Sporné referendá na východe Ukrajiny dávajú prezidentovi Vladimírovi Putinovi čas, aby urobil inventúru a zvolil si medzi dvoma veľmi odlišnými cestami. Prvá zahŕňa privlastnenie ďalšieho teritória pre Rusko, pričom ide o pokus znovu vybudovať veľmoc v starej sovietskej sfére a o prijatie predlžujúcej sa konfrontácie so Západom. Druhá je pragmatickejšia – zahŕňa pokus o uchovanie krymského víťazstva a opätovné vybudovanie vzťahov so Spojenými štátmi a EÚ.
.receptom je SWIFT
To, ktorú cestu si vyberie, závisí od udalostí na tomto území a rozhodujúca bude opozícia, na ktorú narazí vo vzťahu k vonkajšiemu svetu.
Kremeľ má svoje dôvody na to, aby sa odmlčal a urobil inventúru, pretože budúce série ekonomických sankcií, namierených proti Rusku, budú potenciálne veľmi škodlivé. Západné vlády majú fakticky moc vylúčiť Rusko zo svetového finančného systému. Kľúč k tomuto systému sa nachádza v Bruseli. Je ním Spoločnosť pre celosvetovú medzibankovú finančnú telekomunikáciu (Society for Worldwide Interbank Financial Telecommunication) známa aj pod skratkou SWIFT.
Dokonca i sankcie, ktoré boli doteraz uvedené do platnosti, boli pre Kremeľ nepríjemným prekvapením. Napokon, oveľa viac krvi sa prelialo pri ruskej invázii Gruzínska v roku 2008 než pri anexii Krymu. A predsa Západ takmer vôbec nereagoval na gruzínsku vojnu. (Diplomatický „reset“ Ameriky vo vzťahu k Rusku prišiel až o niekoľko mesiacov neskôr.) Naproti tomu pripojenie Krymu rýchlo vyprovokovalo sankcie – s hrozbou, že budú nasledovať ďalšie.
Moskva sa pokúša vyvolať dojem, že jej nezáleží na cestovných zákazoch a konfiškácii majetku, ktoré vošli do platnosti. Prominentní Rusi, ktorí sú na zakázanom zozname, vyhlasujú, že im je potešením.
Realitou však je, že niektorí z Putinovho okruhu sú skutočne vydesení reštrikciami, ktoré im znemožňujú cestovať a presúvať svoje peniaze. A čo je dôležitejšie, v Kremli sa naozaj obávajú toho, čo by spôsobil tretí stupeň sankcií. Rusi majú predovšetkým strach z typu opatrení, ktoré odrezali Irán od globálneho finančného systému.
V súkromí vládni činitelia horlia proti možnosti, že by boli vylúčení zo systému medzinárodných bankových platieb, ktorý funguje v rámci SWIFT-u. Toto opatrenie bolo použité proti Iránu v roku 2012 a do značnej miery by skomplikovalo snahy o medzinárodné obchodovanie v Rusku. Bez prístupu k SWIFT-u by bolo extrémne zložité presúvať peniaze do a z Ruska.
SWIFT je súkromná inštitúcia, ktorú vlastnia jej členské banky a nachádza sa v Bruseli. Ale – ako ukázal prípad Iránu – je citlivá na tlak z EÚ a Spojených štátov. Európske a americké finančné sankcie proti Iránu naposledy prinútili SWIFT, aby konal. Podobné opatrenia proti Rusku sú na zozname možných sankcií. Západní predstavitelia si však uvedomujú temné stránky použitia zbrane v podobe SWIFT. Pre Západ je výhodné, že taká významná časť svetovej finančnej štruktúry je riadená z Európy a dokonca sídli v tom istom meste ako EÚ a NATO. Skutočnosť, že ruskí obyvatelia a inštitúcie využívajú SWIFT na svoje finančné transakcie, spôsobuje, že pre západné vlády je ľahké monitorovať, ako sa presúvajú ich peniaze. Odstrihnutie Ruska od SWIFT-u by krátkodobo spôsobilo v Moskve chaos.
Z dlhodobého hľadiska by to však mohlo urýchliť okamih, keď Rusko a – čo je dôležitejšie – Čína vytvoria alternatívne systémy na presúvanie peňazí medzi medzinárodnými bankami. Toto nie je jednoduchá úloha – inak by sa to už bolo udialo. Ale je to niečo, o čom Rusi a Číňania podľa všetkého uvažujú.
.posolstvo pre Putina
No dokonca i vtedy, ak by sa Spojené štáty a EÚ rozhodli, že zahrnutie SWIFT-u do balíčka sankcií tretieho stupňa by bolo nateraz príliš drastickým krokom, existujú iné spôsoby, akými možno zasiahnuť Rusko prostredníctvom tvrdých finančných sankcií. Amerika by skutočne mohla konať samostatne bez toho, aby ju sprevádzala podobnými opatreniami opatrnejšia EÚ, a to jednoducho tým, že by prinútila medzinárodné finančné inštitúcie, aby si vybrali medzi obchodovaním v Rusku alebo v Amerike.
Hoci Rusko je ôsmou najväčšou ekonomikou na svete, ťažko sa nájde akákoľvek veľká finančná inštitúcia, ktorá by sa dobrovoľne odstrihla od systému dolára len preto, aby si ponechala otvorenú svoju moskovskú pobočku.
Zašli by Spojené štáty naozaj tak ďaleko? Nie za súčasných okolností. Ale ak má ruská vláda v úmysle pripojiť k sebe ďalšie časti Ukrajiny a chce sa vyhrážať ďalším nezávislým národom, ktoré boli kedysi súčasťou Sovietskeho zväzu – ako Moldavsko, Gruzínsko alebo pobaltské štáty – nevyhnutne budú nasledovať balíčky ďalších sankcií. Od istého bodu eskalácie by vážne finančné sankcie, ktoré by pravdepodobne zahŕňali SWIFT, už neboli fikciou, ale realitou.
Samozrejme, ak si Putin skutočne predstavuje sám seba ako nového svetového vládcu, a zamýšľa pre Moskvu znova získať staré územia Sovietskeho zväzu – nech to stojí čokoľvek – tento typ rizika mu v tom nezabráni. Ale skúsenosť Putinovej éry skôr hovorí, že hoci ruský prezident je smelý, nie je hlúpo ľahkovážny.
Západ by mal teraz Putinovi veľmi jasne vysvetliť, najlepšie v súkromí, ako by ho poškodili sankcie tretieho stupňa. Otvorené posolstvo by ruskému prezidentovi pomohlo rozhodnúť sa, akou cestou sa vydá.
.autor je hlavný zahraničnopolitický komentátor Financial Times.
.receptom je SWIFT
To, ktorú cestu si vyberie, závisí od udalostí na tomto území a rozhodujúca bude opozícia, na ktorú narazí vo vzťahu k vonkajšiemu svetu.
Kremeľ má svoje dôvody na to, aby sa odmlčal a urobil inventúru, pretože budúce série ekonomických sankcií, namierených proti Rusku, budú potenciálne veľmi škodlivé. Západné vlády majú fakticky moc vylúčiť Rusko zo svetového finančného systému. Kľúč k tomuto systému sa nachádza v Bruseli. Je ním Spoločnosť pre celosvetovú medzibankovú finančnú telekomunikáciu (Society for Worldwide Interbank Financial Telecommunication) známa aj pod skratkou SWIFT.
Dokonca i sankcie, ktoré boli doteraz uvedené do platnosti, boli pre Kremeľ nepríjemným prekvapením. Napokon, oveľa viac krvi sa prelialo pri ruskej invázii Gruzínska v roku 2008 než pri anexii Krymu. A predsa Západ takmer vôbec nereagoval na gruzínsku vojnu. (Diplomatický „reset“ Ameriky vo vzťahu k Rusku prišiel až o niekoľko mesiacov neskôr.) Naproti tomu pripojenie Krymu rýchlo vyprovokovalo sankcie – s hrozbou, že budú nasledovať ďalšie.
Moskva sa pokúša vyvolať dojem, že jej nezáleží na cestovných zákazoch a konfiškácii majetku, ktoré vošli do platnosti. Prominentní Rusi, ktorí sú na zakázanom zozname, vyhlasujú, že im je potešením.
Realitou však je, že niektorí z Putinovho okruhu sú skutočne vydesení reštrikciami, ktoré im znemožňujú cestovať a presúvať svoje peniaze. A čo je dôležitejšie, v Kremli sa naozaj obávajú toho, čo by spôsobil tretí stupeň sankcií. Rusi majú predovšetkým strach z typu opatrení, ktoré odrezali Irán od globálneho finančného systému.
V súkromí vládni činitelia horlia proti možnosti, že by boli vylúčení zo systému medzinárodných bankových platieb, ktorý funguje v rámci SWIFT-u. Toto opatrenie bolo použité proti Iránu v roku 2012 a do značnej miery by skomplikovalo snahy o medzinárodné obchodovanie v Rusku. Bez prístupu k SWIFT-u by bolo extrémne zložité presúvať peniaze do a z Ruska.
SWIFT je súkromná inštitúcia, ktorú vlastnia jej členské banky a nachádza sa v Bruseli. Ale – ako ukázal prípad Iránu – je citlivá na tlak z EÚ a Spojených štátov. Európske a americké finančné sankcie proti Iránu naposledy prinútili SWIFT, aby konal. Podobné opatrenia proti Rusku sú na zozname možných sankcií. Západní predstavitelia si však uvedomujú temné stránky použitia zbrane v podobe SWIFT. Pre Západ je výhodné, že taká významná časť svetovej finančnej štruktúry je riadená z Európy a dokonca sídli v tom istom meste ako EÚ a NATO. Skutočnosť, že ruskí obyvatelia a inštitúcie využívajú SWIFT na svoje finančné transakcie, spôsobuje, že pre západné vlády je ľahké monitorovať, ako sa presúvajú ich peniaze. Odstrihnutie Ruska od SWIFT-u by krátkodobo spôsobilo v Moskve chaos.
Z dlhodobého hľadiska by to však mohlo urýchliť okamih, keď Rusko a – čo je dôležitejšie – Čína vytvoria alternatívne systémy na presúvanie peňazí medzi medzinárodnými bankami. Toto nie je jednoduchá úloha – inak by sa to už bolo udialo. Ale je to niečo, o čom Rusi a Číňania podľa všetkého uvažujú.
.posolstvo pre Putina
No dokonca i vtedy, ak by sa Spojené štáty a EÚ rozhodli, že zahrnutie SWIFT-u do balíčka sankcií tretieho stupňa by bolo nateraz príliš drastickým krokom, existujú iné spôsoby, akými možno zasiahnuť Rusko prostredníctvom tvrdých finančných sankcií. Amerika by skutočne mohla konať samostatne bez toho, aby ju sprevádzala podobnými opatreniami opatrnejšia EÚ, a to jednoducho tým, že by prinútila medzinárodné finančné inštitúcie, aby si vybrali medzi obchodovaním v Rusku alebo v Amerike.
Hoci Rusko je ôsmou najväčšou ekonomikou na svete, ťažko sa nájde akákoľvek veľká finančná inštitúcia, ktorá by sa dobrovoľne odstrihla od systému dolára len preto, aby si ponechala otvorenú svoju moskovskú pobočku.
Zašli by Spojené štáty naozaj tak ďaleko? Nie za súčasných okolností. Ale ak má ruská vláda v úmysle pripojiť k sebe ďalšie časti Ukrajiny a chce sa vyhrážať ďalším nezávislým národom, ktoré boli kedysi súčasťou Sovietskeho zväzu – ako Moldavsko, Gruzínsko alebo pobaltské štáty – nevyhnutne budú nasledovať balíčky ďalších sankcií. Od istého bodu eskalácie by vážne finančné sankcie, ktoré by pravdepodobne zahŕňali SWIFT, už neboli fikciou, ale realitou.
Samozrejme, ak si Putin skutočne predstavuje sám seba ako nového svetového vládcu, a zamýšľa pre Moskvu znova získať staré územia Sovietskeho zväzu – nech to stojí čokoľvek – tento typ rizika mu v tom nezabráni. Ale skúsenosť Putinovej éry skôr hovorí, že hoci ruský prezident je smelý, nie je hlúpo ľahkovážny.
Západ by mal teraz Putinovi veľmi jasne vysvetliť, najlepšie v súkromí, ako by ho poškodili sankcie tretieho stupňa. Otvorené posolstvo by ruskému prezidentovi pomohlo rozhodnúť sa, akou cestou sa vydá.
.autor je hlavný zahraničnopolitický komentátor Financial Times.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.