Na Island som prvýkrát prišiel v októbri 2007 a tá pieseň ma zaujala hneď na prvé počutie. Nebol som sám. Bolo niekoľko dní pred festivalom Iceland Airwaves a v lietadlách Icelandairu, v kaviarňach, v obchodoch s vlnenými svetrami aj v kníhkupectvách zneli piesne z festivalovej kompilácie. No a Synthia od FM Belfast znela suverénne najčastejšie. Mäkký zvuk syntetizátorov, ľahučký, hopsavý rytmus, rovný dievčenský hlas s odzbrojujúcou čistotou spievajúci absurdný text o chlapcovi menom Synthia, geniálne jednoduchá melódia refrénu. Prosto pesnička, ktorá keď sa skončí, chcete ju počuť znovu.
.kapela ako darček
V roku 2005 sa rozhodli výtvarníčka Lóa a jej životný druh, DJ a výrobca elektronických hudobných nástrojov Árni Rúnar, obdarovať priateľov pesničkou. Árni vytvoril elektronické podklady, Lóa spievala. Darček mal úspech, a tak Árni s Lóou pokračovali v tvorbe. Pridal sa k ním výtvarník a frontman skupiny múm Örvar, kľúčová postava skupiny Borko Björn, jeho spolužiak Árni Vilhjalmsson a islandský diplomat v Bruseli Egill. Tak vznikla kapela FM Belfast. V roku 2007, krátko pred spomínaným festivalom Iceland Airwaves, vyšiel jej debutový album s priliehavým názvom How To Make Friends.
V ďalších rokoch sme videli extatické domáce koncerty FM Belfast v legendárnom, dnes už, žiaľ, zatvorenom reykjavíckom klube NASA aj v luxusných priestoroch kongresovo-koncertného centra Harpa, ktoré malo najlepší klub v severnom Atlantiku nahradiť (nie celkom sa to podarilo), v maličkom viedenskom klube B72, aj pred skáčucim davom na Pohode. Hoci je FM Belfast z hudobného hľadiska vlastne veľmi jednoduchým konceptom (do naprogramovaných elektronických podkladov štyria-piati ľudia spievajú, niekedy ich ešte dopĺňa bubeník alebo gitarista), je to kapela originálna a pôsobivá. Vždy keď som navštívil Árniho a Lóu v ich štúdiu v centre Reykjavíku, na pracovnom stole bolo niekoľko syntetizátorov a elektronických zariadení v rôznom štádiu výroby. Árni si väčšinu zvukov vyrába so spájkovačkou v ruke: konštruuje obvody, vylaďuje oscilátory. „Piesne DeLorean a Ariel na novom albume sme nahrali na úplne nových syntetizátoroch, ktoré som na ten účel vyrobil,” hovorí mi, keď sme minulý týždeň spolu telefonovali. Zvuk Árniho strojov je to prvé, čo vás pri počúvaní FM Belfast zaujme – pripomína to synti-pop asi tak ako šperky od špičkových dizajnérov pripomínajú konfekčnú bižutériu.
Nad elektronikou znejú hlasy a tie sú ďalšou zvláštnosťou kapely. Ako už skonštatoval nejeden pozorovateľ zázračnej islandskej scény, tamojší speváci nevedia spievať falošne a väčšinou majú jasné, čisté hlasy. Lóa, Örvar a Árni Vilhjalmsson, ktorí tvoria základ belfastskej speváckej skupiny, sú dokonalou ilustráciou tohto všeobecného pozorovania. Aj keď celá sála skáče, aj keď členovia kapely ležia na zemi, kľačia na kolenách, alebo skáču spolu s fanúšikmi, spev (vždy živý, nikdy playbackom nevystužovaný) je zvukovo bohatý a intonačne bezchybný.
.jasnejšie dni
Najdôležitejšou ingredienciou skupiny je však hravosť. Aj keď sú jej členovia alergickí na povrchné spájanie islandskej hudby s prírodou, ona na nich predsa len vplýva. („V islandskej hudbe vraj cítiť vodopády a ľadovce,” povedala mi raz Lóa v Reykjavíku. „Asi tak ako v americkej hudbe počuť Grand Canyon.”). „Hudbou sa zabávame. Ináč by sme to tu neprežili,” hovorí Árni. Má na mysli tie veterné dni so zlovestným nordickým prísvitom na ostrove uprostred chladného oceánu, keď sú na reykjavíckych uliciach len nadšení turisti v goretexových outfitoch (napriek všetkému, čo hovoria turistické reklamy, je takýchto dní na Islande väčšina).
Hudba FM Belfast je teda hravou prevenciou proti nordickej trudnomyseľnosti. Tretí album kapely – vyšiel minulý týždeň – má názov Brighter Days, teda Jasnejšie dni. Podobne ako na albumoch How to Make Friends a Don’t Want To Sleep, aj aktuálnu nahrávku tvoria prevažne ľahké, hravé pesničky s melódiami, ktoré raz počujete a nikdy celkom nezabudnete, no ste radi, že to tak je.„Naša hudba síce znie najčastejšie v noci, no vzniká ráno. Prichádzame do štúdia o deviatej, sme tam do druhej-tretej. Potom ideme po deti do škôlky a venujeme sa rodinnému životu,” hovorí Árni. Zrejme vďaka tomu je v piesňach FM Belfast toľko slnka a radosti. Hravosť však nie je to isté, čo naivita. „Máme aj vážne piesne,” hovorí Árni. „Na prvom albume je to napríklad Lotus, ktorý je cover verziou hitu Rage Against the Machine Killing in the Name. Na novom albume je to punková pieseň Nonbeliever. Je trochu melodramatická, trochu smutná. Bez týchto piesní by to nebolo skutočné. Musíme vyjadrovať to, čo cítime, čo si myslíme.”
Albumu Brighter Days predchádzalo niekoľko singlov (DeLorean, We Are Faster Than You), ktoré už na koncertoch zborovo spievajú všetci prítomní. Árni mi hovorí, že nemajú ani šajnu o tom, z ktorej pesničky sa stane hit. Prekvapilo ich, že dodnes je ich najobľúbenejších songom Underwear, ktorým zvyknú uzatvárať svoje koncerty. „Mysleli sme si, že hitom bude Par Avion. Undwerwear mala byť ,divná pieseň‘.”
S Árnim ešte klebetíme o spoločných známych, hovorí mi, že práve v deň telefonátu začínajú skúšať piesne z nového albumu, že počas turné sú roztržití a nedokážu sa sústrediť na nové piesne, že 14. mája začínajú európske turné v Paríži. A že sa tešia na Bratislavu, ktorou vždy doteraz len prechádzali.
Ak v stredu, 21. mája zájdete do Nu Spirit Clubu, všade okolo bude májová noc, v podzemí pod Luxorkou však bude znieť jasná, ranná hudba skupiny FM Belfast.
.kapela ako darček
V roku 2005 sa rozhodli výtvarníčka Lóa a jej životný druh, DJ a výrobca elektronických hudobných nástrojov Árni Rúnar, obdarovať priateľov pesničkou. Árni vytvoril elektronické podklady, Lóa spievala. Darček mal úspech, a tak Árni s Lóou pokračovali v tvorbe. Pridal sa k ním výtvarník a frontman skupiny múm Örvar, kľúčová postava skupiny Borko Björn, jeho spolužiak Árni Vilhjalmsson a islandský diplomat v Bruseli Egill. Tak vznikla kapela FM Belfast. V roku 2007, krátko pred spomínaným festivalom Iceland Airwaves, vyšiel jej debutový album s priliehavým názvom How To Make Friends.
V ďalších rokoch sme videli extatické domáce koncerty FM Belfast v legendárnom, dnes už, žiaľ, zatvorenom reykjavíckom klube NASA aj v luxusných priestoroch kongresovo-koncertného centra Harpa, ktoré malo najlepší klub v severnom Atlantiku nahradiť (nie celkom sa to podarilo), v maličkom viedenskom klube B72, aj pred skáčucim davom na Pohode. Hoci je FM Belfast z hudobného hľadiska vlastne veľmi jednoduchým konceptom (do naprogramovaných elektronických podkladov štyria-piati ľudia spievajú, niekedy ich ešte dopĺňa bubeník alebo gitarista), je to kapela originálna a pôsobivá. Vždy keď som navštívil Árniho a Lóu v ich štúdiu v centre Reykjavíku, na pracovnom stole bolo niekoľko syntetizátorov a elektronických zariadení v rôznom štádiu výroby. Árni si väčšinu zvukov vyrába so spájkovačkou v ruke: konštruuje obvody, vylaďuje oscilátory. „Piesne DeLorean a Ariel na novom albume sme nahrali na úplne nových syntetizátoroch, ktoré som na ten účel vyrobil,” hovorí mi, keď sme minulý týždeň spolu telefonovali. Zvuk Árniho strojov je to prvé, čo vás pri počúvaní FM Belfast zaujme – pripomína to synti-pop asi tak ako šperky od špičkových dizajnérov pripomínajú konfekčnú bižutériu.
Nad elektronikou znejú hlasy a tie sú ďalšou zvláštnosťou kapely. Ako už skonštatoval nejeden pozorovateľ zázračnej islandskej scény, tamojší speváci nevedia spievať falošne a väčšinou majú jasné, čisté hlasy. Lóa, Örvar a Árni Vilhjalmsson, ktorí tvoria základ belfastskej speváckej skupiny, sú dokonalou ilustráciou tohto všeobecného pozorovania. Aj keď celá sála skáče, aj keď členovia kapely ležia na zemi, kľačia na kolenách, alebo skáču spolu s fanúšikmi, spev (vždy živý, nikdy playbackom nevystužovaný) je zvukovo bohatý a intonačne bezchybný.
.jasnejšie dni
Najdôležitejšou ingredienciou skupiny je však hravosť. Aj keď sú jej členovia alergickí na povrchné spájanie islandskej hudby s prírodou, ona na nich predsa len vplýva. („V islandskej hudbe vraj cítiť vodopády a ľadovce,” povedala mi raz Lóa v Reykjavíku. „Asi tak ako v americkej hudbe počuť Grand Canyon.”). „Hudbou sa zabávame. Ináč by sme to tu neprežili,” hovorí Árni. Má na mysli tie veterné dni so zlovestným nordickým prísvitom na ostrove uprostred chladného oceánu, keď sú na reykjavíckych uliciach len nadšení turisti v goretexových outfitoch (napriek všetkému, čo hovoria turistické reklamy, je takýchto dní na Islande väčšina).
Hudba FM Belfast je teda hravou prevenciou proti nordickej trudnomyseľnosti. Tretí album kapely – vyšiel minulý týždeň – má názov Brighter Days, teda Jasnejšie dni. Podobne ako na albumoch How to Make Friends a Don’t Want To Sleep, aj aktuálnu nahrávku tvoria prevažne ľahké, hravé pesničky s melódiami, ktoré raz počujete a nikdy celkom nezabudnete, no ste radi, že to tak je.„Naša hudba síce znie najčastejšie v noci, no vzniká ráno. Prichádzame do štúdia o deviatej, sme tam do druhej-tretej. Potom ideme po deti do škôlky a venujeme sa rodinnému životu,” hovorí Árni. Zrejme vďaka tomu je v piesňach FM Belfast toľko slnka a radosti. Hravosť však nie je to isté, čo naivita. „Máme aj vážne piesne,” hovorí Árni. „Na prvom albume je to napríklad Lotus, ktorý je cover verziou hitu Rage Against the Machine Killing in the Name. Na novom albume je to punková pieseň Nonbeliever. Je trochu melodramatická, trochu smutná. Bez týchto piesní by to nebolo skutočné. Musíme vyjadrovať to, čo cítime, čo si myslíme.”
Albumu Brighter Days predchádzalo niekoľko singlov (DeLorean, We Are Faster Than You), ktoré už na koncertoch zborovo spievajú všetci prítomní. Árni mi hovorí, že nemajú ani šajnu o tom, z ktorej pesničky sa stane hit. Prekvapilo ich, že dodnes je ich najobľúbenejších songom Underwear, ktorým zvyknú uzatvárať svoje koncerty. „Mysleli sme si, že hitom bude Par Avion. Undwerwear mala byť ,divná pieseň‘.”
S Árnim ešte klebetíme o spoločných známych, hovorí mi, že práve v deň telefonátu začínajú skúšať piesne z nového albumu, že počas turné sú roztržití a nedokážu sa sústrediť na nové piesne, že 14. mája začínajú európske turné v Paríži. A že sa tešia na Bratislavu, ktorou vždy doteraz len prechádzali.
Ak v stredu, 21. mája zájdete do Nu Spirit Clubu, všade okolo bude májová noc, v podzemí pod Luxorkou však bude znieť jasná, ranná hudba skupiny FM Belfast.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.