Pri voňavej káve z domáceho presovaru prebehnem pár štúdii o výhodách dobrovoľníctva a pomoci druhým. Jedna hovorí, že dobrovoľníci sa dožívajú vyššieho veku, iná, že tí, čo pomáhajú druhým, lepšie znášajú stres. Podľa ďalšej dobrovoľníctvo sprostredkované zamestnávateľom zvyšuje lojalitu zamestnancov a ich spokojnosť s prácou. A potom mi to dôjde: Naozaj chcem vysvetľovať ľuďom, prečo by mali pomáhať?
Podľa Adama Granta, uznávaného mladého profesora manažmentu a psychológie a autora bestselleru Dávať a brať: Skrytá dynamika úspechu (BIZBOOKS, 2014), je súčasťou našej identity, že chceme byť považovaní za dobrých a starostlivých ľudí, ktorým záleží na druhých. Darovať svoj čas a pomôcť považuje Grant za to najlepšie, čo môžeme pre seba aj druhých urobiť. A nielen to. Dávanie vidí ako tajomstvo úspechu. Ľudí delí na darcov, príjemcov a tretiu skupinu tvoria „matchers“ – tí, ktorí síce radi pomôžu, ale očakávajú protislužbu. Na príkladoch mnohých štúdií dokazuje, že darcovia, ktorí neočakávajú z pomoci výhody, sa síce v krátkodobom meradle majú horšie, pretože veľa času venujú druhým, v dlhodobom meradle však čerpajú z vybudovaných kontaktov, rozbehnutej spolupráce, majú vplyv na ľudí a patria k tým najúspešnejším. Ich úmysly sú však čisté, jediný benefit, ktorý sledujú, je význam ich snahy pre toho, komu pomáhajú.
Grant uvádza veľa príkladov, ako sa stať darcom. On sám neodmietne poradiť, prepojiť ľudí, ktorí si môžu byť osožní, napísať odporúčanie bývalému kolegovi, prečítať si prácu...Aby ste narábali so svojím časom efektívne a mali z pomoci ešte lepší pocit, odporúča spojiť pomoc druhým do jedného balíka a vybaviť to naraz. Ak máte málo času, zaraďte do pracovného dňa tzv. päťminútovú láskavosť, vaše úlohy to neohrozí, ale príjemcovi pomôže. Na stránke givetake.com sa môžete otestovať, ktorý prístup je ten váš. A ak ste boli naozaj odvážni, nechajte vaše správanie vyhodnotiť vami vybranými kamarátmi a známymi. Test im môžete poslať cez Facebook.
.dobrovoľníctvo v júni
Ak si chcete z darovania času spraviť úplne nový zážitok, skúste dobrovoľníctvo. Začať s ním je ideálne prostredníctvom veľkých organizovaných podujatí, ktoré zahŕňajú všehochuť dobrovoľníckych príležitostí a zapojených organizácií. V máji pomohlo 3 719 dobrovoľníkov po celom Slovensku v rámci akcie 72 hodín bez kompromisu. Či sa niečo deje aj vo vašom meste, to si môžete pozrieť na mape na www.72hodin.sk. Každoročne koncom septembra pripravuje občianske združenie CARDO Dni dobrovoľníctva. Prvý krok však môžete spraviť už teraz v júni na podujatí firemného dobrovoľníctva Naše mesto, ktoré ponúka 200 rôznych aktivít v 13 mestách na Slovensku. Prihlásiť sa môžu firmy aj dobrovoľníci z radov verejnosti na stránke nasemesto.sk do 3. júna 2014. Jednou z osôb, ktoré stoja za podujatím Naše Mesto, je aj Monika Smolová, programová riaditeľka pre dobrovoľnícke programy v Nadácii Pontis, ktorá sa dobrovoľníctvu na Slovensku venuje už 8 rokov. Tvrdí, že okrem dobrého pocitu z pomáhania dobrovoľníci oceňujú, že sami prispeli k zmene a ich práca má hmatateľný výsledok. Zároveň dodáva, že v dobe, ktorá je orientovaná na individuálny výkon, sú tímová práca a spoločný cieľ príjemným osviežením.
Dobrovoľníctvo dáva možnosť stretnúť sa s ľuďmi a nahliadnuť do tém, ku ktorým by ste sa normálne nedostali. Monika Smolková však hovorí: „Ak sa ľudia zúčastňujú prvýkrát, zvyčajne sa nepúšťajú do aktivít s veľkou emočnou záťažou. Sústredia sa skôr na úpravy okolia, ako napríklad maľovanie plota, detského ihriska alebo environmentálne aktivity. A vyberajú si aktivity, kde môžu ísť spolu s kolegami či kamarátmi.“ Pre tých odvážnejších expertka na dobrovoľníctvo odporúča ťažšie témy skombinovať s aktivitami, ktoré sú pre ich povahu prirodzené alebo súvisia s ich hoby. „Môžete ísť na kávu so seniormi, zahrať si spoločenské hry s deťmi hospitalizovanými na Kramároch, alebo prejsť viacero aktivít ako dobrovoľník – fotograf,“ navrhuje.
Ak si dobrovoľník odnáša pozitívnu skúsenosť a dobré pocity, a zároveň mu organizácia vie ponúknuť ďalšie príležitosti na pomoc, vznikajú benefity, ktoré majú v dlhodobom meradle širší význam ako novo natretá lavička. Dobrovoľník sa stáva empatickejším k téme, ktorú organizácia rieši, je ochotnejší prispieť a podporiť riešenia danej problematiky, a tiež túto skúsenosť a nové poznatky šíri vo svojom okolí. Problémy, ktoré sa týkajú malého percenta ľudí, ako napríklad autizmus, alebo vylúčených komunít, ako sú bezdomovci, týrané ženy či deti v krízových centrách, sa tak dostávajú do pozornosti širšieho okruhu ľudí. Naša spoločnosť sa stáva zdravo solidárnejšou.
.o pomoc treba požiadať
Adam Grant hovorí, že často vychádzame z premisy, že svet je zlý a nikto nechce dávať ani pomáhať. A pritom, ak o pomoc požiadame, veľakrát sa dočkáme veľmi pozitívneho prekvapenia. Tento výrok potvrdzuje aj výskum o dobrovoľníctve na Slovensku z roku 2012, v ktorom respondenti uviedli ako najväčšiu bariéru k dobrovoľníctvu, že ich nikto o pomoc nepožiadal. Druhým dôvodom bolo, že nevedeli o možnosti pomôcť ako dobrovoľník. Keď sme sa v Nadácii Pontis vytvárali iniciatívu Advokáti Pro bono, prekvapila nás rýchlosť a ochota, s ktorou advokáti preberali žiadosti neziskových organizácii o bezplatné právne služby. Pri odchode na materskú dovolenku som kolegyni odovzdávala program so slovami, že toto žije, toto funguje. A funguje to už tri roky, počas ktorých advokáti bezplatne pomohli takmer 60 neziskovkám s 77 žiadosťami. Ak máte pocit, že pomáhať v rámci pracovných skúseností a zamerania by bolo pre vás to pravé, vedzte, že pomoc odborníkov žiadajú organizácie aj v iných oblastiach ako právo. Na stránke leaf.sk nájdete program expertného dobrovoľníctva a môžete si vybrať nielen podľa vašej odbornosti (financie, IT, komunikácia, vedenie tímu...) ale aj podľa oblasti, do ktorej by ste chceli nakuknúť (kultúra, ľudské práva, vzdelávanie...).
.priestor pre nás
Pravda je, že spraviť niečo dobré zadarmo pre svoje okolie môžete aj bez prostredníkov. A netreba byť ani mimoriadne kreatívny pri hľadaní príležitostí. Minule, z dlhej chvíle na detskom ihrisku, sme sa s kamarátkou Katkou pustili nielen do babskej debaty, ale aj do vytrhávania buriny v zanedbaných záhonoch. Prispieť ku krajšiemu životnému prostrediu nevyvolá len dobrý pocit, ale vytvorí aj vzťah k priestoru. Ten posun vidieť aj v terminológii – priestranstvá obcí a miest sa začínajú označovať ako verejný priestor. Priestor pre nás. Jeho vytvorením a skrášlením sa zaň cítime spoluzodpovední. Monika Smolová však zdôrazňuje, že táto zodpovednosť zvyčajne nevznikne jednorazovou aktivitou na mieste, ktoré nám je cudzie. Ak teda chcete sami seba, kamaráta alebo vlastné dieťa motivovať na vyzbieranie odpadkov, ako cieľ vyberte známu cestu do práce, školy, chodník v lesoparku, kde si chodíte zabehať alebo priestranstvo, čo vidíte z okna. Aj v environmentálnej výchove platí Elvisovo a little less conversation, a little more action please.
New York Times Magazine predstavuje Adama Granta ako človeka, ktorý nikdy nepovie nie. Nekonečná pomoc druhým má však aj odvrátenú stranu – dlhé hodiny v práci a pri počítači. Grantovi, ktorý nemá rád leňošenie, tento prístup vyhovuje. Každý však musí poznať svoje vlastné limity. Úspešný darca podľa neho nie je altruista, ktorý ignoruje svoje potreby, ale človek, ktorému záleží na druhých aj na sebe samom. Úspešný darca vie, kedy s darovaním prestať. Grant odporúča vyhnúť sa darovaniu ľuďom, ktorí len prijímajú vo vlastný prospech, a sústrediť sa na pomoc darcom a „matcherom“. Je za tým snaha o synergický efekt. Vaše úsilie sa násobí, keď tí, ktorým ste pomohli, pomoc posúvajú ďalej. A tomu ja hovorím malá zmena s veľkým dôsledkom.
.autorka pracovala v Nadácii Pontis ako koordinátorka dobrovoľníckych projektov.
Podľa Adama Granta, uznávaného mladého profesora manažmentu a psychológie a autora bestselleru Dávať a brať: Skrytá dynamika úspechu (BIZBOOKS, 2014), je súčasťou našej identity, že chceme byť považovaní za dobrých a starostlivých ľudí, ktorým záleží na druhých. Darovať svoj čas a pomôcť považuje Grant za to najlepšie, čo môžeme pre seba aj druhých urobiť. A nielen to. Dávanie vidí ako tajomstvo úspechu. Ľudí delí na darcov, príjemcov a tretiu skupinu tvoria „matchers“ – tí, ktorí síce radi pomôžu, ale očakávajú protislužbu. Na príkladoch mnohých štúdií dokazuje, že darcovia, ktorí neočakávajú z pomoci výhody, sa síce v krátkodobom meradle majú horšie, pretože veľa času venujú druhým, v dlhodobom meradle však čerpajú z vybudovaných kontaktov, rozbehnutej spolupráce, majú vplyv na ľudí a patria k tým najúspešnejším. Ich úmysly sú však čisté, jediný benefit, ktorý sledujú, je význam ich snahy pre toho, komu pomáhajú.
Grant uvádza veľa príkladov, ako sa stať darcom. On sám neodmietne poradiť, prepojiť ľudí, ktorí si môžu byť osožní, napísať odporúčanie bývalému kolegovi, prečítať si prácu...Aby ste narábali so svojím časom efektívne a mali z pomoci ešte lepší pocit, odporúča spojiť pomoc druhým do jedného balíka a vybaviť to naraz. Ak máte málo času, zaraďte do pracovného dňa tzv. päťminútovú láskavosť, vaše úlohy to neohrozí, ale príjemcovi pomôže. Na stránke givetake.com sa môžete otestovať, ktorý prístup je ten váš. A ak ste boli naozaj odvážni, nechajte vaše správanie vyhodnotiť vami vybranými kamarátmi a známymi. Test im môžete poslať cez Facebook.
.dobrovoľníctvo v júni
Ak si chcete z darovania času spraviť úplne nový zážitok, skúste dobrovoľníctvo. Začať s ním je ideálne prostredníctvom veľkých organizovaných podujatí, ktoré zahŕňajú všehochuť dobrovoľníckych príležitostí a zapojených organizácií. V máji pomohlo 3 719 dobrovoľníkov po celom Slovensku v rámci akcie 72 hodín bez kompromisu. Či sa niečo deje aj vo vašom meste, to si môžete pozrieť na mape na www.72hodin.sk. Každoročne koncom septembra pripravuje občianske združenie CARDO Dni dobrovoľníctva. Prvý krok však môžete spraviť už teraz v júni na podujatí firemného dobrovoľníctva Naše mesto, ktoré ponúka 200 rôznych aktivít v 13 mestách na Slovensku. Prihlásiť sa môžu firmy aj dobrovoľníci z radov verejnosti na stránke nasemesto.sk do 3. júna 2014. Jednou z osôb, ktoré stoja za podujatím Naše Mesto, je aj Monika Smolová, programová riaditeľka pre dobrovoľnícke programy v Nadácii Pontis, ktorá sa dobrovoľníctvu na Slovensku venuje už 8 rokov. Tvrdí, že okrem dobrého pocitu z pomáhania dobrovoľníci oceňujú, že sami prispeli k zmene a ich práca má hmatateľný výsledok. Zároveň dodáva, že v dobe, ktorá je orientovaná na individuálny výkon, sú tímová práca a spoločný cieľ príjemným osviežením.
Dobrovoľníctvo dáva možnosť stretnúť sa s ľuďmi a nahliadnuť do tém, ku ktorým by ste sa normálne nedostali. Monika Smolková však hovorí: „Ak sa ľudia zúčastňujú prvýkrát, zvyčajne sa nepúšťajú do aktivít s veľkou emočnou záťažou. Sústredia sa skôr na úpravy okolia, ako napríklad maľovanie plota, detského ihriska alebo environmentálne aktivity. A vyberajú si aktivity, kde môžu ísť spolu s kolegami či kamarátmi.“ Pre tých odvážnejších expertka na dobrovoľníctvo odporúča ťažšie témy skombinovať s aktivitami, ktoré sú pre ich povahu prirodzené alebo súvisia s ich hoby. „Môžete ísť na kávu so seniormi, zahrať si spoločenské hry s deťmi hospitalizovanými na Kramároch, alebo prejsť viacero aktivít ako dobrovoľník – fotograf,“ navrhuje.
Ak si dobrovoľník odnáša pozitívnu skúsenosť a dobré pocity, a zároveň mu organizácia vie ponúknuť ďalšie príležitosti na pomoc, vznikajú benefity, ktoré majú v dlhodobom meradle širší význam ako novo natretá lavička. Dobrovoľník sa stáva empatickejším k téme, ktorú organizácia rieši, je ochotnejší prispieť a podporiť riešenia danej problematiky, a tiež túto skúsenosť a nové poznatky šíri vo svojom okolí. Problémy, ktoré sa týkajú malého percenta ľudí, ako napríklad autizmus, alebo vylúčených komunít, ako sú bezdomovci, týrané ženy či deti v krízových centrách, sa tak dostávajú do pozornosti širšieho okruhu ľudí. Naša spoločnosť sa stáva zdravo solidárnejšou.
.o pomoc treba požiadať
Adam Grant hovorí, že často vychádzame z premisy, že svet je zlý a nikto nechce dávať ani pomáhať. A pritom, ak o pomoc požiadame, veľakrát sa dočkáme veľmi pozitívneho prekvapenia. Tento výrok potvrdzuje aj výskum o dobrovoľníctve na Slovensku z roku 2012, v ktorom respondenti uviedli ako najväčšiu bariéru k dobrovoľníctvu, že ich nikto o pomoc nepožiadal. Druhým dôvodom bolo, že nevedeli o možnosti pomôcť ako dobrovoľník. Keď sme sa v Nadácii Pontis vytvárali iniciatívu Advokáti Pro bono, prekvapila nás rýchlosť a ochota, s ktorou advokáti preberali žiadosti neziskových organizácii o bezplatné právne služby. Pri odchode na materskú dovolenku som kolegyni odovzdávala program so slovami, že toto žije, toto funguje. A funguje to už tri roky, počas ktorých advokáti bezplatne pomohli takmer 60 neziskovkám s 77 žiadosťami. Ak máte pocit, že pomáhať v rámci pracovných skúseností a zamerania by bolo pre vás to pravé, vedzte, že pomoc odborníkov žiadajú organizácie aj v iných oblastiach ako právo. Na stránke leaf.sk nájdete program expertného dobrovoľníctva a môžete si vybrať nielen podľa vašej odbornosti (financie, IT, komunikácia, vedenie tímu...) ale aj podľa oblasti, do ktorej by ste chceli nakuknúť (kultúra, ľudské práva, vzdelávanie...).
.priestor pre nás
Pravda je, že spraviť niečo dobré zadarmo pre svoje okolie môžete aj bez prostredníkov. A netreba byť ani mimoriadne kreatívny pri hľadaní príležitostí. Minule, z dlhej chvíle na detskom ihrisku, sme sa s kamarátkou Katkou pustili nielen do babskej debaty, ale aj do vytrhávania buriny v zanedbaných záhonoch. Prispieť ku krajšiemu životnému prostrediu nevyvolá len dobrý pocit, ale vytvorí aj vzťah k priestoru. Ten posun vidieť aj v terminológii – priestranstvá obcí a miest sa začínajú označovať ako verejný priestor. Priestor pre nás. Jeho vytvorením a skrášlením sa zaň cítime spoluzodpovední. Monika Smolová však zdôrazňuje, že táto zodpovednosť zvyčajne nevznikne jednorazovou aktivitou na mieste, ktoré nám je cudzie. Ak teda chcete sami seba, kamaráta alebo vlastné dieťa motivovať na vyzbieranie odpadkov, ako cieľ vyberte známu cestu do práce, školy, chodník v lesoparku, kde si chodíte zabehať alebo priestranstvo, čo vidíte z okna. Aj v environmentálnej výchove platí Elvisovo a little less conversation, a little more action please.
New York Times Magazine predstavuje Adama Granta ako človeka, ktorý nikdy nepovie nie. Nekonečná pomoc druhým má však aj odvrátenú stranu – dlhé hodiny v práci a pri počítači. Grantovi, ktorý nemá rád leňošenie, tento prístup vyhovuje. Každý však musí poznať svoje vlastné limity. Úspešný darca podľa neho nie je altruista, ktorý ignoruje svoje potreby, ale človek, ktorému záleží na druhých aj na sebe samom. Úspešný darca vie, kedy s darovaním prestať. Grant odporúča vyhnúť sa darovaniu ľuďom, ktorí len prijímajú vo vlastný prospech, a sústrediť sa na pomoc darcom a „matcherom“. Je za tým snaha o synergický efekt. Vaše úsilie sa násobí, keď tí, ktorým ste pomohli, pomoc posúvajú ďalej. A tomu ja hovorím malá zmena s veľkým dôsledkom.
.autorka pracovala v Nadácii Pontis ako koordinátorka dobrovoľníckych projektov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.