Moja mama v šesťdesiatych rokoch chodila pravidelne do kina a čítala všetko, čo len trochu zaváňalo filmom. Dokonca i juhoslovanský Filmski svet. Niektoré články si vystrihovala a lepila. A písala hádam všetkým filmovým hviezdam na svete. Na jednu stranu malého lístočka napísala žiadosť o fotografiu s podpisom (v angličtine, francúzštine alebo v nemčine – podľa potreby) a na druhú stranu čitateľne napísala svoju adresu. V bordovej zamatovej škatuli sa okrem kúpených fotografií všetkých tých Lolobrigíd, Bardotiek a Delonov skvelo aj zopár obálok. Na každej bol nalepený onen malý lístok s adresou, ktorú si mama sama napísala. A medzi tými obálkami bola aj jedna z Monaka. Keď som ju otvorila, vnútri boli dve čiernobiele pohľadnice. Na každej z nich bola monacká kňažná so svojou rodinou. Raz v interiéri, raz v exteriéri záhrady. Vždy sedela obklopená deťmi. Pamätám si, aká som bola sklamaná. Po všetkých tých pózujúcich Avách Gardnerových a Ritách Hayworthových mi prišla nezaujímavá a usadená. Ani len tie pohľadnice nepodpísala! Keď som škatuľu s fotografiami objavila, mala som dvanásť. Príliš málo na to, aby som nebola predpojatá, ale už dosť veľa na to, aby som neskúmala ženskú krásu.
O pár rokov neskôr, na vysokej škole, pozerám kvantá filmov. Čítam v nich, dívam sa, skúmam. Aj toho Hitchcocka! Okno do dvora, Vražda na objednávku, Chyťte zlodeja... Kde je tá oficiálna žena z kniežacej záhrady? Namiesto nej sa ku mne blíži zvláštny šarm a esprit, niekedy možno chlad i tajomno. Na pravé poludnie, Mogambo... Grace kamera miluje. Je naozaj zarážajúco krásna, miestami človek až zabúda sledovať dej. Grace má pôvab. A štýl, ku ktorému sa dopracovala na kurzoch herectva a skúsenosťou z modelingu, ale predovšetkým v rodinnom prostredí. Grace sa totiž od detstva pohybovala v nóbl spoločnosti.
Narodila sa vo Filadelfii, do americkej katolíckej rodiny s írsko-nemeckými koreňmi. Rodina prisťahovalca Johna B. Kellyho dosiahla rozprávkové bohatstvo vlastnou podnikavosťou. Otec vlastnil tehelne a Kellyovci patrili k miestnej high society. Grace už ako dieťa žila rušným spoločenským životom, na rodinných podujatiach spolu s mamou a sestrou predvádzala modely šiat, vystupovala, recitovala, písala. V desiatich hrala v amatérskom divadle. Po maturite odišla do New Yorku a aby mohla navštevovať herecké kurzy, s ktorými rodina nesúhlasila, zarábala si na živobytie sama. Modeling a Grace spolu spečatili zmluvu a Grace sa v štyridsiatych rokoch ocitla na plagátoch propagujúcich šampóny, mydlá, krémy. Dokonca i cigarety. Je vytrvalá a húževnatá. Je krásna. A je len otázkou času, keď si ju všimne film. A tak, keď prichádza producent Stanly Kramer s ponukou na ženskú rolu vo westerne Na pravé poludnie, jej cesta na plátno je spečatená.
Graceina herecká kariéra priniesla Hollywoodu jedenásť filmových titulov. Tým posledným filmom bola romantická muzikálová komédia High Society. Grace ako svojrázna filmová Tracy Lordová je plná života a ide sa vydávať. No jej snúbenec je snob bez zmyslu pre humor. A tak sa Tracy pred svadbou zrejme naposledy zabáva po svojom a strávi noc so zvedavým novinárom (Frank Sinatra). Ráno sa v nóbl spoločnosti len veľmi ťažko vysvetľuje, čo sa vlastne stalo...
Ale stalo sa. Odhliadnuc od filmového, v tom reálnom živote Grace opúšťa high society Hollywoodu, aby sa stala hviezdou nóbl spoločnosti malého európskeho štátu. Dňa 19. apríla 1956 za prítomnosti vyše 1 500 novinárov si berie monacké knieža Rainiera III. a stáva sa kňažnou. Stáva sa výkladnou skriňou Monaka. Prináša mu záujem médií, umenie, dodáva lesk a zvyšuje prestíž. Stáva sa manželkou a matkou, stáva sa ženou povinností a protokolu. Reprezentuje. Jej filmy knieža Rainier v Monacu hrať zakázal. Grace však i naďalej dostáva ponuky na filmovanie, ale odmieta ich. Medzi tými odmietnutými sa ocitajú i Gigant s Jamesom Deanom a Mačka na rozpálenej plechovej streche s Paulom Newmanom. Grace Patricia Kelly žije ďalej svoj život monackej kňažnej, ale za svetom filmu sa jej cnie a časom podlieha depresii. A práve vtedy prichádza ponuka od samotného Hitchcocka na hlavnú ženskú rolu vo filme Marnie. Sám Rainier je tomu naklonený. Verejná mienka občanov Monaka je však neúprosná. Kňažná predsa nemôže hrať kleptomanku a milenku Seana Coneryho. Svet filmu je teda definitívne preč. Svet vysokej spoločnosti, ktorý Grace reprezentuje, však ostáva. Je to jej voľba a jej cesta so všetkými dôsledkami. A ako to už býva, tú cestu stále niekto rozoberá, glorifikuje, spochybňuje, skúma a točí o tom filmy.
Stavím sa, že aj za tým posledným z dielne Oliviera Dahana – Grace of Monaco – stál nejaký fanúšik. Možno nepísal svoju adresu na obrátenú stranu žiadosti o podpis, ale bol rovnako očarený a uchvátený ako moja mama. Pretože snívať o veľkých príbehoch je dôležité. Keď to k nám o dva týždne dorazí, vezmem mamu do kina a pôjdem s ňou. Len dúfam, že zas nebudem predpojatá.
.autorka je dramaturgička a scenáristka.
O pár rokov neskôr, na vysokej škole, pozerám kvantá filmov. Čítam v nich, dívam sa, skúmam. Aj toho Hitchcocka! Okno do dvora, Vražda na objednávku, Chyťte zlodeja... Kde je tá oficiálna žena z kniežacej záhrady? Namiesto nej sa ku mne blíži zvláštny šarm a esprit, niekedy možno chlad i tajomno. Na pravé poludnie, Mogambo... Grace kamera miluje. Je naozaj zarážajúco krásna, miestami človek až zabúda sledovať dej. Grace má pôvab. A štýl, ku ktorému sa dopracovala na kurzoch herectva a skúsenosťou z modelingu, ale predovšetkým v rodinnom prostredí. Grace sa totiž od detstva pohybovala v nóbl spoločnosti.
Narodila sa vo Filadelfii, do americkej katolíckej rodiny s írsko-nemeckými koreňmi. Rodina prisťahovalca Johna B. Kellyho dosiahla rozprávkové bohatstvo vlastnou podnikavosťou. Otec vlastnil tehelne a Kellyovci patrili k miestnej high society. Grace už ako dieťa žila rušným spoločenským životom, na rodinných podujatiach spolu s mamou a sestrou predvádzala modely šiat, vystupovala, recitovala, písala. V desiatich hrala v amatérskom divadle. Po maturite odišla do New Yorku a aby mohla navštevovať herecké kurzy, s ktorými rodina nesúhlasila, zarábala si na živobytie sama. Modeling a Grace spolu spečatili zmluvu a Grace sa v štyridsiatych rokoch ocitla na plagátoch propagujúcich šampóny, mydlá, krémy. Dokonca i cigarety. Je vytrvalá a húževnatá. Je krásna. A je len otázkou času, keď si ju všimne film. A tak, keď prichádza producent Stanly Kramer s ponukou na ženskú rolu vo westerne Na pravé poludnie, jej cesta na plátno je spečatená.
Graceina herecká kariéra priniesla Hollywoodu jedenásť filmových titulov. Tým posledným filmom bola romantická muzikálová komédia High Society. Grace ako svojrázna filmová Tracy Lordová je plná života a ide sa vydávať. No jej snúbenec je snob bez zmyslu pre humor. A tak sa Tracy pred svadbou zrejme naposledy zabáva po svojom a strávi noc so zvedavým novinárom (Frank Sinatra). Ráno sa v nóbl spoločnosti len veľmi ťažko vysvetľuje, čo sa vlastne stalo...
Ale stalo sa. Odhliadnuc od filmového, v tom reálnom živote Grace opúšťa high society Hollywoodu, aby sa stala hviezdou nóbl spoločnosti malého európskeho štátu. Dňa 19. apríla 1956 za prítomnosti vyše 1 500 novinárov si berie monacké knieža Rainiera III. a stáva sa kňažnou. Stáva sa výkladnou skriňou Monaka. Prináša mu záujem médií, umenie, dodáva lesk a zvyšuje prestíž. Stáva sa manželkou a matkou, stáva sa ženou povinností a protokolu. Reprezentuje. Jej filmy knieža Rainier v Monacu hrať zakázal. Grace však i naďalej dostáva ponuky na filmovanie, ale odmieta ich. Medzi tými odmietnutými sa ocitajú i Gigant s Jamesom Deanom a Mačka na rozpálenej plechovej streche s Paulom Newmanom. Grace Patricia Kelly žije ďalej svoj život monackej kňažnej, ale za svetom filmu sa jej cnie a časom podlieha depresii. A práve vtedy prichádza ponuka od samotného Hitchcocka na hlavnú ženskú rolu vo filme Marnie. Sám Rainier je tomu naklonený. Verejná mienka občanov Monaka je však neúprosná. Kňažná predsa nemôže hrať kleptomanku a milenku Seana Coneryho. Svet filmu je teda definitívne preč. Svet vysokej spoločnosti, ktorý Grace reprezentuje, však ostáva. Je to jej voľba a jej cesta so všetkými dôsledkami. A ako to už býva, tú cestu stále niekto rozoberá, glorifikuje, spochybňuje, skúma a točí o tom filmy.
Stavím sa, že aj za tým posledným z dielne Oliviera Dahana – Grace of Monaco – stál nejaký fanúšik. Možno nepísal svoju adresu na obrátenú stranu žiadosti o podpis, ale bol rovnako očarený a uchvátený ako moja mama. Pretože snívať o veľkých príbehoch je dôležité. Keď to k nám o dva týždne dorazí, vezmem mamu do kina a pôjdem s ňou. Len dúfam, že zas nebudem predpojatá.
.autorka je dramaturgička a scenáristka.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.