Pôvodne tento nápad začal ako nevinné hnutie s jasným environmentálnym odkazom. Zopár nadšencov sa v roku 1986 vybralo v Ríme protestovať, keď si pri Španielskych schodoch otvorila pobočku istá nadnárodná fastfoodová spoločnosť a zasadila tak prvú ranu Talianmi dôsledne dodržovanej kulinárskej tradícii jesť a variť z lokálnych surovín. Dodnes ak prídete hocikam v Taliansku do predajne, nielenže sa tam cítite ako u nás v lahôdkach, ale na pultoch skoro nikde nenájdete zahraničné ovocie a zeleninu. Pre Talianov je jednoducho rozhodujúca vždy čerstvosť. Preto nikdy nekúpia nesezónnu vec, napríklad jahody v januári, a už rozhodne nie takú, ktorá musela k nim prekonať tisícky kilometrov. Talian vždy obíde španielske paradajky, aj keď sú červenšie, a uprednostní talianske. Nie pre nejaké prehnané rodoľubstvo, ale skôr z pragmatických a labužníckych dôvodov. Tie talianske budú chutiť vždy lepšie, lebo sú skrátka odtrhnuté včera a ešte z nich sála slnko. Výnimkou z tohto pravidla je, samozrejme, tropické ovocie, ktoré v Taliansku nerastie.
Protestujúci na Španielskych schodoch, prirodzene, zrušenie prevádzky nedosiahli, no uvedomili si, že lepšie, ako pískať píšťalkami, je postaviť sa k veci konštruktívne a vybudovať rozpínavým fastfoodom adekvátnu a pokiaľ možno rovnako módnu a dlhodobo trendovú protiváhu. A tak zadefinovali slowfood ako nový ekologický a prirodzený smer v kulinárstve, ktorý vychádza z čo najčerstvejších lokálnych a sezónnych surovín, ideálne z tých, ktoré si vie človek vypestovať priamo vo svojom okolí. Fastfoody totiž zaťažujú prepáleným tukom a bombastickou náložou skrytých cukrov nielen naše vnútornosti, ale aj naše životné prostredie. Napríklad rozvážaním polotovarov tisícky kilometrov či už letecky, alebo kamiónmi, aby sa nám nakoniec na plastovej tácke mohli stretnúť slovenské hranolčeky, argentínske hovädzie, kanadské vajcia a španielsky šalát v dokonale mdlej a ničnehovoriacej kombinácii. Proti tomu zaviedlo hnutie slowfoodistov pre reštaurácie, ktoré sa chcú hrdiť týmto pomenovaním, striktné pravidlo 40 kilometrov. Všetky suroviny, minimálne však 80 % z nich, ktoré má reštaurácia na svojom menu, musia pochádzať práve z tohto okruhu. Niektoré podniky si toto pravidlo dokonca samy pritvrdzujú a varia výhradne od lokálnych dodávateľov a zo svojej záhrady.
Na Slovensku sa viaceré reštaurácie hlásia k slowfood hnutiu, ambiciózne k tomu pristupujú v prémiovej slowfood reštaurácii U Juhása. Jej majiteľ Ivan Kotzig, ktorý si hovorí gazda, dokonca tvrdí, že varia výhradne zo svojej záhrady a od dodávateľov vzdialených maximálne dvadsať kilometrov. Reštauráciu nájdeme priamo v Štefánikových Košariskách. Gazda každý deň vstáva, aby napiekol domáci chlieb, ktorý celú noc poctivo kysol. Múku do neho si melie sám. Jedálniček zostavuje výhradne z toho, čo mu dorastá v záhrade, alebo čo je schopný momentálne získať od svojich dodávateľov. A tak môžete jesť pstruha, o ktorom viete presne, kedy bol ulovený alebo žihľavu či bazu, ktorá bola len nedávno v záhrade a padala na ňu v noci rosa. Ak chce niekto ochutnať naozaj poctivé bryndzové halušky, niet lepšieho miesta. Bryndza od miestnych dodávateľov, doma zaúdená slanina, miestne zemiaky a múka. Kto má teda chuť na krásny výlet po kopaniciach alebo neodolateľnú túžbu obzrieť si mohylu na Bradle a pri troche šťastia zabaviť sa na politikoch v čudných generálskych oblečkoch, nech sa nezabudne pristaviť aj v nenápadnej slowfoodovej reštaurácii. Možno až tam prostredníctvom svojich chuťových pohárikov zistí, že je na čo byť pyšný.
.autor je scenárista.
Májová bryndza/
Kto si chce dopriať ozajstný slovenský rodoľubský zážitok, nesmie premárniť tento čas a mal by sa vrhnúť na nákup poctivej, stopercentnej ovčej bryndze. Ovce konečne vyrazili na pašu a bryndza z ich mlieka chutí najlepšie v roku. Je prevoňaná kvitnúcimi bylinami a jarnou trávou, je akurát pikantná a má v sebe najviac živín. Lenže čo s ňou? Ak sa nám už minuli všetky overené recepty na nátierky demikáty a halušky, pokojne s ňou začnime bezuzdne experimentovať. Nebojme sa hodiť krásne vytvarovaný oriešok májovej bryndze do jarnej pórkovej či špargľovej polievky. Oriešok vytvoríme dvoma lyžicami, v ktorých bryndzu neustále prevaľujeme, kým sa nám z nej nevytvaruje zvláštna slzička. Bryndza sa tiež fantasticky hodí k pečenej cvikle, táto kombinácia drsnej sladkastej repy a jemne štipľavého syra je, skrátka, neodolateľná. No a kto má dosť trpezlivosti, neváha, narobí si zopár slaných palaciniek a plní ich týmto májovým zázrakom. Bielu bryndzu nezabúdame zdobiť pažítkou alebo žeruchou, ktoré sme si vypestovali doma alebo do dvadsiatich kilometrov.
Protestujúci na Španielskych schodoch, prirodzene, zrušenie prevádzky nedosiahli, no uvedomili si, že lepšie, ako pískať píšťalkami, je postaviť sa k veci konštruktívne a vybudovať rozpínavým fastfoodom adekvátnu a pokiaľ možno rovnako módnu a dlhodobo trendovú protiváhu. A tak zadefinovali slowfood ako nový ekologický a prirodzený smer v kulinárstve, ktorý vychádza z čo najčerstvejších lokálnych a sezónnych surovín, ideálne z tých, ktoré si vie človek vypestovať priamo vo svojom okolí. Fastfoody totiž zaťažujú prepáleným tukom a bombastickou náložou skrytých cukrov nielen naše vnútornosti, ale aj naše životné prostredie. Napríklad rozvážaním polotovarov tisícky kilometrov či už letecky, alebo kamiónmi, aby sa nám nakoniec na plastovej tácke mohli stretnúť slovenské hranolčeky, argentínske hovädzie, kanadské vajcia a španielsky šalát v dokonale mdlej a ničnehovoriacej kombinácii. Proti tomu zaviedlo hnutie slowfoodistov pre reštaurácie, ktoré sa chcú hrdiť týmto pomenovaním, striktné pravidlo 40 kilometrov. Všetky suroviny, minimálne však 80 % z nich, ktoré má reštaurácia na svojom menu, musia pochádzať práve z tohto okruhu. Niektoré podniky si toto pravidlo dokonca samy pritvrdzujú a varia výhradne od lokálnych dodávateľov a zo svojej záhrady.
Na Slovensku sa viaceré reštaurácie hlásia k slowfood hnutiu, ambiciózne k tomu pristupujú v prémiovej slowfood reštaurácii U Juhása. Jej majiteľ Ivan Kotzig, ktorý si hovorí gazda, dokonca tvrdí, že varia výhradne zo svojej záhrady a od dodávateľov vzdialených maximálne dvadsať kilometrov. Reštauráciu nájdeme priamo v Štefánikových Košariskách. Gazda každý deň vstáva, aby napiekol domáci chlieb, ktorý celú noc poctivo kysol. Múku do neho si melie sám. Jedálniček zostavuje výhradne z toho, čo mu dorastá v záhrade, alebo čo je schopný momentálne získať od svojich dodávateľov. A tak môžete jesť pstruha, o ktorom viete presne, kedy bol ulovený alebo žihľavu či bazu, ktorá bola len nedávno v záhrade a padala na ňu v noci rosa. Ak chce niekto ochutnať naozaj poctivé bryndzové halušky, niet lepšieho miesta. Bryndza od miestnych dodávateľov, doma zaúdená slanina, miestne zemiaky a múka. Kto má teda chuť na krásny výlet po kopaniciach alebo neodolateľnú túžbu obzrieť si mohylu na Bradle a pri troche šťastia zabaviť sa na politikoch v čudných generálskych oblečkoch, nech sa nezabudne pristaviť aj v nenápadnej slowfoodovej reštaurácii. Možno až tam prostredníctvom svojich chuťových pohárikov zistí, že je na čo byť pyšný.
.autor je scenárista.
Májová bryndza/
Kto si chce dopriať ozajstný slovenský rodoľubský zážitok, nesmie premárniť tento čas a mal by sa vrhnúť na nákup poctivej, stopercentnej ovčej bryndze. Ovce konečne vyrazili na pašu a bryndza z ich mlieka chutí najlepšie v roku. Je prevoňaná kvitnúcimi bylinami a jarnou trávou, je akurát pikantná a má v sebe najviac živín. Lenže čo s ňou? Ak sa nám už minuli všetky overené recepty na nátierky demikáty a halušky, pokojne s ňou začnime bezuzdne experimentovať. Nebojme sa hodiť krásne vytvarovaný oriešok májovej bryndze do jarnej pórkovej či špargľovej polievky. Oriešok vytvoríme dvoma lyžicami, v ktorých bryndzu neustále prevaľujeme, kým sa nám z nej nevytvaruje zvláštna slzička. Bryndza sa tiež fantasticky hodí k pečenej cvikle, táto kombinácia drsnej sladkastej repy a jemne štipľavého syra je, skrátka, neodolateľná. No a kto má dosť trpezlivosti, neváha, narobí si zopár slaných palaciniek a plní ich týmto májovým zázrakom. Bielu bryndzu nezabúdame zdobiť pažítkou alebo žeruchou, ktoré sme si vypestovali doma alebo do dvadsiatich kilometrov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.