Príbeh lúštenia kó́du Enigma, ktorý používalo počas druhej svetovej vojny hitlerovské Nemecko, si vyslúžil filmové spracovanie rovnako, ako knižky Dana Browna. Hrdina postupujúci od stopy ku stope až k vytúženému cieľu získa ľahko naše sympatie, bez ohľadu na to, či sa volá Indiana Jones a hľadá stratenú archu, alebo Ben Gates a zháňa práve národný poklad Spojených štátov amerických. Mnohí z nás si s nostalgiou spomenú na troch pátračov a osem papagájov, ktorí tvorili stopy k úkrytu vzácneho obrazu a na pôvabný skrytý význam vety „Nikdy nedám pijavici ľahkú šancu. To je jasné ako olovená rúra."
Šifry a šifrovanie sprevádzajú ľudstvo už dlhý čas. Hlavný motív šifrovania je doručiť správu adresátovi bez toho, aby ju prečítal niekto nepovolaný. Spočiatku ľudia správy iba ukrývali. Už „otec histórie“ Herodotos uvádza, že zvesti o vojenských prípravách, ktoré robili Peržania, aby mohli zaútočiť na Atény a Spartu, sa ku Grékom dostali na voskových tabuľkách. Na také tabuľky sa vtedy písalo bežne. Tabuľky, ktoré boli doručené do Grécka, však boli prázdne. Grék Demaratus, ktorý správu posielal, totiž zoškrabal vosk z doštičky, správu napísal priamo na drevo a potom ju nanovo prekryl voskom. Grécka strana však bola z prázdnych tabuliek tiež zmätená. Až Leonidova manželka Gorgo uhádla, o čo ide, a správu prečítala. Gréci sa začali pripravovať na vojnu, investovali zisky zo štátnych strieborných baní (ktoré inak rozdávali občanom) do loďstva, a potom to Xerxesovi pri ostrove Salamis na celej čiare natreli.
Takýto prístup k prenášaniu správ však v sebe skrýva riziko. Ak by sa našiel perzský úradník, ktorý by bol rovnako dôvtipný ako Gorgo, celé sa to mohlo skončiť katastrofou. A práve preto začali vznikať šifry. Ich účelom bolo, aby zo správy nepriateľ veľmi nezmúdrel, aj keby sa mu ju podarilo zachytiť.
.šifry
Prvé detaily o takejto úprave správy máme znovu vďaka Grékom a znovu to bolo kvôli Peržanom. Asi trištvrte storočia po bitke pri Salamis dorazil do Sparty ku kráľovi Lysandrovi dobitý posol, ktorý ako jediný z piatich prežil cestu z Perzie a odovzdal mu opasok pokrytý písmenami. Opasok musel kráľ namotať na palicu správneho priemeru. Tak sa správne písmená dostali k sebe a správa sa dala prečítať. Znovu išlo o informáciu o pripravovanom perzskom útoku a znovu sa podarilo vďaka tejto informácii nebezpečenstvo odvrátiť.
Metódy šifrovania sa stávali čím ďalej zložitejšími. Napríklad Július Cézar používal niekoľko typov tajných abecied. Používal tiež šifru, v ktorej sa každé písmeno nahradilo písmenom, čo sa v abecede nachádza o tri miesta vpravo. Písmená na konci abecedy X, Y a Z sa nahradili ich náprotivkami zo začiatku abecedy A, B a C. Zo zrozumiteľného textu, napríklad „Prideme vam do troch dni na pomoc“ tak vznikne „Sulghph ydp gr wurfk gql qd srprf.“ Pre človeka znalého veci je však jednoduché opäť získať z tejto zlátaniny pôvodný text.
Podobné šifry, v ktorých sa jednotlivé písmená nahradili inými, boli používané až do konca staroveku a tešili sa veľkej popularite. Z armády sa dostali aj do civilného života. Arabi takouto šifrou šifrovali daňové záznamy. Vyznať sa v tajných písmach a tajných znakoch je jedno zo šesťdesiatich štyroch umení, ktoré má podľa kámasútry správna žena ovládať. A šifrovalo by sa tak dodnes, keby Arabi nevymysleli, ako sa dajú takéto šifry lúštiť.
Za týmto úspechom Arabov stojí teológia. K objavu došlo takto: Okrem Koránu islam obsahuje rozsiahlejšiu tradíciu zvanú hadíth. Táto tradícia je pre moslimov zaujímavá, ale nie je záväzná. Islamskí učenci sa pokúšali zistiť, ktoré časti hadíth pochádzajú priamo od Mohameda. Pri tej príležitosti si všímali, ako často sa určité slová vyskytujú v Koráne a v iných textoch a na základe tejto štatistiky sa pokúšali určiť autenticitu textov. A keď sa pokúsili spraviť rovnaký experiment na úrovni jednotlivých písmen, zistili, že ich početnosť je prakticky rovnaká pre ľubovolný arabský text.
Odtiaľ už je iba krôčik k lúšteniu tajných abecied. Veľký arabský učenec Abú Jusuf Jaqúb ibn Isháq ibn as-Sabbáh ibn 'omrán ibn Ismail al-Kindí napísal v 9. storočí spis o dešifrovaní, v ktorom ponúka jednoduchú metódu – zoberte text napísaný v tajnej abecede, spočítajte výskyty jednotlivých znakov tejto abecedy, porovnajte ich s výskytmi písmen v bežnom jazyku a nahraďte znaky písmenami s podobným výskytom.
Vymyslieť novú šifru, ktorá bola dovtedajšími metódami nerozlúštiteľná, sa odvtedy podarilo niekoľkokrát. A rovnako sa niekoľkokrát podarilo nové šifry prelomiť. Súboj medzi vynálezcami nových šifier a ich lúštiteľmi tak pokračuje dodnes.
.šifrovačky
V tomto krátkom nahliadnutí do histórie sme sa však predsa len kúsok vzdialili od dobrodružstiev spomenutých na začiatku článku. Ak máte podobné príbehy radi, chceli by ste niečo z toho zažiť na vlastnej koži, overiť svoj dôvtip a vyskúšať si nejakú šifru vyriešiť, treba sa vybrať na šifrovačku.
Šifrovacie hry sú populárne u nás aj vo svete. Najstaršou takouto hrou je MIT Mystery Hunt, ktorá sa koná každoročne už od roku 1981. V našich krajoch je najstaršia brnianska TMOU. Túto jeseň sa uskutoční už šestnásty ročník. Popularita šifrovačiek je v krajine našich západných susedov síce väčšia než u nás, ale bratislavské Brieždenie bude mať tento rok siedmeho júna už svoju tretiu reprízu, a to je pritom táto hra nepriamou následníčkou hry HALUZ, ktorá má za sebou ďalšie tri úspešné ročníky.
Čo treba spraviť, ak sa rozhodnete na nejakej šifrovačke zúčastniť? Najprv si treba vyhliadnuť hru, na ktorej sa chcete zúčastniť. Kalendár šifrovacích hier nájdete na stránke http://kalendar.chlyftym.cz, prípadne sa môže stať, že niekde vo vašom okolí organizuje niekto príležitostnú šifrovačku, ktorá v kalendári nie je. Môžete si vybrať z viacerých typov a obtiažností. Zostavte tím. Nahovorte kamarátov, potomstvo, rodičov alebo podriadených. Potom sa prihláste a zaplaťte štartovné. Prihlasuje sa na internetovej stránke konkrétnej hry, linky nájdete v kalendári. Zo štartovného tvorcovia hry hradia náklady, ktoré môžu byť vzhľadom na podivné artefakty, ktoré sa vám môžu dostať do rúk, často nemalé. A potom už len stačí prísť na štart.
Predštartovú prípravu neradno zanedbať, a to po fyzickej ani po psychickej stránke. Treba sa obliecť a obuť do terénu, v prípade nočnej šifrovačky radšej nejakú tú vrstvu pridať, lebo nadránom býva zima. Vezmite si niečo na sedenie. Lepšie ako karimatka sú skladacie stoličky. Tím tak môže dať hlavy dohromady a rozmýšľať spoločne. Zoberte si niečo na jedenie, na pitie a na zahriatie, len s tým zahrievaním to neprežeňte, lebo nič nevylúštite. Zíde sa mapa alebo radšej viacero, keby v niektorej nejaké informácie chýbali. Ak dostanete mapu od usporiadateľov, venujte jej väčšiu pozornosť, ako vašim mapám, pretože je v nej pravdepodobne všetko potrebné. Zoberte si veci, ktoré sú uvedené v pokynoch, lebo bez nich sa buď beznádejne stratíte, alebo niektorú šifru nevyriešite. Čo sa psychickej prípravy týka, je vhodné si nejaké šifry vyskúšať, alebo aspoň pozrieť riešenia, nech viete, do čoho leziete. Archívy zadaní predošlých ročníkov aj s riešeniami má väčšina šifrovačiek na svojich internetových stránkach.
Čo vás čaká? To sa dopredu nikdy úplne presne nevie. Začiatok hry je väčšinou jediný čas, keď sa všetky tímy zhromaždia na jednom mieste, takže to orgovia (organizátori hry) často využijú na to, aby tímy museli spolupracovať alebo súperiť. Keď vyriešite úvodnú úlohu a dozviete sa, kam máte ísť hľadať ďalšiu šifru, záleží už iba na vašej dômyselnosti, vytrvalosti a orientačnom zmysle. Ak sa chcete dostať do cieľa, treba v časovom limite vyriešiť približne pätnásť šifier, pričom jednotlivé stanovištia by nemali byť od seba ďalej, než tri kilometre. (Je povolené používať MHD, ale sú miesta, na ktoré MHD nechodí, napríklad kóta 287 kdesi uprostred lesa.) V prípade dennej šifrovačky sa hra začína ráno a končí sa večer, v prípade nočnej šifrovačky sa začína hra poobede a končí sa väčšinou na poludnie nasledujúceho dňa. Ak tím nestihne v časovom limite šifry doriešiť, otvorí núdzovú obálku alebo zatelefonuje orgom a dozvie sa, kde sa nachádza posledné stanovište. Tam bývajú ocenení víťazi a predvedené vzorové riešenia.
Situácia, že tím hrou neprejde, je úplne bežná. Vlaňajšej TMOU sa zúčastnilo 253 tímov a do cieľa dorazil v časovom limite iba jeden. Ak hra neobsahuje nápovede, môže sa pokojne stať, že tím sa dostane na štvrtú šifru a márne sa ju pokúša celú noc vyriešiť. (Stalo sa nám.) Na druhú stranu sú známe prípady, keď víťazný tím trčal na tretej šifre päť hodín, ale potom ju prelomil a nakoniec hru vyhral. Psychická odolnosť a vôľa nevzdať to hrá veľkú úlohu. Zadanie šifry býva väčšinou vytlačené na papieri, ale môže mať aj neobvyklejšie podoby. Šifrou môže byť pivová fľaša, veľký digitálny bilbord, miska zeleninovej polievky, kotúč toaletného papiera, Rubikova kocka, tajomné elektronické zariadenie či drôt, ktorý po zahriatí zmení tvar.
Šifrovačky môžu mať aj inú, než tu opísanú podobu. Existujú cyklistické aj motoristické hry. A ak má niekto pocit, že by si rád niečo také vyskúšal, a pritom by mu ani nenapadlo niekam sa trepať a tobôž nie v noci, existujú aj šifrovačky internetové – napríklad hra Sendvič. Sympatické na tejto hre je aj to, že keďže orgovia nemajú žiadne náklady na tlač a iné artefakty, tak ako účastnícky poplatok máte podporiť niektorú z vybratých neziskových organizácií.
A na záver posledné varovanie: u niektorých ľudí vyvolávajú šifrovacie hry závislosť. Podobnú ako rybárstvo, šach, orientačný beh alebo ochotnícke divadlo. Ale ten pocit, akí ste úžasní, lebo ste sa na rozdiel od minulej hry dostali až na deviatu šifru, naozaj stojí za to.
.autor je členom tímu Mimo a riadne.
Šifry a šifrovanie sprevádzajú ľudstvo už dlhý čas. Hlavný motív šifrovania je doručiť správu adresátovi bez toho, aby ju prečítal niekto nepovolaný. Spočiatku ľudia správy iba ukrývali. Už „otec histórie“ Herodotos uvádza, že zvesti o vojenských prípravách, ktoré robili Peržania, aby mohli zaútočiť na Atény a Spartu, sa ku Grékom dostali na voskových tabuľkách. Na také tabuľky sa vtedy písalo bežne. Tabuľky, ktoré boli doručené do Grécka, však boli prázdne. Grék Demaratus, ktorý správu posielal, totiž zoškrabal vosk z doštičky, správu napísal priamo na drevo a potom ju nanovo prekryl voskom. Grécka strana však bola z prázdnych tabuliek tiež zmätená. Až Leonidova manželka Gorgo uhádla, o čo ide, a správu prečítala. Gréci sa začali pripravovať na vojnu, investovali zisky zo štátnych strieborných baní (ktoré inak rozdávali občanom) do loďstva, a potom to Xerxesovi pri ostrove Salamis na celej čiare natreli.
Takýto prístup k prenášaniu správ však v sebe skrýva riziko. Ak by sa našiel perzský úradník, ktorý by bol rovnako dôvtipný ako Gorgo, celé sa to mohlo skončiť katastrofou. A práve preto začali vznikať šifry. Ich účelom bolo, aby zo správy nepriateľ veľmi nezmúdrel, aj keby sa mu ju podarilo zachytiť.
.šifry
Prvé detaily o takejto úprave správy máme znovu vďaka Grékom a znovu to bolo kvôli Peržanom. Asi trištvrte storočia po bitke pri Salamis dorazil do Sparty ku kráľovi Lysandrovi dobitý posol, ktorý ako jediný z piatich prežil cestu z Perzie a odovzdal mu opasok pokrytý písmenami. Opasok musel kráľ namotať na palicu správneho priemeru. Tak sa správne písmená dostali k sebe a správa sa dala prečítať. Znovu išlo o informáciu o pripravovanom perzskom útoku a znovu sa podarilo vďaka tejto informácii nebezpečenstvo odvrátiť.
Metódy šifrovania sa stávali čím ďalej zložitejšími. Napríklad Július Cézar používal niekoľko typov tajných abecied. Používal tiež šifru, v ktorej sa každé písmeno nahradilo písmenom, čo sa v abecede nachádza o tri miesta vpravo. Písmená na konci abecedy X, Y a Z sa nahradili ich náprotivkami zo začiatku abecedy A, B a C. Zo zrozumiteľného textu, napríklad „Prideme vam do troch dni na pomoc“ tak vznikne „Sulghph ydp gr wurfk gql qd srprf.“ Pre človeka znalého veci je však jednoduché opäť získať z tejto zlátaniny pôvodný text.
Podobné šifry, v ktorých sa jednotlivé písmená nahradili inými, boli používané až do konca staroveku a tešili sa veľkej popularite. Z armády sa dostali aj do civilného života. Arabi takouto šifrou šifrovali daňové záznamy. Vyznať sa v tajných písmach a tajných znakoch je jedno zo šesťdesiatich štyroch umení, ktoré má podľa kámasútry správna žena ovládať. A šifrovalo by sa tak dodnes, keby Arabi nevymysleli, ako sa dajú takéto šifry lúštiť.
Za týmto úspechom Arabov stojí teológia. K objavu došlo takto: Okrem Koránu islam obsahuje rozsiahlejšiu tradíciu zvanú hadíth. Táto tradícia je pre moslimov zaujímavá, ale nie je záväzná. Islamskí učenci sa pokúšali zistiť, ktoré časti hadíth pochádzajú priamo od Mohameda. Pri tej príležitosti si všímali, ako často sa určité slová vyskytujú v Koráne a v iných textoch a na základe tejto štatistiky sa pokúšali určiť autenticitu textov. A keď sa pokúsili spraviť rovnaký experiment na úrovni jednotlivých písmen, zistili, že ich početnosť je prakticky rovnaká pre ľubovolný arabský text.
Odtiaľ už je iba krôčik k lúšteniu tajných abecied. Veľký arabský učenec Abú Jusuf Jaqúb ibn Isháq ibn as-Sabbáh ibn 'omrán ibn Ismail al-Kindí napísal v 9. storočí spis o dešifrovaní, v ktorom ponúka jednoduchú metódu – zoberte text napísaný v tajnej abecede, spočítajte výskyty jednotlivých znakov tejto abecedy, porovnajte ich s výskytmi písmen v bežnom jazyku a nahraďte znaky písmenami s podobným výskytom.
Vymyslieť novú šifru, ktorá bola dovtedajšími metódami nerozlúštiteľná, sa odvtedy podarilo niekoľkokrát. A rovnako sa niekoľkokrát podarilo nové šifry prelomiť. Súboj medzi vynálezcami nových šifier a ich lúštiteľmi tak pokračuje dodnes.
.šifrovačky
V tomto krátkom nahliadnutí do histórie sme sa však predsa len kúsok vzdialili od dobrodružstiev spomenutých na začiatku článku. Ak máte podobné príbehy radi, chceli by ste niečo z toho zažiť na vlastnej koži, overiť svoj dôvtip a vyskúšať si nejakú šifru vyriešiť, treba sa vybrať na šifrovačku.
Šifrovacie hry sú populárne u nás aj vo svete. Najstaršou takouto hrou je MIT Mystery Hunt, ktorá sa koná každoročne už od roku 1981. V našich krajoch je najstaršia brnianska TMOU. Túto jeseň sa uskutoční už šestnásty ročník. Popularita šifrovačiek je v krajine našich západných susedov síce väčšia než u nás, ale bratislavské Brieždenie bude mať tento rok siedmeho júna už svoju tretiu reprízu, a to je pritom táto hra nepriamou následníčkou hry HALUZ, ktorá má za sebou ďalšie tri úspešné ročníky.
Čo treba spraviť, ak sa rozhodnete na nejakej šifrovačke zúčastniť? Najprv si treba vyhliadnuť hru, na ktorej sa chcete zúčastniť. Kalendár šifrovacích hier nájdete na stránke http://kalendar.chlyftym.cz, prípadne sa môže stať, že niekde vo vašom okolí organizuje niekto príležitostnú šifrovačku, ktorá v kalendári nie je. Môžete si vybrať z viacerých typov a obtiažností. Zostavte tím. Nahovorte kamarátov, potomstvo, rodičov alebo podriadených. Potom sa prihláste a zaplaťte štartovné. Prihlasuje sa na internetovej stránke konkrétnej hry, linky nájdete v kalendári. Zo štartovného tvorcovia hry hradia náklady, ktoré môžu byť vzhľadom na podivné artefakty, ktoré sa vám môžu dostať do rúk, často nemalé. A potom už len stačí prísť na štart.
Predštartovú prípravu neradno zanedbať, a to po fyzickej ani po psychickej stránke. Treba sa obliecť a obuť do terénu, v prípade nočnej šifrovačky radšej nejakú tú vrstvu pridať, lebo nadránom býva zima. Vezmite si niečo na sedenie. Lepšie ako karimatka sú skladacie stoličky. Tím tak môže dať hlavy dohromady a rozmýšľať spoločne. Zoberte si niečo na jedenie, na pitie a na zahriatie, len s tým zahrievaním to neprežeňte, lebo nič nevylúštite. Zíde sa mapa alebo radšej viacero, keby v niektorej nejaké informácie chýbali. Ak dostanete mapu od usporiadateľov, venujte jej väčšiu pozornosť, ako vašim mapám, pretože je v nej pravdepodobne všetko potrebné. Zoberte si veci, ktoré sú uvedené v pokynoch, lebo bez nich sa buď beznádejne stratíte, alebo niektorú šifru nevyriešite. Čo sa psychickej prípravy týka, je vhodné si nejaké šifry vyskúšať, alebo aspoň pozrieť riešenia, nech viete, do čoho leziete. Archívy zadaní predošlých ročníkov aj s riešeniami má väčšina šifrovačiek na svojich internetových stránkach.
Čo vás čaká? To sa dopredu nikdy úplne presne nevie. Začiatok hry je väčšinou jediný čas, keď sa všetky tímy zhromaždia na jednom mieste, takže to orgovia (organizátori hry) často využijú na to, aby tímy museli spolupracovať alebo súperiť. Keď vyriešite úvodnú úlohu a dozviete sa, kam máte ísť hľadať ďalšiu šifru, záleží už iba na vašej dômyselnosti, vytrvalosti a orientačnom zmysle. Ak sa chcete dostať do cieľa, treba v časovom limite vyriešiť približne pätnásť šifier, pričom jednotlivé stanovištia by nemali byť od seba ďalej, než tri kilometre. (Je povolené používať MHD, ale sú miesta, na ktoré MHD nechodí, napríklad kóta 287 kdesi uprostred lesa.) V prípade dennej šifrovačky sa hra začína ráno a končí sa večer, v prípade nočnej šifrovačky sa začína hra poobede a končí sa väčšinou na poludnie nasledujúceho dňa. Ak tím nestihne v časovom limite šifry doriešiť, otvorí núdzovú obálku alebo zatelefonuje orgom a dozvie sa, kde sa nachádza posledné stanovište. Tam bývajú ocenení víťazi a predvedené vzorové riešenia.
Situácia, že tím hrou neprejde, je úplne bežná. Vlaňajšej TMOU sa zúčastnilo 253 tímov a do cieľa dorazil v časovom limite iba jeden. Ak hra neobsahuje nápovede, môže sa pokojne stať, že tím sa dostane na štvrtú šifru a márne sa ju pokúša celú noc vyriešiť. (Stalo sa nám.) Na druhú stranu sú známe prípady, keď víťazný tím trčal na tretej šifre päť hodín, ale potom ju prelomil a nakoniec hru vyhral. Psychická odolnosť a vôľa nevzdať to hrá veľkú úlohu. Zadanie šifry býva väčšinou vytlačené na papieri, ale môže mať aj neobvyklejšie podoby. Šifrou môže byť pivová fľaša, veľký digitálny bilbord, miska zeleninovej polievky, kotúč toaletného papiera, Rubikova kocka, tajomné elektronické zariadenie či drôt, ktorý po zahriatí zmení tvar.
Šifrovačky môžu mať aj inú, než tu opísanú podobu. Existujú cyklistické aj motoristické hry. A ak má niekto pocit, že by si rád niečo také vyskúšal, a pritom by mu ani nenapadlo niekam sa trepať a tobôž nie v noci, existujú aj šifrovačky internetové – napríklad hra Sendvič. Sympatické na tejto hre je aj to, že keďže orgovia nemajú žiadne náklady na tlač a iné artefakty, tak ako účastnícky poplatok máte podporiť niektorú z vybratých neziskových organizácií.
A na záver posledné varovanie: u niektorých ľudí vyvolávajú šifrovacie hry závislosť. Podobnú ako rybárstvo, šach, orientačný beh alebo ochotnícke divadlo. Ale ten pocit, akí ste úžasní, lebo ste sa na rozdiel od minulej hry dostali až na deviatu šifru, naozaj stojí za to.
.autor je členom tímu Mimo a riadne.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.