Existujú transsexuáli a transsexuáli. Chlapec Tomáš, ktorý v ženských šatách vyhral Eurovíziu, nie je transsexuál ani telom, ani dušou. Sám tvrdí, že bol najprv homosexuál, teraz je transsexuál, ale nevylučuje, že v budúcnosti neodloží toto ženské prestrojenie. Vraj potom, keď splní svoju misiu. Môžeme hádať, akú. Na blogu .týždňa som ho porovnával s paralympioničkou Henrietou. Je poloslepá, ale vďaka húževnatosti už má z dvoch olympiád päť zlatých medailí. A hoci je Slovenka, v našich médiách ani spolovice nezaznamenala taký ohlas ako Tomáš. Komentáre ľudí ma znosili pod čiernu zem. Vraj akým právom sa ohlasujem. Hm, je tu nejaká objektívna udalosť. Na mňa nejako pôsobí a poviem o tom. Na vás nejako pôsobí a vy mi poviete, že nemám právo sa k tomu vyjadrovať? Môžem slobodne povedať, čomu verím? Môžem povedať, že veci, čo sa dejú, nevidím ružovo? Áno, my kresťania vieme páchať rovnaké zlo ako nekresťania. Vieme ho však vždy pomenovať ako zlo, nehovoríme, že všetko je dobre tak, ako to je. Nikdy sa nebudem hrať na pána prijateľného, len aby ma všetci žrali. Lenže keby ten Tomáš žil v našom meste a potreboval by pomoc, tak prvý mu chcem pomôcť, tým si môžete byť istí! Avšak bezzásadový neoeurópsky závan môže priniesť búrku. A ďalšie generácie na to doplatia, lebo ľudská myseľ je veľmi náchylná na kadejaké experimenty, len čo zacíti náznak zelenej. Spomeňte si, prečo padol slávny Rím.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.