KNIHA Hanne Ørstaviková: Farářka (Doplněk, 2014)
„Proč bylo všude všechno neukotvené a bez souvislostí, to, čemu jsem věřila a za čím jsem stála. Všechno bylo v pohybu, až jsem z toho ztratila rovnováhu a padala.” Liv je mladá evanjelická farárka, ktorá prišla z teologickej fakulty v južnom Nemecku rovno do Finnmarku, čo je časť Nórska, rozprestierajúca sa nad najsevernejšou časťou Švédska. Práve tam sa narodila spisovateľka Hanne Ørstaviková, ktorá v románe Farářka (český preklad Pavla Nejedlá) dokazuje, že literárne ceny, ako aj obľúbenosť medzi čitateľmi nie sú náhodné. Subarktické šero, navodzujúce pocity depresie, nie je jedinou skúškou viery mladej Liv. Má pomáhať iným, no sama tápe. Trápi sa so slovami, ktorých schopnosť vyjadriť a pomenovať je obmedzená. Hľadá silu vo viere starých sámskych kresťanov a podobne ako oni svoje otázky „přerušuje zoufalými vzlyky: Pane Ježíši!” Citlivo, empaticky a veľmi pôsobivo napísaná kniha s liečivým účinkom.
.jk
KNIHA Jon Ronson: Oni. Na potulkách s extrémistami (Inaque.sk 2014)
Britský novinár a dokumentarista Jon Ronson začína svoju knihu scénou z toalety. Nechtiac si vypočul, prečo pracuje na svojej knihe. Vraj zbytočne stráca čas. Kým kniha vyjde, svet bude úplne iný. Slovenské vydanie vychádza viac ako desať rokov po origináli. A svet sa naozaj zmenil, je ešte bláznivejší. Fundamentalistov a vyšinutých prívržencov spikleneckých teórií pribudlo a sú bližšie ako kedykoľvek predtým. K islamským fundamentalistom, prívržencom Ku Klux Klanu, bojovníkom proti intergalaktickým jašterom a hysterickým kazateľom by dnes Ronson spokojne mohol zaradiť ďalšie postavy. Ronson s nimi nepolemizuje, ukazuje ich v tej najobyčajnejšej podobe. Zrazu sú smiešni, zážitky s nimi sú bizarné a fascinujúce. Dokonca sa s jedným z nich vydal hľadať miesto, na ktorom sa o budúcnosti sveta dohadujú členovia Bilderbergu. Otázkou zostáva, či sú tieto figúrky aj neškodné. Sú „oni“ len príkladom úchylky, do ktorej sa občas preleje uvažovanie o svete, alebo výsledkom nebezpečnej rezignácie na normálnosť a poctivú intelektuálnu námahu?
.ľubomír Jaško
DVD Kandidát (Réžia: Jonáš Karásek)
Po dévedéčku Kirchhoffovej Kauzy Cervanová (Slnko v sieti za najlepší dokumentárny film posledných dvoch rokov) vychádza na rovnakom nosiči aj Karáskov (a Havranov a Hečkov) Kandidát. Tomuto filmu sa stalo všetko to, po čom filmári túžia: do slovenských kín si ho prišlo pozrieť takmer 100-tisíc ľudí, mal 5 nominácií na Slnko v sieti (jedno Slnko – Matej Beneš za strih – aj získal) a o filme sa dodnes živo polemizuje. Je vyrátaný na efekt alebo „nastavuje zrkadlo”? Je ukážkou filmárskej zručnosti, alebo prenáša na filmové plátno reč reklám a videoklipov? Mysleli to tvorcovia vážne, alebo je to celé vlastne vtip? DVD vydanie Kandidáta môže pomôcť pri hľadaní odpovedí. Sú na ňom dve vynechané scény, polhodinový film o filme (najmä rozprávanie Tóna Kubasáka, skutočného majiteľa filmového panelákového bytu, stojí za to), klip k Vecovej titulkovej pesničke, fotky, trailer, teaser. Teda všetko.
.jk
HUDBA Kvety nikotínu: Vlákna (G. A. Records)
Komárňanská skupina Kvety nikotínu existuje na slovenskej hudobnej scéne už od polovice 90. rokov, medzitým vydala sedem albumov, ale nikdy sa nedostali hore, aby o nich vedelo viac ľudí. Nie je to tým, že by ich hudba nebola dobrá alebo výpovedná, jej členovia si v mori šumu razia svoju cestičku, nemajú ambície a keď sa dostanú k vám, prosím, dajte im šancu. Ich najnovší album Vlákna je totiž skvelý. Odpusťte im občas neisté frázovanie speváka Ondreja Bagina alebo miestami rozkolísaný prejav kapely. To, čo na tomto albume zaváži, sú krásne melancholické piesne. Či je to prvá pieseň Biela noc, ktorá vtiahne poslucháča krásne ponurou atmosférou na spôsob českých Půlnoc, alebo Modlitba, ktorá by sa hodila na ktorýkoľvek album Tindersticks. A mohli by sme pokračovať ďalej – Jeseň, Koniec, Blízko, Lej, lej, lej alebo Slová. Vlákna sú pre mňa zatiaľ najlepším domácim albumom tohto roka.
.peter Bálik
HUDBA John Frusciante: Enclosure (+180 Records)
12. sólový album Johna Fruscianteho, ktorý už koncom 80. rokov pomáhal definovať papričkovský funk-rock, potvrdzuje, že kalifornský gitarista má aj svoje vlastné chodníčky a že jeho súčasná hudba by asi s cieľovou skupinou RHCP nebola príliš kompatibilná. Gitarové hady občas pripomenú Adriana Belewa, programované bicie zase Thoma Yorka, pesničky ako Fanfare evokujú Roxy Music a pri Excused sa žiada pozrieť na kredity, či nejde o nejakú prerábku starých Black Sabbath. Na obale sa píše, že všetky songy napísal, nahral a produkoval John Frusciante. Akokoľvek sa zdá táto hudba potrhaná a rozkúskovaná, detoxikácia a prísne mriežky editačných softvérov vniesli do jeho práce disciplínu a profesionalitu. Atmosféru, aká vyžarovala zo zvukového a životného chaosu na jeho prvej sólovke (Niandra Lades..., 1995), by sme tu už ale hľadali márne.
.martin Chrobák
„Proč bylo všude všechno neukotvené a bez souvislostí, to, čemu jsem věřila a za čím jsem stála. Všechno bylo v pohybu, až jsem z toho ztratila rovnováhu a padala.” Liv je mladá evanjelická farárka, ktorá prišla z teologickej fakulty v južnom Nemecku rovno do Finnmarku, čo je časť Nórska, rozprestierajúca sa nad najsevernejšou časťou Švédska. Práve tam sa narodila spisovateľka Hanne Ørstaviková, ktorá v románe Farářka (český preklad Pavla Nejedlá) dokazuje, že literárne ceny, ako aj obľúbenosť medzi čitateľmi nie sú náhodné. Subarktické šero, navodzujúce pocity depresie, nie je jedinou skúškou viery mladej Liv. Má pomáhať iným, no sama tápe. Trápi sa so slovami, ktorých schopnosť vyjadriť a pomenovať je obmedzená. Hľadá silu vo viere starých sámskych kresťanov a podobne ako oni svoje otázky „přerušuje zoufalými vzlyky: Pane Ježíši!” Citlivo, empaticky a veľmi pôsobivo napísaná kniha s liečivým účinkom.
.jk
KNIHA Jon Ronson: Oni. Na potulkách s extrémistami (Inaque.sk 2014)
Britský novinár a dokumentarista Jon Ronson začína svoju knihu scénou z toalety. Nechtiac si vypočul, prečo pracuje na svojej knihe. Vraj zbytočne stráca čas. Kým kniha vyjde, svet bude úplne iný. Slovenské vydanie vychádza viac ako desať rokov po origináli. A svet sa naozaj zmenil, je ešte bláznivejší. Fundamentalistov a vyšinutých prívržencov spikleneckých teórií pribudlo a sú bližšie ako kedykoľvek predtým. K islamským fundamentalistom, prívržencom Ku Klux Klanu, bojovníkom proti intergalaktickým jašterom a hysterickým kazateľom by dnes Ronson spokojne mohol zaradiť ďalšie postavy. Ronson s nimi nepolemizuje, ukazuje ich v tej najobyčajnejšej podobe. Zrazu sú smiešni, zážitky s nimi sú bizarné a fascinujúce. Dokonca sa s jedným z nich vydal hľadať miesto, na ktorom sa o budúcnosti sveta dohadujú členovia Bilderbergu. Otázkou zostáva, či sú tieto figúrky aj neškodné. Sú „oni“ len príkladom úchylky, do ktorej sa občas preleje uvažovanie o svete, alebo výsledkom nebezpečnej rezignácie na normálnosť a poctivú intelektuálnu námahu?
.ľubomír Jaško
DVD Kandidát (Réžia: Jonáš Karásek)
Po dévedéčku Kirchhoffovej Kauzy Cervanová (Slnko v sieti za najlepší dokumentárny film posledných dvoch rokov) vychádza na rovnakom nosiči aj Karáskov (a Havranov a Hečkov) Kandidát. Tomuto filmu sa stalo všetko to, po čom filmári túžia: do slovenských kín si ho prišlo pozrieť takmer 100-tisíc ľudí, mal 5 nominácií na Slnko v sieti (jedno Slnko – Matej Beneš za strih – aj získal) a o filme sa dodnes živo polemizuje. Je vyrátaný na efekt alebo „nastavuje zrkadlo”? Je ukážkou filmárskej zručnosti, alebo prenáša na filmové plátno reč reklám a videoklipov? Mysleli to tvorcovia vážne, alebo je to celé vlastne vtip? DVD vydanie Kandidáta môže pomôcť pri hľadaní odpovedí. Sú na ňom dve vynechané scény, polhodinový film o filme (najmä rozprávanie Tóna Kubasáka, skutočného majiteľa filmového panelákového bytu, stojí za to), klip k Vecovej titulkovej pesničke, fotky, trailer, teaser. Teda všetko.
.jk
HUDBA Kvety nikotínu: Vlákna (G. A. Records)
Komárňanská skupina Kvety nikotínu existuje na slovenskej hudobnej scéne už od polovice 90. rokov, medzitým vydala sedem albumov, ale nikdy sa nedostali hore, aby o nich vedelo viac ľudí. Nie je to tým, že by ich hudba nebola dobrá alebo výpovedná, jej členovia si v mori šumu razia svoju cestičku, nemajú ambície a keď sa dostanú k vám, prosím, dajte im šancu. Ich najnovší album Vlákna je totiž skvelý. Odpusťte im občas neisté frázovanie speváka Ondreja Bagina alebo miestami rozkolísaný prejav kapely. To, čo na tomto albume zaváži, sú krásne melancholické piesne. Či je to prvá pieseň Biela noc, ktorá vtiahne poslucháča krásne ponurou atmosférou na spôsob českých Půlnoc, alebo Modlitba, ktorá by sa hodila na ktorýkoľvek album Tindersticks. A mohli by sme pokračovať ďalej – Jeseň, Koniec, Blízko, Lej, lej, lej alebo Slová. Vlákna sú pre mňa zatiaľ najlepším domácim albumom tohto roka.
.peter Bálik
HUDBA John Frusciante: Enclosure (+180 Records)
12. sólový album Johna Fruscianteho, ktorý už koncom 80. rokov pomáhal definovať papričkovský funk-rock, potvrdzuje, že kalifornský gitarista má aj svoje vlastné chodníčky a že jeho súčasná hudba by asi s cieľovou skupinou RHCP nebola príliš kompatibilná. Gitarové hady občas pripomenú Adriana Belewa, programované bicie zase Thoma Yorka, pesničky ako Fanfare evokujú Roxy Music a pri Excused sa žiada pozrieť na kredity, či nejde o nejakú prerábku starých Black Sabbath. Na obale sa píše, že všetky songy napísal, nahral a produkoval John Frusciante. Akokoľvek sa zdá táto hudba potrhaná a rozkúskovaná, detoxikácia a prísne mriežky editačných softvérov vniesli do jeho práce disciplínu a profesionalitu. Atmosféru, aká vyžarovala zo zvukového a životného chaosu na jeho prvej sólovke (Niandra Lades..., 1995), by sme tu už ale hľadali márne.
.martin Chrobák
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.