KNIHA Jana Juráňová: Nevybavená záležitosť (Aspekt, 2013)
Na prebale tejto útlej knižky z finálového výberu Ceny Anasoft litera 2013 sa dozvedáme, že inšpiráciou Nevybavenej záležitosti bol príbeh, ktorý si autorka odniesla z knihy rozhovorov s Agnešou Kalinovou (Mojich 7 životov, Aspekt, 2012). Ide o magicky pôvabný, no pritom bolestivo realistický príbeh staršej, čerstvo ovdovenej ženy, ktorá sa presťahuje z mestského bytu do dedinského domu, kde na ňu čaká tajomstvo – na povale objaví portrét mladej ženy a kufor s listami a denníkovými zápiskami. Jana Juráňová píše tak, ako keby rozprávala: pokojne a zrozumiteľne, pútavo, láskavo a empaticky. Chlad, ktorý na čitateľa dýchne z neslávnej minulosti aj z najsúčasnejšej súčasnosti je o to silnejší, zarezáva sa pod kožu, mieri hlboko dovnútra. „Ktovie, kedy tu v dedine žili Židia. (...) Museli tu byť. Pamätá si ich niekto?” Aj vďaka Nevybavenej záležitosti Jany Juráňovej môžeme odpovedať opatrným „Áno.”
.jk
HUDBA SĽUK: Ornamenty
Dňa 15. mája mal koncertnú premiéru projekt Ľudovej hudby SĽUK-u s etno-džezovým zoskupením PaCoRa Trio a s hráčom na dychové nástroje Marekom Pastírikom. Hudbu sprevádzal minimalistickým, a pritom ornamentálnym vídžejingom Ján Šicko. Aranžmány Palúcha a Pastírika nielenže rešpektovali kvality originálov, čiže ľudových piesní z rôznych regiónov Slovenska, ale dodali im noblesu s použitím prostriedkov klasickej a filmovej hudby a džezu. V inštrumentácii sa občas objavili aj nástroje z iných častí sveta (darbuka, mandolína, kaval, tárogató). Skladby ako Ludicra alebo Po hrochotsky sa v takomto podaní dostali na úroveň vývozného hudobného artiklu najvyššej kvality. Rozloženie muzikantov na pódiu naznačovalo dva sťaby konkurenčné tímy – „folkloristický“ a „džezový“. Chvíľami sa prekárali, ale pritom hrali na tú istú bránku. Ornamenty sú ideálny tip pre dramaturgov festivalov rôzneho druhu – stačí, aby mali otvorené oči a uši a odvahu ozdobiť si program takouto čipkou.
.vladimír Potančok
HUDBA Leon Russell: Life Journey (UMe)
Leon Russell (1942) pôsobil ako klavirista, svojský spevák a songwriter, ale jeho význam, roku 2011 potvrdený vstupom do Rokenrolovej dvorany slávy, spočíva aj v spolupráci s inými: G. Harrison, E. John, E. Clapton, B. Dylan, J. J. Cale, Rolling Stones – len niekoľko najznámejších postáv rockového panteónu, ktoré vypovedajú o Russelovom štýlovom zaradení i muzikantskom renomé. Na jeho spomienkovom albume Life Journey sa okrem dvoch pôvodných skladieb nachádzajú verzie piesní R. Johnsona, B. Joela, ale aj melódie známejšie než ich autori: Georgia On My Mind, That Lucky Old Sun, Fever... Nostalgické aranžmány evokujú pop-džezovú epochu Raya Charlesa a Elly Fitzgeraldovej, Russelov ostrý rezonujúci hlas je však nositeľom originality a spolupráca s producentom Tommy LiPumom zas príkladom, ako profesionálne sprostredkovať emócie z hudby i prežitého.
.martin Chrobák
HUDBA The Horrors: Luminous (XL Recordings)
Luminous je v poradí už piaty album britskej kapely The Horrors. Pätica prešla obdobím garage punku, new wavu, post-punku, krautrocku, shoegazu či dream popu. Hlučnejší a agresívnejší prejav časom vymenili za ambientnejšie plochy a ich hudba začala byť viac o atmosfére ako o priamočiarosti gitarových riffov. V ich tvorbe bolo počuť vplyvy Birthday Party, Joy Division či Bauhaus. Päťčlenná skupina The Horrors bola vždy ako čierne plátno, na ktorom prebleskujú neónové svetlá. Ich čerstvý album Luminous však akoby otvoril okná a vpustil do naprataného tmavého klubu viac svetla a čerstvého vzduchu. Novinka je jednoducho viac otvorená svetu a experimentuje s väčšou škálou farieb a menej znepokojivou atmosférou mainstreamového popu.
.renat Khallo
HUDBA OqueStrada – Atlantic Beat: Mad´In Portugal (Sony Music)
Keď sa pred piatimi rokmi objavila portugalská skupina OqueStrada s prvým albumom Tasca Beat, zmenila portugalský národný štýl fado, typický smútkom. Dala mu veselú, temperamentnú, pestrú podobu. Súbežne s inováciou ponúkla aj originálne piesne s peknými melódiami, pôsobivo interpretované speváčkou Martou Mirandou. Album sa stal platinový. Hudobný obsah nového, druhého albumu OqueStrady, zodpovedá názvu Atlantic Beat. Akoby bol pohľadom z nebeského balkóna na kultúry atlantického oceánu, ovplyvnené portugalskými moreplavcami. Všetko je akustické, gitary, akordeón, trúbky (s výnimkou nádhernej skladby Prometo Não, podfarbenej elektronikou). Celkový dojem evokuje pestrofarebný eklektický hudobný bazár. Napríklad v piesni Café Solo koexistujú spolu odlišné štýly – fado, folk, blues, surf rock, funana, new wave. Nominácia na najlepší world music album roka 2014 sa prinajmenšom črtá.
.miroslav Potoček
Na prebale tejto útlej knižky z finálového výberu Ceny Anasoft litera 2013 sa dozvedáme, že inšpiráciou Nevybavenej záležitosti bol príbeh, ktorý si autorka odniesla z knihy rozhovorov s Agnešou Kalinovou (Mojich 7 životov, Aspekt, 2012). Ide o magicky pôvabný, no pritom bolestivo realistický príbeh staršej, čerstvo ovdovenej ženy, ktorá sa presťahuje z mestského bytu do dedinského domu, kde na ňu čaká tajomstvo – na povale objaví portrét mladej ženy a kufor s listami a denníkovými zápiskami. Jana Juráňová píše tak, ako keby rozprávala: pokojne a zrozumiteľne, pútavo, láskavo a empaticky. Chlad, ktorý na čitateľa dýchne z neslávnej minulosti aj z najsúčasnejšej súčasnosti je o to silnejší, zarezáva sa pod kožu, mieri hlboko dovnútra. „Ktovie, kedy tu v dedine žili Židia. (...) Museli tu byť. Pamätá si ich niekto?” Aj vďaka Nevybavenej záležitosti Jany Juráňovej môžeme odpovedať opatrným „Áno.”
.jk
HUDBA SĽUK: Ornamenty
Dňa 15. mája mal koncertnú premiéru projekt Ľudovej hudby SĽUK-u s etno-džezovým zoskupením PaCoRa Trio a s hráčom na dychové nástroje Marekom Pastírikom. Hudbu sprevádzal minimalistickým, a pritom ornamentálnym vídžejingom Ján Šicko. Aranžmány Palúcha a Pastírika nielenže rešpektovali kvality originálov, čiže ľudových piesní z rôznych regiónov Slovenska, ale dodali im noblesu s použitím prostriedkov klasickej a filmovej hudby a džezu. V inštrumentácii sa občas objavili aj nástroje z iných častí sveta (darbuka, mandolína, kaval, tárogató). Skladby ako Ludicra alebo Po hrochotsky sa v takomto podaní dostali na úroveň vývozného hudobného artiklu najvyššej kvality. Rozloženie muzikantov na pódiu naznačovalo dva sťaby konkurenčné tímy – „folkloristický“ a „džezový“. Chvíľami sa prekárali, ale pritom hrali na tú istú bránku. Ornamenty sú ideálny tip pre dramaturgov festivalov rôzneho druhu – stačí, aby mali otvorené oči a uši a odvahu ozdobiť si program takouto čipkou.
.vladimír Potančok
HUDBA Leon Russell: Life Journey (UMe)
Leon Russell (1942) pôsobil ako klavirista, svojský spevák a songwriter, ale jeho význam, roku 2011 potvrdený vstupom do Rokenrolovej dvorany slávy, spočíva aj v spolupráci s inými: G. Harrison, E. John, E. Clapton, B. Dylan, J. J. Cale, Rolling Stones – len niekoľko najznámejších postáv rockového panteónu, ktoré vypovedajú o Russelovom štýlovom zaradení i muzikantskom renomé. Na jeho spomienkovom albume Life Journey sa okrem dvoch pôvodných skladieb nachádzajú verzie piesní R. Johnsona, B. Joela, ale aj melódie známejšie než ich autori: Georgia On My Mind, That Lucky Old Sun, Fever... Nostalgické aranžmány evokujú pop-džezovú epochu Raya Charlesa a Elly Fitzgeraldovej, Russelov ostrý rezonujúci hlas je však nositeľom originality a spolupráca s producentom Tommy LiPumom zas príkladom, ako profesionálne sprostredkovať emócie z hudby i prežitého.
.martin Chrobák
HUDBA The Horrors: Luminous (XL Recordings)
Luminous je v poradí už piaty album britskej kapely The Horrors. Pätica prešla obdobím garage punku, new wavu, post-punku, krautrocku, shoegazu či dream popu. Hlučnejší a agresívnejší prejav časom vymenili za ambientnejšie plochy a ich hudba začala byť viac o atmosfére ako o priamočiarosti gitarových riffov. V ich tvorbe bolo počuť vplyvy Birthday Party, Joy Division či Bauhaus. Päťčlenná skupina The Horrors bola vždy ako čierne plátno, na ktorom prebleskujú neónové svetlá. Ich čerstvý album Luminous však akoby otvoril okná a vpustil do naprataného tmavého klubu viac svetla a čerstvého vzduchu. Novinka je jednoducho viac otvorená svetu a experimentuje s väčšou škálou farieb a menej znepokojivou atmosférou mainstreamového popu.
.renat Khallo
HUDBA OqueStrada – Atlantic Beat: Mad´In Portugal (Sony Music)
Keď sa pred piatimi rokmi objavila portugalská skupina OqueStrada s prvým albumom Tasca Beat, zmenila portugalský národný štýl fado, typický smútkom. Dala mu veselú, temperamentnú, pestrú podobu. Súbežne s inováciou ponúkla aj originálne piesne s peknými melódiami, pôsobivo interpretované speváčkou Martou Mirandou. Album sa stal platinový. Hudobný obsah nového, druhého albumu OqueStrady, zodpovedá názvu Atlantic Beat. Akoby bol pohľadom z nebeského balkóna na kultúry atlantického oceánu, ovplyvnené portugalskými moreplavcami. Všetko je akustické, gitary, akordeón, trúbky (s výnimkou nádhernej skladby Prometo Não, podfarbenej elektronikou). Celkový dojem evokuje pestrofarebný eklektický hudobný bazár. Napríklad v piesni Café Solo koexistujú spolu odlišné štýly – fado, folk, blues, surf rock, funana, new wave. Nominácia na najlepší world music album roka 2014 sa prinajmenšom črtá.
.miroslav Potoček
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.