Predseda vlády má rôzne kvality, ktorými dokáže aj po 15 rokoch v politike prekvapiť. Napríklad sa ukazuje, že má neuveriteľne vyvinutú schopnosť excelentne investovať. Až takú dobrú, že kariérou politika hádam plytvá svojím talentom.
Vinica na južnom svahu nad Bratislavou je čosi, čo predsedovi vlády Robertovi Ficovi určite každý dopraje. Predstava, že sa bude venovať svojmu kúsku zeme, na ktorom bude deň čo deň ošetrovať svoj vinič a dorábať pár súdkov vína, je dokonca veľmi príjemná – slovenské vinárstvo by to síce nepozdvihlo, spoločnosti by však takáto sebarealizácia dotyčného nepochybne pomohla. Nad touto romantickou predstavou sa však vznáša mrak podozrenia. Ak niekto kúpi 800 štvorcových metrov vinice za 37-tisíc korún, hoci podľa znaleckých odhadov mala už vtedy, v roku 2002, hodnotu okolo dvoch miliónov (a už vtedy bolo vo vzduchu preklasifikovanie tej pôdy na stavebný pozemok, ktoré jeho hodnotu ešte znásobí), je to extrémne dobrá kúpa. Taká sa podarí možno raz za život.
Robertovi Ficovi sa podarila krátko pred voľbami, ktoré išiel vyhrať. To, že ich nevyhral a na ďalšie štyri roky skončil v opozícii, je podružné. Že za 37-tisíc získal niekoľkomiliónový pozemok, je zásadné.
.dôležité a nepodstatné
V debate o Ficovom pozemku nad Bratislavou sa vyskytuje niekoľko veľmi zaujímavých okolností. Prvou je spor o to, či je dôležitejšie preháňanie bývalého predsedu vlády Mikuláša Dzurindu, keď hovoril, že príbeh Ficovho pozemku je rovnaký ako príbeh pozemkov pri Veľkom Slavkove pod Tatrami, alebo fakt, že súčasný premiér získal naozaj hodnotný pozemok za podozrivo nízku cenu. A je nepochopiteľné, že veľká časť novinárov a verejnosti pristúpila na odpútavanie pozornosti od podstaty, ktorou je, že súčasný premiér získal niekoľkomiliónový majetok za okolností, ktoré právom môžu vyvolávať pochybnosti o ich čistote. Získal ten pozemok tak lacno za nejakú (budúcu) protislužbu? Alebo zaň zaplatil trhovú cenu (potom je tu otázka, odkiaľ na to mal?) a dopustil sa daňového podvodu tým, že v snahe obísť daň z prevodu a prechodu nehnuteľností bola oficiálne vykázaná nízka suma? Alebo mal iba neuveriteľné šťastie? V prípade politika platí pri podobných veciach „prezumpcia viny“, keď jeho majetkové pomery vyvolávajú pochybnosti a otázniky, na ktoré nedáva žiadne rozumné odpovede. A to je presne prípad Roberta Fica.
Druhou zaujímavosťou je pristúpenie veľkej časti novinárov a verejnosti na hru s otázkou, či Fico na pozemku môže alebo nemôže stavať. Územný plán mesta hovorí, že môže, čo cenu jeho pozemku prudko zhodnocuje. Do toho rôzni experti hovoria o právnom zmätku, kolízii územného plánu so zákonom o vinohradníctve a iných nuansách, ktoré sú možno podstatné pre toho, kto chce vo vinohradoch stavať dnes. Sú však irelevantné pre toho, komu je jasné, že vilová výstavba na takom lukratívnom mieste v Bratislave je len otázkou času. Ficovo uistenie, že „chcem to brať ako vinohrad, nechystám sa tam nič stavať ani ho predať“, je preto nezaujímavé – na budúcu hodnotu jeho pozemku nemá nijaký vplyv.
A treťou zaujímavosťou sú reakcie samotného premiéra. Už dávnejšie zrejme uveril vo svoju osudovú predurčenosť viesť štát a tiež nijako neskrýva, že lídrov opozície by najradšej poslal do väzenia, čo vzhľadom na vývoj v polícii a v justícii znie čoraz zlovestnejšie. Tentoraz však zašiel ešte ďalej, keď v reakcii na zverejnenie podivných okolností nadobudnutia pozemku na adresu Mikuláša Dzurindu povedal: „Keby tieto tvrdenia pána Dzurindu boli pravdivé, tak by ma jednoducho diskvalifikovali na funkciu predsedu vlády. O to viac sú tieto klamstvá závažné, pretože mohli viesť k mimoriadnej destabilizácii politickej situácie.“ Ohrozenie Ficovej pozície znamená ohrozenie stability štátu? Len tak mimochodom, Fica momentálne podporuje približne tretina spoločnosti. Zvyšné dve tretiny majú iných favoritov. Štát by odchod Fica z funkcie zrejme prežil.
.bohatý literát
„Na tomto mi veľmi záleží, aby nikdy neboli pochybnosti o tom, že či si môžem, alebo nemôžem niečo dovoliť – či si môžem dovoliť prispieť vlastnej mame na byt, či si môžem dovoliť niečo kúpiť, alebo nekúpiť,“ zdôveril sa premiér nedávno televíznym kamerám. Keď sa ho však novinári pýtajú na detaily a opakovane tieto pochybnosti už niekoľko rokov vyslovujú, Fico pre ich vysvetlenie príliš veľa nerobí. „Mám nadštandardné príjmy.“ „Nikdy som sa nehral na chudobného.“ Alebo „nevidím žiadny dôvod pokračovať v diskusii na túto tému,“ povie a považuje vec za vybavenú. Ona však vybavená nie je.
O pozoruhodnej publikačnej činnosti právnika Fica sa hovorí už roky. Nie preto, že by niektorá z jeho kníh či brožúr tak zaujala obsahom, ale preto, že ich honorovanie vykazuje všetky znaky skrytého sponzoringu autora, ktorý je okrem iného už roky veľmi vplyvným politikom.
Jeho kniha Trest smrti vyšla vo vydavateľstve Kódexpress v roku 1998 a Fico za ňu priznal honorár 100-tisíc korún. „Výšku honoráru ovplyvňuje atraktívnosť témy a autor,“ povedal Fico v roku 2003, keď sa s ním na túto tému rozprávala redaktorka časopisu Plus 7 dní. Nasledovala brožúrka Dobrý deň, cestná kontrola a kniha Nutná obrana. O atraktivite týchto tém sa dá pochybovať, ale že bol pre sponzorov atraktívny už vtedy veľmi populárny politik Robert Fico, o tom sa pochybovať nedá. Napokon, svedčia o tom jeho príjmy z publikačnej činnosti tých čias. „V roku 2001 a aj v roku 2002 som v daňovom priznaní priznal okrem klasického platu poslanca NR SR ešte aj autorský honorár 500-tisíc korún, z ktorého som zaplatil daň,“ povedal Fico v roku 2003 pre Plus 7 dní. „Myslím si, že do príjmov za rok 2002 bol zahrnutý aj honorár za tú príručku pre vodičov aj za knihu Nutná obrana,“ dodal. Dva roky po sebe pol milióna za brožúry o cestnej kontrole či za vydanie jeho habilitačnej práce?
„Na tomto mi veľmi záleží, aby nikdy neboli pochybnosti o tom, že či si môžem, alebo nemôžem niečo dovoliť,“ povedal pred týždňom na mimoriadnej tlačovke Fico. Keď sa ho však v roku 2003 pýtali na konkrétnu sumu honorára za príručku o cestnej kontrole, jasná odpoveď neprišla: „Autorské honoráre vám hovoriť nebudem, pretože to je naozaj vecou vydavateľa a autora.“
Nie je bez zaujímavosti, že kým brožúru Dobrý deň, cestná kontrola vydala firma Q-EX zakladateľa strany Smer Bohumila Hanzela, ktorý bol v začiatkoch Smeru jedným z Ficových najbližších ľudí, v knihe Nutná obrana nie je o vydavateľovi ani zmienka, spomína sa len tlačiareň. Pri sumách, aké za svoje literárne počiny Fico inkasoval, stoja za zmienku obaja vydavatelia, ten zo súkolia Smeru i ten anonymný. Rovnako stojí za zmienku, že ani oslovení zavedení vydavatelia takéto sumy autorom odborných kníh na Slovensku nikdy nevyplácajú. Asi pre nich nie sú takí zaujímaví, ako bol Fico pre svojich štedrých vydavateľov.
.byty, autá, vinica
Bez tieňov pochybností nie sú ani niektoré Ficove výdavky. Za posledné roky napríklad kúpil jednoizbový byt v novostavbe na Borodáčovej ulici v Bratislave (v susedstve ďalších prominentov Smeru) a tiež prispel na byt „pre svoju mamu“, pri ktorom ho bulvár opakovane nachytal s jeho spolupracovníčkou. Práve „byt pre mamu“ je veľmi zaujímavý prípad. Byty v onom dome predávala firma Ikores, ktorá kedysi sponzorovala Smer a po posledných voľbách sa jej začalo výrazne dariť vo verejných súťažiach v rezortoch Smeru – za rok Ficovej vlády získala verejné zákazky v takej hodnote ako za predchádzajúce štyri roky dohromady, a to ešte nie je zarátaný vojenský archív za vyše miliardu, ktorý bol ministerstvom obrany pod kuratelou Smeru priklepnutý Ikoresu bez verejnej súťaže.
To môže byť aj náhoda. Ale je náhoda, že práve byt „pre mamu“ je jediný v dome, ktorý nebol odkúpený štandardne, ale prevodom práv a povinností? Tento spôsob pritom neumožňuje zistiť podmienky, za akých sa byt predal a ani osoby, ktoré ho kúpili. Možno to bola pozornosť súkromnej firmy a možno nie. Podozrivejšie by to už Fico spraviť nemohol. Mimochodom, bývalý český premiér Stanislav Gross musel odísť z politiky pre slabšie podozrenia – on nevedel alebo nechcel vysvetliť asi „iba“ milión z kúpnej ceny svojho bytu.
Fico tiež veľa investuje do svojich áut. Má už druhé Volvo XC90 za sebou (predávajú sa v rozpätí od 1,6 do 2,5 milióna korún), predtým mal Škodu Superb (stojí okolo milióna). Nič proti tomu, Volvo svedčí o dobrom vkuse – v kontexte jeho výdavkov na rekonštrukciu chalupy, jedného bytu pre seba a príspevku na druhý byt „pre mamu“ však pri zrátaní jeho príjmov musel mimoriadne dobre hospodáriť (alebo jeho manželka musela viac ako dobre zarábať), aby to všetko mohol zaplatiť. Ešteže aspoň tú vinicu kúpil tak lacno.
„Nikdy som sa nehral na chudobného,“ hovorieva Fico veľmi často. To však nie je argument, ktorým môžu byť zodpovedané všetky otázky o jeho majetkovým pomeroch, rozvírené odhalením podozrivej kúpy vinice nad Bratislavou.
Na Ficových investíciách je čudné, že sú také neuveriteľne výhodné. Veľmi výhodná bola deklarovaná cena za spomínané byty, tvrdia realitní makléri. V jednom prípade išlo o byt, stavaný sponzorom Smeru, v druhom ide o byt v susedstve viacerých politikov Smeru vrátane Roberta Kaliňáka či Dušana Muňka. Štátny tajomník ministerstva životného prostredia Dušan Muňko sa angažoval aj pri tej neuveriteľne lacnej vinici – bol to práve on, čo s právničkou Annou Čukanovou „pomohli“ s reštitúciou tých pozemkov a jeho rodina vlastní časť z nich. Fico tiež dokázal neskutočne výhodne predať svoje publikácie.
Ak nejde o peniaze, ktorými si jeho priazeň kupovali či kupujú sponzori (napríklad tí, ktorí kedysi zakladali Smer ako svoju „akciovku“ či nejakí novší), potom musí byť Fico výnimočný a činorodý človek s veľkým talentom na vyhľadávanie dobrých investícií. Vzhľadom na spôsob, akým svoje investície vysvetľuje, sa však skôr zdá, že v krajine len o trochu slušnejšej by už nebol predsedom vlády.
Vinica na južnom svahu nad Bratislavou je čosi, čo predsedovi vlády Robertovi Ficovi určite každý dopraje. Predstava, že sa bude venovať svojmu kúsku zeme, na ktorom bude deň čo deň ošetrovať svoj vinič a dorábať pár súdkov vína, je dokonca veľmi príjemná – slovenské vinárstvo by to síce nepozdvihlo, spoločnosti by však takáto sebarealizácia dotyčného nepochybne pomohla. Nad touto romantickou predstavou sa však vznáša mrak podozrenia. Ak niekto kúpi 800 štvorcových metrov vinice za 37-tisíc korún, hoci podľa znaleckých odhadov mala už vtedy, v roku 2002, hodnotu okolo dvoch miliónov (a už vtedy bolo vo vzduchu preklasifikovanie tej pôdy na stavebný pozemok, ktoré jeho hodnotu ešte znásobí), je to extrémne dobrá kúpa. Taká sa podarí možno raz za život.
Robertovi Ficovi sa podarila krátko pred voľbami, ktoré išiel vyhrať. To, že ich nevyhral a na ďalšie štyri roky skončil v opozícii, je podružné. Že za 37-tisíc získal niekoľkomiliónový pozemok, je zásadné.
.dôležité a nepodstatné
V debate o Ficovom pozemku nad Bratislavou sa vyskytuje niekoľko veľmi zaujímavých okolností. Prvou je spor o to, či je dôležitejšie preháňanie bývalého predsedu vlády Mikuláša Dzurindu, keď hovoril, že príbeh Ficovho pozemku je rovnaký ako príbeh pozemkov pri Veľkom Slavkove pod Tatrami, alebo fakt, že súčasný premiér získal naozaj hodnotný pozemok za podozrivo nízku cenu. A je nepochopiteľné, že veľká časť novinárov a verejnosti pristúpila na odpútavanie pozornosti od podstaty, ktorou je, že súčasný premiér získal niekoľkomiliónový majetok za okolností, ktoré právom môžu vyvolávať pochybnosti o ich čistote. Získal ten pozemok tak lacno za nejakú (budúcu) protislužbu? Alebo zaň zaplatil trhovú cenu (potom je tu otázka, odkiaľ na to mal?) a dopustil sa daňového podvodu tým, že v snahe obísť daň z prevodu a prechodu nehnuteľností bola oficiálne vykázaná nízka suma? Alebo mal iba neuveriteľné šťastie? V prípade politika platí pri podobných veciach „prezumpcia viny“, keď jeho majetkové pomery vyvolávajú pochybnosti a otázniky, na ktoré nedáva žiadne rozumné odpovede. A to je presne prípad Roberta Fica.
Druhou zaujímavosťou je pristúpenie veľkej časti novinárov a verejnosti na hru s otázkou, či Fico na pozemku môže alebo nemôže stavať. Územný plán mesta hovorí, že môže, čo cenu jeho pozemku prudko zhodnocuje. Do toho rôzni experti hovoria o právnom zmätku, kolízii územného plánu so zákonom o vinohradníctve a iných nuansách, ktoré sú možno podstatné pre toho, kto chce vo vinohradoch stavať dnes. Sú však irelevantné pre toho, komu je jasné, že vilová výstavba na takom lukratívnom mieste v Bratislave je len otázkou času. Ficovo uistenie, že „chcem to brať ako vinohrad, nechystám sa tam nič stavať ani ho predať“, je preto nezaujímavé – na budúcu hodnotu jeho pozemku nemá nijaký vplyv.
A treťou zaujímavosťou sú reakcie samotného premiéra. Už dávnejšie zrejme uveril vo svoju osudovú predurčenosť viesť štát a tiež nijako neskrýva, že lídrov opozície by najradšej poslal do väzenia, čo vzhľadom na vývoj v polícii a v justícii znie čoraz zlovestnejšie. Tentoraz však zašiel ešte ďalej, keď v reakcii na zverejnenie podivných okolností nadobudnutia pozemku na adresu Mikuláša Dzurindu povedal: „Keby tieto tvrdenia pána Dzurindu boli pravdivé, tak by ma jednoducho diskvalifikovali na funkciu predsedu vlády. O to viac sú tieto klamstvá závažné, pretože mohli viesť k mimoriadnej destabilizácii politickej situácie.“ Ohrozenie Ficovej pozície znamená ohrozenie stability štátu? Len tak mimochodom, Fica momentálne podporuje približne tretina spoločnosti. Zvyšné dve tretiny majú iných favoritov. Štát by odchod Fica z funkcie zrejme prežil.
.bohatý literát
„Na tomto mi veľmi záleží, aby nikdy neboli pochybnosti o tom, že či si môžem, alebo nemôžem niečo dovoliť – či si môžem dovoliť prispieť vlastnej mame na byt, či si môžem dovoliť niečo kúpiť, alebo nekúpiť,“ zdôveril sa premiér nedávno televíznym kamerám. Keď sa ho však novinári pýtajú na detaily a opakovane tieto pochybnosti už niekoľko rokov vyslovujú, Fico pre ich vysvetlenie príliš veľa nerobí. „Mám nadštandardné príjmy.“ „Nikdy som sa nehral na chudobného.“ Alebo „nevidím žiadny dôvod pokračovať v diskusii na túto tému,“ povie a považuje vec za vybavenú. Ona však vybavená nie je.
| FAKTY O FICOVEJ VINICI Róbert Fico je majiteľom 800 metrov štvorcových pôdy v Bratislave. Podľa listu vlastníctva č. 5358 pre katastrálne územie Vinohrady je jeho pozemok s parcelným číslom 4213/3 uvádzaný ako „druh pozemku vinice“. Pozemok Ficovi predala jeho suseda Anna Čukanová, ktorá sa angažovala aj v reštitúciách tohto územia a už pred predajom časti pôdy Ficovi sa usilovala presadiť jeho zmenu na stavebný pozemok. Pozemky v lokalite Vinohrady mali aj pred zmenou územného plánu (ktorá prišla v roku 2005) hodnotu okolo 2500 korún za meter štvorcový. Po zmene územného plánu mesta, ktorý predpokladá v danej lokalite výstavbu, sa tam podľa predsedníčky správnej rady Asociácie realitných maklérov Daniely Rážovej pozemky predávajú za ceny vyššie ako 6¬ tisíc korún za meter štvorcový. Robert Fico získal pozemok za 37 tisíc korún, čo znamená, že za jeden meter štvorcový zaplatil necelých 47 korún. |
O pozoruhodnej publikačnej činnosti právnika Fica sa hovorí už roky. Nie preto, že by niektorá z jeho kníh či brožúr tak zaujala obsahom, ale preto, že ich honorovanie vykazuje všetky znaky skrytého sponzoringu autora, ktorý je okrem iného už roky veľmi vplyvným politikom.
Jeho kniha Trest smrti vyšla vo vydavateľstve Kódexpress v roku 1998 a Fico za ňu priznal honorár 100-tisíc korún. „Výšku honoráru ovplyvňuje atraktívnosť témy a autor,“ povedal Fico v roku 2003, keď sa s ním na túto tému rozprávala redaktorka časopisu Plus 7 dní. Nasledovala brožúrka Dobrý deň, cestná kontrola a kniha Nutná obrana. O atraktivite týchto tém sa dá pochybovať, ale že bol pre sponzorov atraktívny už vtedy veľmi populárny politik Robert Fico, o tom sa pochybovať nedá. Napokon, svedčia o tom jeho príjmy z publikačnej činnosti tých čias. „V roku 2001 a aj v roku 2002 som v daňovom priznaní priznal okrem klasického platu poslanca NR SR ešte aj autorský honorár 500-tisíc korún, z ktorého som zaplatil daň,“ povedal Fico v roku 2003 pre Plus 7 dní. „Myslím si, že do príjmov za rok 2002 bol zahrnutý aj honorár za tú príručku pre vodičov aj za knihu Nutná obrana,“ dodal. Dva roky po sebe pol milióna za brožúry o cestnej kontrole či za vydanie jeho habilitačnej práce?
„Na tomto mi veľmi záleží, aby nikdy neboli pochybnosti o tom, že či si môžem, alebo nemôžem niečo dovoliť,“ povedal pred týždňom na mimoriadnej tlačovke Fico. Keď sa ho však v roku 2003 pýtali na konkrétnu sumu honorára za príručku o cestnej kontrole, jasná odpoveď neprišla: „Autorské honoráre vám hovoriť nebudem, pretože to je naozaj vecou vydavateľa a autora.“
Nie je bez zaujímavosti, že kým brožúru Dobrý deň, cestná kontrola vydala firma Q-EX zakladateľa strany Smer Bohumila Hanzela, ktorý bol v začiatkoch Smeru jedným z Ficových najbližších ľudí, v knihe Nutná obrana nie je o vydavateľovi ani zmienka, spomína sa len tlačiareň. Pri sumách, aké za svoje literárne počiny Fico inkasoval, stoja za zmienku obaja vydavatelia, ten zo súkolia Smeru i ten anonymný. Rovnako stojí za zmienku, že ani oslovení zavedení vydavatelia takéto sumy autorom odborných kníh na Slovensku nikdy nevyplácajú. Asi pre nich nie sú takí zaujímaví, ako bol Fico pre svojich štedrých vydavateľov.
.byty, autá, vinica
Bez tieňov pochybností nie sú ani niektoré Ficove výdavky. Za posledné roky napríklad kúpil jednoizbový byt v novostavbe na Borodáčovej ulici v Bratislave (v susedstve ďalších prominentov Smeru) a tiež prispel na byt „pre svoju mamu“, pri ktorom ho bulvár opakovane nachytal s jeho spolupracovníčkou. Práve „byt pre mamu“ je veľmi zaujímavý prípad. Byty v onom dome predávala firma Ikores, ktorá kedysi sponzorovala Smer a po posledných voľbách sa jej začalo výrazne dariť vo verejných súťažiach v rezortoch Smeru – za rok Ficovej vlády získala verejné zákazky v takej hodnote ako za predchádzajúce štyri roky dohromady, a to ešte nie je zarátaný vojenský archív za vyše miliardu, ktorý bol ministerstvom obrany pod kuratelou Smeru priklepnutý Ikoresu bez verejnej súťaže.
To môže byť aj náhoda. Ale je náhoda, že práve byt „pre mamu“ je jediný v dome, ktorý nebol odkúpený štandardne, ale prevodom práv a povinností? Tento spôsob pritom neumožňuje zistiť podmienky, za akých sa byt predal a ani osoby, ktoré ho kúpili. Možno to bola pozornosť súkromnej firmy a možno nie. Podozrivejšie by to už Fico spraviť nemohol. Mimochodom, bývalý český premiér Stanislav Gross musel odísť z politiky pre slabšie podozrenia – on nevedel alebo nechcel vysvetliť asi „iba“ milión z kúpnej ceny svojho bytu.
Fico tiež veľa investuje do svojich áut. Má už druhé Volvo XC90 za sebou (predávajú sa v rozpätí od 1,6 do 2,5 milióna korún), predtým mal Škodu Superb (stojí okolo milióna). Nič proti tomu, Volvo svedčí o dobrom vkuse – v kontexte jeho výdavkov na rekonštrukciu chalupy, jedného bytu pre seba a príspevku na druhý byt „pre mamu“ však pri zrátaní jeho príjmov musel mimoriadne dobre hospodáriť (alebo jeho manželka musela viac ako dobre zarábať), aby to všetko mohol zaplatiť. Ešteže aspoň tú vinicu kúpil tak lacno.
„Nikdy som sa nehral na chudobného,“ hovorieva Fico veľmi často. To však nie je argument, ktorým môžu byť zodpovedané všetky otázky o jeho majetkovým pomeroch, rozvírené odhalením podozrivej kúpy vinice nad Bratislavou.
Na Ficových investíciách je čudné, že sú také neuveriteľne výhodné. Veľmi výhodná bola deklarovaná cena za spomínané byty, tvrdia realitní makléri. V jednom prípade išlo o byt, stavaný sponzorom Smeru, v druhom ide o byt v susedstve viacerých politikov Smeru vrátane Roberta Kaliňáka či Dušana Muňka. Štátny tajomník ministerstva životného prostredia Dušan Muňko sa angažoval aj pri tej neuveriteľne lacnej vinici – bol to práve on, čo s právničkou Annou Čukanovou „pomohli“ s reštitúciou tých pozemkov a jeho rodina vlastní časť z nich. Fico tiež dokázal neskutočne výhodne predať svoje publikácie.
Ak nejde o peniaze, ktorými si jeho priazeň kupovali či kupujú sponzori (napríklad tí, ktorí kedysi zakladali Smer ako svoju „akciovku“ či nejakí novší), potom musí byť Fico výnimočný a činorodý človek s veľkým talentom na vyhľadávanie dobrých investícií. Vzhľadom na spôsob, akým svoje investície vysvetľuje, sa však skôr zdá, že v krajine len o trochu slušnejšej by už nebol predsedom vlády.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.