovská farma zvierat. Čapkovský svet robotov. Dnes sa už zo všetkých striech, z médií, na konferenciách hlása popri odbornosti nevyhnutnosť hodnôt. Solidárnosť. Zodpovednosť – najprv za seba, za rodinu, za prostredie, za svet. Musíme byť trpezliví. Ale naučíme sa.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.