Preto ho nezaskočila ani skôr symbolická kandidatúra Zuzany Ďurišovej, ktorá bola voči nemu dlhé roky vo verejnej opozícii. Potom však prišiel zlom. Minister spravodlivosti Tomáš Borec navrhol ako protikandidátku Janu Bajánkovu, predsedníčku Občianskoprávneho kolégia na Najvyššom súde.
Kým na verejnosti sa špekulovalo, či Bajánková predsa len nie je príliš spätá s Harabinom, v informovanom zákulisí savedelo, že to tak celkom nie je. Z kuloárov preniklo, že keď sa Štefan Harabin dozvedel o jej nominácii, zúril a búchal dverami. Bol to šok, ktorý nečakal, ba čo viac, v jeho vnímaní to bola zrada. Aj hlasom Bajánkovej bol totiž Harabin pred piatimi rokmi zvolený za predsedu Najvyššieho súdu. A hoci už asi rok bol medzi nimi chladný vzťah, pretože Bajánková mu odmietla bezvýhradnú poslušnosť, Harabin veril, že ani ona nenájde odvahu sa mu postaviť. No aj po tom, čo minister proti nemu nasadil Bajánkovú, si veril, že spomedzi 18 členov Súdnej rady (ďalej SR) zaňho zdvihnú ruky aspoň desiati, čo je nevyhnutné minimum.
Pre víťazstvo bol ochotný urobiť všetko.Nebola náhoda, že preložil voľby Súdnej rady do kultúrneho domu v Sobranciach. Nešlo len o výsmech a pomstu novinárom.Toto miesto mu malo poskytnúť zázemie. V hoteli, kde boli sudcovia ubytovaní, sa dal ešte v poslednej chvíli vyvinúť účinný tlak. Už len vizuálne to bol akoby návrat v čase, miesto pripomínalo kulisy zo 70. rokov. Medzi členmi SR, ktorí boli spolu v hoteli aj priamo počas voľby v kultúrnom dome, vládla dusivá atmosféra, ktorú nám niektorí z nich neskôr opísali ako frašku.
.sobranecká fraška
Minulý pondelok sa na streche kultúrneho domu, ktorý sa mal onedlho nezmazateľne zapísať do dejín slovenskej justície, pohybovali klampiari a
okolo budovy s opadnutou omietkou bola natiahnutá páska zakazujúca vstup do jej íblízkosti. Ak si niektorý z čakajúcich novinárov potreboval odbehnúť na záchod, neminulo ho ďalšie prekvapenie. V kultúrnom dome zrejme holdujú rodovej rovnosti, takže na toaletách sa nútene stretaváli zástupcovia oboch pohlaví. Na ceduľke, nedbalo pripnutej na dverách, bol nápis, v ktorom neznámy autor prosil ctených používateľov toaliet nepoužívať toaletný papier – vraj zapcháva potrubie. Pred budovou už od skorého popoludnia protestovali ľudia nespokojní s tým, ako funguje naša justícia. Čakali na Štefana Harabina, muža, ktorý sa nikdy nemal stať ani len sudcom, nieto predsedom Najvyššieho súdu. Nedočkali sa. Harabin sa akousi fintou dostal do budovy celkom nepozorovane a objavil sa až na pódiu, kde sa mala odohrať toľko očakávaná voľba. Sála sa takmer celkom zaplnila. Netrpezliví odporcovia i podporovatelia si posadali do lavíc a zrazu pochopili, že v skutočnosti nič neuvidia. Sudcovia sediaci na javisku boli tak vysoko, že spoza stolov im trčali len hlavy (aj to len podaktorým). Katastrofálne ozvučenie sály nijako nevybočovalo z rámca absurdít tohto miesta.Trvalo niekoľko hodín, kým sa značne zmätená Súdna rada zhodla na tom, že treba začať s voľbou. Trojica kandidátov predniesla svoje predstavy o fungovaní súdnictva, potom čelila otázkam a po prestávkach sa napokon volilo. Úradujúci predseda Najvyššieho súdu sa už len neveriacky pozeral na tých zopár rúk, čo za neho zdvihli ruky. A všetci navôkol pochopili, že tu v Sobranciach sa končí jedna éra.
.prečo padol
Asi najrukolapnejším dôkazom toho, že Harabin si napriek nepriaznivým okolnostiam pred voľbou v Sobranciach veril, boli prípravy na oslavu s vernými, ktoré sa chystali v hoteli na Zemplínskej Šírave.
Na základe rozhovorov s viacerými členmi Súdnej rady, ktorí si želajú ostať v anonymite, sme sa pokúsili zrekonštruovať, z čoho vychádzal optimizmus šéfa Najvyššieho súdu a prečo napokon prehral. Štefan Harabin dúfal, že ho napokon podporí Mária Bujňáková – prorektorka Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach mu totiž dala hlas aj pred piatimi rokmi. A takisto veril, že zaňho zdvihne ruku aj Eduard Bárány, Gašparovičov nominant v Súdnej rade a súčasne poradca premiéra Roberta Fica, ktorý sa pred voľbou nechcel nijako vyhraniť. Keďže v druhom kole voľby mohol Harabin hlasovať aj sám za seba, bol presvedčený, že do hry ide s dobrými kartami a získa potrebných desať hlasov. Navyše mohol kalkulovať aj s tým, že v atmosfére, ktorá počas voľby vznikne, sa na jeho stranu prikloní aj niektorý zo zatiaľ nejasných a taktizujúcich členov rady. Takým bol napríklad sudca Jozef Maruščák. Bujňáková a Bárány však nakoniec odolali naliehavému tlaku, ktorému ich vystavil priamo na mieste Harabin. Stratégia úradujúceho šéfa Najvyššieho súdu sa tak definitívne zrútila.
Optimistický však bol aj tábor podporovateľov Jany Bajánkovej. Už pred príchodom do Sobraniec vedeli, že Bujňákova a Bárány sú na ich strane a rátali s tým, že v druhom kole voľby ich kandidátku podporia traja opoziční členovia Súdnej rady, ktorí v prvom kole hlasovali za Zuzanu Ďurišovú. Rovnako prívrženci Bajánkovej vo svojich plánoch rátali s tým, že ak všetko dobre pôjde, pridá sa k budúcemu víťazovi aj niekto z taktizujúcich sudcov.
Ani ich plán však nevyšiel. Traja sudcovia (Dušan Čimo, Rudolf Čirč a Peter Straka), ktorí v prvom kole volili Ďurišovú, totiž v druhom kole odmietli podporiť Bajánkovú. Najtvrdší kritici Harabinovho riadenia súdnictva sa tak rozhodli aj z taktických pohnútok: videli, že Harabin už nemá šancu, a teda dôjde k novej voľbe, v ktorej by mohol miešať kartami pre nich prijateľnejší kandidát než Bajánková. Budúca voľba sa totiž odohrá po inaugurácii Andreja Kisku, ktorý podľa očakávaní vymení troch prezidentských nominantov (minimálne Gabrielu Šimonovú, voličku Harabina). V Súdnej rade sa tak posilní pozícia skupiny vyhranených Harabinových odporcov. Tým pádom sa zlepší aj jej vyjednávacia sila pri hľadaní prípadného kompromisného kandidáta.
.ficova hra
Nie je celkom jasné, akú pozíciu v zamotaných šachoch okolo voľby predsedu Najvyššieho súdu zohral premiér Robert Fico. Viacerí členovia rady, s ktorými sme o tejto téme hovorili, si netrúfli povedať nič určité. A priznali, že aj oni sami o premiérových zámeroch iba špekulovali. „Asi je lepší hráč ako my všetci, a preto sme nedokázali prekuknúť, čo vlastne naozaj chce,“ povedal nám jeden z našich zdrojov. V každom prípade to však nebolo tak, že premiérovi by voľba šéfa Najvyššieho súdu bola ľahostajná a ignoroval ju. S viacerými členmi Súdnej rady o voľbe komunikoval, stretol sa aj so Štefanom Harabinom, ktorý sa opakovane domáhal jeho podpory. Premiér mu však nič nesľúbil.
Len ťažko sa dá postoj premiéra rozlúštiť aj podľa hlasovania troch vládnych nominantov v Súdnej rade. To, že jeden z nich – Jaroslav Chlebovič – je blízkym človekom Harabina, a preto mu dá svoj hlas, sa všeobecne predpokladalo. Ďalší vládny nominant, šéf bratislavského krajského súdu Ľuboš Sádovský, podľa očakávaní podporil Bajánkovú. Tú podporil už zmienený Bárány, ktorý je síce nominant prezidenta, ale viac sa pokladá za Ficovho človeka.
Ďalšia vládna nominantka Eva Fulcová, predsedníčka Okresného súdu Bratislava I. a bývalá Ficova spolužiačka, zvolila počas voľby čudnú a ťažko čitateľnú taktiku. Najskôr navrhla, aby sa voľba odložila kvôli návrhom legislatívnych zmien v Súdnej rade, o ktorých rokuje parlament – čo bolo zjavne namierené proti Harabinovi. Po tom, čo jej návrh neprešiel, hlasovala v prvom kole voľby za Harabina a v druhom kole sa hlasovania zdržala.
Niektorí členovia Súdnej rady sa domnievajú, že Fico si už Harabina na čele Najvyššieho súdu neželá. Zároveň však nechce, aby Harabin nadobudol pocit, že sa nejako podieľa na jeho páde. Touto taktikou sa dá vysvetliť aj správanie Evy Fulcovej počas voľby.
.odraz odo dna
Harabinova éra sa skončila, čo je určite skvelá správa. Ale v tejto chvíli nie je jasné, aká nová éra sa vlastne začína. V prvých dňoch po Sobranciach nikto netušil, kto bude ochotný ísť do druhej voľby, na ktorej sa už nemôžu zúčastniť Harabin ani Bajánková. Výber sa zužuje len na sudcov, ktorí pracujú na Najvyššom súde, a tam sa to ďalšími potenciálnymi kandidátmi rozhodne nehemží.
Problém je, že medzi tromi tábormi, ktoré sa vytvorili vnútri SR, nie je prílišná chuť komunikovať. Nový šéf Najvyššieho súdu by však mal vzísť práve z dohody medzi sudcami, ktorí podporovali Bajánkovú a táborom tvrdých Harabinových kritikov. Dospieť k takejto dohode však bude veľmi ťažké a celý proces sa môže naťahovať ešte dlhé mesiace.
Skupina sudcov okolo Zuzany Ďurišovej príde zrejme so svojím kandidátom, v zákulisí sa špekuluje najmä o Rudolfovi Čirčovi a Miroslavovi Gavalcovi.
No ťažko rátať s tým, že by mal kandidát tohto prostredia šancu – na to je priekopa medzi „opozičníkmi“ a podporovateľmi Bajánkovej priveľká.
Zdá sa, že dohoda bude časom spieť ku kompromisnej kandidátke, akejsi Bajánkovej II., ktorá by bola viac prijateľná aj pre dlhoročných Harabinových kritikov. V zákulisí sa hovorí o dvoch menách: o Daniele Švecovej, niekdajšej podpredsedníčke Najvyššieho súdu, ktorá bola najskôr lojálna voči Harabinovi, v posledných pár rokoch je však s ním v otvorenom konflikte. A potom je tu Jana Baricová, ďalšia sudkyňa s povesťou dobrej odborníčky, ktorá už tiež nemá s Harabinom najlepšie vzťahy. Baricová je však súčasne kandidátkou na ústavnú sudkyňu a keďže poslancami predložený výber je žalostný, nastupujúcemu prezidentovi Kiskovi neostane zrejme nič iné než vymenovať práve ju.
Čiernym scenárom je možnosť, že rôzne skupiny v Súdnej rade sa navzájom vyblokujú a hoci bol teraz Harabin zosadený z trónu, bude tak ešte po nejaký čas neformálne ovládať Najvyšší súd.
Ale na záver si dovolíme byť optimistickí: po rokoch hlbokej morálnej mizérie sa zdá, že slovenská justícia sa odrazila odo dna.
Kým na verejnosti sa špekulovalo, či Bajánková predsa len nie je príliš spätá s Harabinom, v informovanom zákulisí savedelo, že to tak celkom nie je. Z kuloárov preniklo, že keď sa Štefan Harabin dozvedel o jej nominácii, zúril a búchal dverami. Bol to šok, ktorý nečakal, ba čo viac, v jeho vnímaní to bola zrada. Aj hlasom Bajánkovej bol totiž Harabin pred piatimi rokmi zvolený za predsedu Najvyššieho súdu. A hoci už asi rok bol medzi nimi chladný vzťah, pretože Bajánková mu odmietla bezvýhradnú poslušnosť, Harabin veril, že ani ona nenájde odvahu sa mu postaviť. No aj po tom, čo minister proti nemu nasadil Bajánkovú, si veril, že spomedzi 18 členov Súdnej rady (ďalej SR) zaňho zdvihnú ruky aspoň desiati, čo je nevyhnutné minimum.
Pre víťazstvo bol ochotný urobiť všetko.Nebola náhoda, že preložil voľby Súdnej rady do kultúrneho domu v Sobranciach. Nešlo len o výsmech a pomstu novinárom.Toto miesto mu malo poskytnúť zázemie. V hoteli, kde boli sudcovia ubytovaní, sa dal ešte v poslednej chvíli vyvinúť účinný tlak. Už len vizuálne to bol akoby návrat v čase, miesto pripomínalo kulisy zo 70. rokov. Medzi členmi SR, ktorí boli spolu v hoteli aj priamo počas voľby v kultúrnom dome, vládla dusivá atmosféra, ktorú nám niektorí z nich neskôr opísali ako frašku.
.sobranecká fraška
Minulý pondelok sa na streche kultúrneho domu, ktorý sa mal onedlho nezmazateľne zapísať do dejín slovenskej justície, pohybovali klampiari a
okolo budovy s opadnutou omietkou bola natiahnutá páska zakazujúca vstup do jej íblízkosti. Ak si niektorý z čakajúcich novinárov potreboval odbehnúť na záchod, neminulo ho ďalšie prekvapenie. V kultúrnom dome zrejme holdujú rodovej rovnosti, takže na toaletách sa nútene stretaváli zástupcovia oboch pohlaví. Na ceduľke, nedbalo pripnutej na dverách, bol nápis, v ktorom neznámy autor prosil ctených používateľov toaliet nepoužívať toaletný papier – vraj zapcháva potrubie. Pred budovou už od skorého popoludnia protestovali ľudia nespokojní s tým, ako funguje naša justícia. Čakali na Štefana Harabina, muža, ktorý sa nikdy nemal stať ani len sudcom, nieto predsedom Najvyššieho súdu. Nedočkali sa. Harabin sa akousi fintou dostal do budovy celkom nepozorovane a objavil sa až na pódiu, kde sa mala odohrať toľko očakávaná voľba. Sála sa takmer celkom zaplnila. Netrpezliví odporcovia i podporovatelia si posadali do lavíc a zrazu pochopili, že v skutočnosti nič neuvidia. Sudcovia sediaci na javisku boli tak vysoko, že spoza stolov im trčali len hlavy (aj to len podaktorým). Katastrofálne ozvučenie sály nijako nevybočovalo z rámca absurdít tohto miesta.Trvalo niekoľko hodín, kým sa značne zmätená Súdna rada zhodla na tom, že treba začať s voľbou. Trojica kandidátov predniesla svoje predstavy o fungovaní súdnictva, potom čelila otázkam a po prestávkach sa napokon volilo. Úradujúci predseda Najvyššieho súdu sa už len neveriacky pozeral na tých zopár rúk, čo za neho zdvihli ruky. A všetci navôkol pochopili, že tu v Sobranciach sa končí jedna éra.
.prečo padol
Asi najrukolapnejším dôkazom toho, že Harabin si napriek nepriaznivým okolnostiam pred voľbou v Sobranciach veril, boli prípravy na oslavu s vernými, ktoré sa chystali v hoteli na Zemplínskej Šírave.
Na základe rozhovorov s viacerými členmi Súdnej rady, ktorí si želajú ostať v anonymite, sme sa pokúsili zrekonštruovať, z čoho vychádzal optimizmus šéfa Najvyššieho súdu a prečo napokon prehral. Štefan Harabin dúfal, že ho napokon podporí Mária Bujňáková – prorektorka Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach mu totiž dala hlas aj pred piatimi rokmi. A takisto veril, že zaňho zdvihne ruku aj Eduard Bárány, Gašparovičov nominant v Súdnej rade a súčasne poradca premiéra Roberta Fica, ktorý sa pred voľbou nechcel nijako vyhraniť. Keďže v druhom kole voľby mohol Harabin hlasovať aj sám za seba, bol presvedčený, že do hry ide s dobrými kartami a získa potrebných desať hlasov. Navyše mohol kalkulovať aj s tým, že v atmosfére, ktorá počas voľby vznikne, sa na jeho stranu prikloní aj niektorý zo zatiaľ nejasných a taktizujúcich členov rady. Takým bol napríklad sudca Jozef Maruščák. Bujňáková a Bárány však nakoniec odolali naliehavému tlaku, ktorému ich vystavil priamo na mieste Harabin. Stratégia úradujúceho šéfa Najvyššieho súdu sa tak definitívne zrútila.
Optimistický však bol aj tábor podporovateľov Jany Bajánkovej. Už pred príchodom do Sobraniec vedeli, že Bujňákova a Bárány sú na ich strane a rátali s tým, že v druhom kole voľby ich kandidátku podporia traja opoziční členovia Súdnej rady, ktorí v prvom kole hlasovali za Zuzanu Ďurišovú. Rovnako prívrženci Bajánkovej vo svojich plánoch rátali s tým, že ak všetko dobre pôjde, pridá sa k budúcemu víťazovi aj niekto z taktizujúcich sudcov.
Ani ich plán však nevyšiel. Traja sudcovia (Dušan Čimo, Rudolf Čirč a Peter Straka), ktorí v prvom kole volili Ďurišovú, totiž v druhom kole odmietli podporiť Bajánkovú. Najtvrdší kritici Harabinovho riadenia súdnictva sa tak rozhodli aj z taktických pohnútok: videli, že Harabin už nemá šancu, a teda dôjde k novej voľbe, v ktorej by mohol miešať kartami pre nich prijateľnejší kandidát než Bajánková. Budúca voľba sa totiž odohrá po inaugurácii Andreja Kisku, ktorý podľa očakávaní vymení troch prezidentských nominantov (minimálne Gabrielu Šimonovú, voličku Harabina). V Súdnej rade sa tak posilní pozícia skupiny vyhranených Harabinových odporcov. Tým pádom sa zlepší aj jej vyjednávacia sila pri hľadaní prípadného kompromisného kandidáta.
.ficova hra
Nie je celkom jasné, akú pozíciu v zamotaných šachoch okolo voľby predsedu Najvyššieho súdu zohral premiér Robert Fico. Viacerí členovia rady, s ktorými sme o tejto téme hovorili, si netrúfli povedať nič určité. A priznali, že aj oni sami o premiérových zámeroch iba špekulovali. „Asi je lepší hráč ako my všetci, a preto sme nedokázali prekuknúť, čo vlastne naozaj chce,“ povedal nám jeden z našich zdrojov. V každom prípade to však nebolo tak, že premiérovi by voľba šéfa Najvyššieho súdu bola ľahostajná a ignoroval ju. S viacerými členmi Súdnej rady o voľbe komunikoval, stretol sa aj so Štefanom Harabinom, ktorý sa opakovane domáhal jeho podpory. Premiér mu však nič nesľúbil.
Len ťažko sa dá postoj premiéra rozlúštiť aj podľa hlasovania troch vládnych nominantov v Súdnej rade. To, že jeden z nich – Jaroslav Chlebovič – je blízkym človekom Harabina, a preto mu dá svoj hlas, sa všeobecne predpokladalo. Ďalší vládny nominant, šéf bratislavského krajského súdu Ľuboš Sádovský, podľa očakávaní podporil Bajánkovú. Tú podporil už zmienený Bárány, ktorý je síce nominant prezidenta, ale viac sa pokladá za Ficovho človeka.
Ďalšia vládna nominantka Eva Fulcová, predsedníčka Okresného súdu Bratislava I. a bývalá Ficova spolužiačka, zvolila počas voľby čudnú a ťažko čitateľnú taktiku. Najskôr navrhla, aby sa voľba odložila kvôli návrhom legislatívnych zmien v Súdnej rade, o ktorých rokuje parlament – čo bolo zjavne namierené proti Harabinovi. Po tom, čo jej návrh neprešiel, hlasovala v prvom kole voľby za Harabina a v druhom kole sa hlasovania zdržala.
Niektorí členovia Súdnej rady sa domnievajú, že Fico si už Harabina na čele Najvyššieho súdu neželá. Zároveň však nechce, aby Harabin nadobudol pocit, že sa nejako podieľa na jeho páde. Touto taktikou sa dá vysvetliť aj správanie Evy Fulcovej počas voľby.
.odraz odo dna
Harabinova éra sa skončila, čo je určite skvelá správa. Ale v tejto chvíli nie je jasné, aká nová éra sa vlastne začína. V prvých dňoch po Sobranciach nikto netušil, kto bude ochotný ísť do druhej voľby, na ktorej sa už nemôžu zúčastniť Harabin ani Bajánková. Výber sa zužuje len na sudcov, ktorí pracujú na Najvyššom súde, a tam sa to ďalšími potenciálnymi kandidátmi rozhodne nehemží.
Problém je, že medzi tromi tábormi, ktoré sa vytvorili vnútri SR, nie je prílišná chuť komunikovať. Nový šéf Najvyššieho súdu by však mal vzísť práve z dohody medzi sudcami, ktorí podporovali Bajánkovú a táborom tvrdých Harabinových kritikov. Dospieť k takejto dohode však bude veľmi ťažké a celý proces sa môže naťahovať ešte dlhé mesiace.
Skupina sudcov okolo Zuzany Ďurišovej príde zrejme so svojím kandidátom, v zákulisí sa špekuluje najmä o Rudolfovi Čirčovi a Miroslavovi Gavalcovi.
No ťažko rátať s tým, že by mal kandidát tohto prostredia šancu – na to je priekopa medzi „opozičníkmi“ a podporovateľmi Bajánkovej priveľká.
Zdá sa, že dohoda bude časom spieť ku kompromisnej kandidátke, akejsi Bajánkovej II., ktorá by bola viac prijateľná aj pre dlhoročných Harabinových kritikov. V zákulisí sa hovorí o dvoch menách: o Daniele Švecovej, niekdajšej podpredsedníčke Najvyššieho súdu, ktorá bola najskôr lojálna voči Harabinovi, v posledných pár rokoch je však s ním v otvorenom konflikte. A potom je tu Jana Baricová, ďalšia sudkyňa s povesťou dobrej odborníčky, ktorá už tiež nemá s Harabinom najlepšie vzťahy. Baricová je však súčasne kandidátkou na ústavnú sudkyňu a keďže poslancami predložený výber je žalostný, nastupujúcemu prezidentovi Kiskovi neostane zrejme nič iné než vymenovať práve ju.
Čiernym scenárom je možnosť, že rôzne skupiny v Súdnej rade sa navzájom vyblokujú a hoci bol teraz Harabin zosadený z trónu, bude tak ešte po nejaký čas neformálne ovládať Najvyšší súd.
Ale na záver si dovolíme byť optimistickí: po rokoch hlbokej morálnej mizérie sa zdá, že slovenská justícia sa odrazila odo dna.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.