Prezident Fischer s nadšením hovoril o víťazstve tolerancie v Európe. Pohľad na tolerantnú a rozmanitú Európu, ktorú stelesňuje dvadsaťpäťročný/á Conchita Wurst, však nie je povznášajúci. Pre mnohých ľudí, a nemusí ísť o zadubencov, je to bizarný, ba až tragický obrázok.
Dvadsaťpäťročný rakúsky transvestita, ktorý vystupuje s bradou, parochňou, mejkapom a vo vyzývavých ženských šatách, sa pôvodne volal Thomas Neuwirth. Vyrástol v horskej obci Bad Mitterndorf, ktorú poznajú aj slovenskí milovníci lyžovania vďaka jedinečnej alpskej terase nad úrovňou lesa. Miestni ľudia teraz vtipne pozmenili prvé slovo názvu svojej obce na Bart (Bradatý). Tunajší farár Michael Unger bol mierne v rozpakoch, keď sa ho novinári pýtali na Thomasa Neuwirtha. „Nie je podstatné, či je teplý, ale či je to dobrý chlapec,“ poznamenal farár. Víťazstvu Conchity sa však úprimne tešil miestny mäsiar, ktorý vyrába štipľavú Conchita-Wurst – a jeho firme sa teraz naozaj darí.
Neuwirthovci majú v Bad Mitterndorfe penzión, no Thomasa nelákalo rodinné podnikanie. Ako mnohí začínajúci speváci dnešných čias, aj on skúšal šťastie cez talentové súťaže. Vo videu z rakúskej Starmánie (2007) vidíme subtílneho mladíka s jemnými črtami, so zaujímavou farbou hlasu a detskou radosťou v tvári. Javilo sa to tak, že z neho môže vyrásť spevák typu Michaela Jacksona alebo Freddieho Mercuryho, ktorí mali tiež nevyhranenú sexuálnu orientáciu.
Thomas potom skúšal preraziť s chlapčenskou skupinou jetzt anders!, ale nefungovalo to. Thomas potreboval obrazovku. Opäť teda šiel do talentovej súťaže (Die grosse Chance), no už s novou identitou – Conchita Wurst. Prečo práve Wurst (klobása)? Údajne pripomína nemecký frazeologizmus, ktorý má význam asi ako náš výraz „salámista“. Ale význam to môže mať aj iný: wurst pripomína aj intímny orgán mužov, ktorým Conchita stále disponuje.
Rozhodnutie prihlásiť sa k svojej intersexualite mohlo súvisieť s autentickou potrebou byť sebou samým, ale práve tak za tým mohol byť pragmatizmus – v šoubiznise sú teraz podobné úchylky žiadané a hranica prijateľnosti sa posúvajú. Obyčajný homosexuál je už nudný. Conchita bola zrazu zaujímavým artiklom pre rôzne reality šou, v ktorých už o spev nešlo. Keď sa uchádzala o reprezentáciu Rakúska v Eurovízii, proti bola takmer polovica Rakúšanov. Ale risk vyšiel – Conchita nielenže vyhrala, ale získala si širokú bázu obdivovateľov, ktorým už muž v sukni pripadá celkom milý. Najmä keď vyhrá Eurovíziu.
.teraz o hudbe
Ak by sme tvrdili, že Conchita vyhrala výlučne pre otvorené a provokatívne prihlásenie sa k transsexualite, bola by to lož. Hudobný znalec .týždňa Peter Bálik na margo skladby Rise Like a Phoenix, s ktorou Conchita vyhrala, hovorí: „Jednoznačne patrí k najlepším pesničkám, ktoré v posledných rokoch vzišli z finále Eurovízie. Rise Like A Phoenix je bombastická a patetická, ako takmer všetky piesne na Eurovízii, ktoré chcú zaujať hneď na prvý pokus, ale v rozumnej miere.“ Podobný názor mala aj dvojica hudobných kritikov Baláž s Hubinákom, ktorí naživo komentovali Eurovíziu pre Rádio FM. Conchitino vystúpenie ohodnotili ako „jednu z dvoch normálnych piesní v rámci tohto ročníka“.
Takže Conchita Wurst mohla vyhrať aj bez brady a parochne. Ale Eurovízia, ktorá je hudobne zamrznutá kdesi v sedemdesiatych rokoch, sa rada inovuje práve takýmto spôsobom – občas vyhrá speváčka preoperovaná z muža alebo nemužne pôsobiaci spevák (Alexander Rybak), ktorý v Putinovej Moskve pred piatimi rokmi vyhlásil: „Eurovízia – to je najväčší gay pochod, ktorý vôbec existuje.“
.duševná porucha?
Vďaka Conchitinmu víťazstvu sa zdá, že Európa dnes považuje boj za rovnoprávnosť intersexuálov za dôležitejší ako podporu Ukrajiny, na ktorú vyzýval divákov Vitalij Klyčko. Ale je to trošku ilúzia, pretože diváci Eurovízie nie sú celkom reprezentatívnou vzorkou.
Na svojej facebookovej stránke Conchita po víťazstve oslavovala nielen rovnosť, lásku a rešpekt, ale zároveň vyhlásila: „Sme nezastaviteľní.“ Čo to znamená? Nespochybniteľné víťazstvo pokroku nad zadubenosťou a predsudkami, ako to prezentovali niektoré médiá?
Conchita svojím víťazstvom pomohla homosexuálnej komunite, pretože Rakúsko sa po jej úspechu zrejme ráznejšie vydá smerom k zrovnoprávneniu homosexuálnych manželstiev. Tie sú síce u našich susedov uznávané, ale stále nie sú celkom rovnoprávne s klasickými manželstvami. Rakúski ľudovci dávajú najavo, že sú ochotní v tomto smere na ďalšie ústupky a sociálni demokrati už požadujú právo na adopciu a umelé oplodnenie.
Lenže pomohla Conchita aj transsexuálom a transvestitom? Určite sa teraz viac hovorí o ľuďoch s touto diagnózou. Áno, v medzinárodnej klasifikácii sú to stále diagnózy, hoci existujú iniciatívy, aby už intersexualita nebola chápaná ako duševná porucha. Aj u nás existuje združenie Transfúzia, ktoré chce iniciovať zmeny smerom k prežívaniu rodu vo všetkých jeho formách a variantoch. Ale ak by už nešlo o duševné poruchy, nebol by ani dôvod, aby zdravotné poisťovne preplácali chirurgické a hormonálne zmeny na iné pohlavie. Lenže práve toto je stále preferovaný spôsob, ako sa s transsexualitou vyrovnať. Iste, dá sa to aj tak, že budú muži s bradou chodiť oblečení v ženských šatách, ale takýto spôsob existencie oslavuje len šoubiznis. Heslá o tolerancii k niečomu „medzi mužom a ženou“ znejú pekne v médiách, na Eurovízii či na facebooku, ale život, taký ten obyčajný život, je o čomsi inom. Dôstojnosť a normálnosť je tam viac ako rovnosť či tolerancia.
Dokonca ani Thomas alias Conchita nevylučuje, že raz si tú parochňu z hlavy zloží.
Dvadsaťpäťročný rakúsky transvestita, ktorý vystupuje s bradou, parochňou, mejkapom a vo vyzývavých ženských šatách, sa pôvodne volal Thomas Neuwirth. Vyrástol v horskej obci Bad Mitterndorf, ktorú poznajú aj slovenskí milovníci lyžovania vďaka jedinečnej alpskej terase nad úrovňou lesa. Miestni ľudia teraz vtipne pozmenili prvé slovo názvu svojej obce na Bart (Bradatý). Tunajší farár Michael Unger bol mierne v rozpakoch, keď sa ho novinári pýtali na Thomasa Neuwirtha. „Nie je podstatné, či je teplý, ale či je to dobrý chlapec,“ poznamenal farár. Víťazstvu Conchity sa však úprimne tešil miestny mäsiar, ktorý vyrába štipľavú Conchita-Wurst – a jeho firme sa teraz naozaj darí.
Neuwirthovci majú v Bad Mitterndorfe penzión, no Thomasa nelákalo rodinné podnikanie. Ako mnohí začínajúci speváci dnešných čias, aj on skúšal šťastie cez talentové súťaže. Vo videu z rakúskej Starmánie (2007) vidíme subtílneho mladíka s jemnými črtami, so zaujímavou farbou hlasu a detskou radosťou v tvári. Javilo sa to tak, že z neho môže vyrásť spevák typu Michaela Jacksona alebo Freddieho Mercuryho, ktorí mali tiež nevyhranenú sexuálnu orientáciu.
Thomas potom skúšal preraziť s chlapčenskou skupinou jetzt anders!, ale nefungovalo to. Thomas potreboval obrazovku. Opäť teda šiel do talentovej súťaže (Die grosse Chance), no už s novou identitou – Conchita Wurst. Prečo práve Wurst (klobása)? Údajne pripomína nemecký frazeologizmus, ktorý má význam asi ako náš výraz „salámista“. Ale význam to môže mať aj iný: wurst pripomína aj intímny orgán mužov, ktorým Conchita stále disponuje.
Rozhodnutie prihlásiť sa k svojej intersexualite mohlo súvisieť s autentickou potrebou byť sebou samým, ale práve tak za tým mohol byť pragmatizmus – v šoubiznise sú teraz podobné úchylky žiadané a hranica prijateľnosti sa posúvajú. Obyčajný homosexuál je už nudný. Conchita bola zrazu zaujímavým artiklom pre rôzne reality šou, v ktorých už o spev nešlo. Keď sa uchádzala o reprezentáciu Rakúska v Eurovízii, proti bola takmer polovica Rakúšanov. Ale risk vyšiel – Conchita nielenže vyhrala, ale získala si širokú bázu obdivovateľov, ktorým už muž v sukni pripadá celkom milý. Najmä keď vyhrá Eurovíziu.
.teraz o hudbe
Ak by sme tvrdili, že Conchita vyhrala výlučne pre otvorené a provokatívne prihlásenie sa k transsexualite, bola by to lož. Hudobný znalec .týždňa Peter Bálik na margo skladby Rise Like a Phoenix, s ktorou Conchita vyhrala, hovorí: „Jednoznačne patrí k najlepším pesničkám, ktoré v posledných rokoch vzišli z finále Eurovízie. Rise Like A Phoenix je bombastická a patetická, ako takmer všetky piesne na Eurovízii, ktoré chcú zaujať hneď na prvý pokus, ale v rozumnej miere.“ Podobný názor mala aj dvojica hudobných kritikov Baláž s Hubinákom, ktorí naživo komentovali Eurovíziu pre Rádio FM. Conchitino vystúpenie ohodnotili ako „jednu z dvoch normálnych piesní v rámci tohto ročníka“.
Takže Conchita Wurst mohla vyhrať aj bez brady a parochne. Ale Eurovízia, ktorá je hudobne zamrznutá kdesi v sedemdesiatych rokoch, sa rada inovuje práve takýmto spôsobom – občas vyhrá speváčka preoperovaná z muža alebo nemužne pôsobiaci spevák (Alexander Rybak), ktorý v Putinovej Moskve pred piatimi rokmi vyhlásil: „Eurovízia – to je najväčší gay pochod, ktorý vôbec existuje.“
.duševná porucha?
Vďaka Conchitinmu víťazstvu sa zdá, že Európa dnes považuje boj za rovnoprávnosť intersexuálov za dôležitejší ako podporu Ukrajiny, na ktorú vyzýval divákov Vitalij Klyčko. Ale je to trošku ilúzia, pretože diváci Eurovízie nie sú celkom reprezentatívnou vzorkou.
Na svojej facebookovej stránke Conchita po víťazstve oslavovala nielen rovnosť, lásku a rešpekt, ale zároveň vyhlásila: „Sme nezastaviteľní.“ Čo to znamená? Nespochybniteľné víťazstvo pokroku nad zadubenosťou a predsudkami, ako to prezentovali niektoré médiá?
Conchita svojím víťazstvom pomohla homosexuálnej komunite, pretože Rakúsko sa po jej úspechu zrejme ráznejšie vydá smerom k zrovnoprávneniu homosexuálnych manželstiev. Tie sú síce u našich susedov uznávané, ale stále nie sú celkom rovnoprávne s klasickými manželstvami. Rakúski ľudovci dávajú najavo, že sú ochotní v tomto smere na ďalšie ústupky a sociálni demokrati už požadujú právo na adopciu a umelé oplodnenie.
Lenže pomohla Conchita aj transsexuálom a transvestitom? Určite sa teraz viac hovorí o ľuďoch s touto diagnózou. Áno, v medzinárodnej klasifikácii sú to stále diagnózy, hoci existujú iniciatívy, aby už intersexualita nebola chápaná ako duševná porucha. Aj u nás existuje združenie Transfúzia, ktoré chce iniciovať zmeny smerom k prežívaniu rodu vo všetkých jeho formách a variantoch. Ale ak by už nešlo o duševné poruchy, nebol by ani dôvod, aby zdravotné poisťovne preplácali chirurgické a hormonálne zmeny na iné pohlavie. Lenže práve toto je stále preferovaný spôsob, ako sa s transsexualitou vyrovnať. Iste, dá sa to aj tak, že budú muži s bradou chodiť oblečení v ženských šatách, ale takýto spôsob existencie oslavuje len šoubiznis. Heslá o tolerancii k niečomu „medzi mužom a ženou“ znejú pekne v médiách, na Eurovízii či na facebooku, ale život, taký ten obyčajný život, je o čomsi inom. Dôstojnosť a normálnosť je tam viac ako rovnosť či tolerancia.
Dokonca ani Thomas alias Conchita nevylučuje, že raz si tú parochňu z hlavy zloží.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.