Prvý dôvod je vplyvový – a týkal sa prezidentských volieb. Krátko pred nimi totiž KDH vedome pomohlo šéfovi Smeru v imidži prorodinného politika, čo mohlo významne zavážiť v hlasovaní konzervatívnejších voličov. Našťastie to nestačilo, ale pokus to bol veľmi mohutný. KDH tvrdí, že mu išlo iba o rodinu, ale to by nesmelo ohlásiť prorodinné spojenectvo so Smerom v kľúčové týždne rozhodovania o hlave štátu.
Druhý dôvod je obsahový – a to aj pokiaľ ide o rodinu, aj o sudcov.
Začnem rodinou. Ústavná definícia manželstva ako zväzku muža a ženy nie je problém, pokiaľ by ju sprevádzali empatické iniciatívy smerom k homosexuálnym párom (tu myslím na registrované partnerstvo, ale to je na hlbšiu diskusiu). Tu budem obvinený z herézy, ale nech. Tvrdím, že bez elementárneho záujmu o túto menšinu vyznieva celý návrh nie ako prorodinný, ale ako chladne antihomosexuálny. Naozaj sa na Slovensku potrebujeme takto odmerane vymedzovať a triumfovať? Nátlakové a teatrálne akcie časti homosexuálnej loby sú mi dlhodobo protivné – ale nie je toto už veľmi podobná minca?
Ešte väčší problém však vidím v motivácii celej tejto prorodinnej iniciatívy. Poviem to priamo: zdá sa mi, že KDH stratilo invenčné nápady aj schopnosť generovať kľúčové politické témy, a tak sa uchýlilo k tomu poslednému, čo je ešte k dispozícii. K použitiu posvätnosti.
Vôbec si pritom nemyslím, že veci viery a mravov nepatria do verejného života. Naopak. Ale treba s nimi šetriť, treba ich vážiť, a hlavne – nesmú byť používané ako zástupné. Vyraziť v dnešnom stave našej politiky, ekonomiky a spravodlivosti s ochranou rodiny pred homosexuálmi ako s emblematickou témou, ktorá je viac než otázka, kto bude prezident a ako bude vyzerať budúca vláda, sa mi, pri všetkej úcte, zdá neprimerané. Skoro by som povedal, že tu boli homosexuáli použití ako lacný nástroj politického prežitia dlhodobo upadajúceho hnutia. A prepáčte, páni a dámy z KDH, toto by bolo nehodné hnutia, ktoré som viackrát volil.
A teraz k sudcom. Vymeniť získanie podpory Smeru pre ústavné vymedzenie rodiny za vlastnú podporu zlovoľných previerok sudcov je zo strany KDH cynické. Vie si niekto pri elementárnych politických zmysloch predstaviť, že Smeru ide pri návrhu previerok naozaj o očistenie sudcovského stavu? Tomu Smeru, ktorý najskôr dopustil Harabina ako ministra spravodlivosti a neskôr nijako neprotestoval pri jeho disciplinárnom a inom vyčíňaní voči charakternejším kolegom? Smeru Čižnára, Macejkovej, Kováčika a Šufliarskeho? Nebláznime.
Previerky v rukách nehodných ľudí budú nespravodlivosť v našej justícii prehlbovať, nie odstraňovať. Aj na toto sa dá kývnuť? Aj za toto sa dá s čistým svedomím hlasovať?
Nijako si nemyslím, že opozícia nesmie so Smerom spolupracovať. Ale toto vyzerá na príliš nesväté spojenectvo.
Druhý dôvod je obsahový – a to aj pokiaľ ide o rodinu, aj o sudcov.
Začnem rodinou. Ústavná definícia manželstva ako zväzku muža a ženy nie je problém, pokiaľ by ju sprevádzali empatické iniciatívy smerom k homosexuálnym párom (tu myslím na registrované partnerstvo, ale to je na hlbšiu diskusiu). Tu budem obvinený z herézy, ale nech. Tvrdím, že bez elementárneho záujmu o túto menšinu vyznieva celý návrh nie ako prorodinný, ale ako chladne antihomosexuálny. Naozaj sa na Slovensku potrebujeme takto odmerane vymedzovať a triumfovať? Nátlakové a teatrálne akcie časti homosexuálnej loby sú mi dlhodobo protivné – ale nie je toto už veľmi podobná minca?
Ešte väčší problém však vidím v motivácii celej tejto prorodinnej iniciatívy. Poviem to priamo: zdá sa mi, že KDH stratilo invenčné nápady aj schopnosť generovať kľúčové politické témy, a tak sa uchýlilo k tomu poslednému, čo je ešte k dispozícii. K použitiu posvätnosti.
Vôbec si pritom nemyslím, že veci viery a mravov nepatria do verejného života. Naopak. Ale treba s nimi šetriť, treba ich vážiť, a hlavne – nesmú byť používané ako zástupné. Vyraziť v dnešnom stave našej politiky, ekonomiky a spravodlivosti s ochranou rodiny pred homosexuálmi ako s emblematickou témou, ktorá je viac než otázka, kto bude prezident a ako bude vyzerať budúca vláda, sa mi, pri všetkej úcte, zdá neprimerané. Skoro by som povedal, že tu boli homosexuáli použití ako lacný nástroj politického prežitia dlhodobo upadajúceho hnutia. A prepáčte, páni a dámy z KDH, toto by bolo nehodné hnutia, ktoré som viackrát volil.
A teraz k sudcom. Vymeniť získanie podpory Smeru pre ústavné vymedzenie rodiny za vlastnú podporu zlovoľných previerok sudcov je zo strany KDH cynické. Vie si niekto pri elementárnych politických zmysloch predstaviť, že Smeru ide pri návrhu previerok naozaj o očistenie sudcovského stavu? Tomu Smeru, ktorý najskôr dopustil Harabina ako ministra spravodlivosti a neskôr nijako neprotestoval pri jeho disciplinárnom a inom vyčíňaní voči charakternejším kolegom? Smeru Čižnára, Macejkovej, Kováčika a Šufliarskeho? Nebláznime.
Previerky v rukách nehodných ľudí budú nespravodlivosť v našej justícii prehlbovať, nie odstraňovať. Aj na toto sa dá kývnuť? Aj za toto sa dá s čistým svedomím hlasovať?
Nijako si nemyslím, že opozícia nesmie so Smerom spolupracovať. Ale toto vyzerá na príliš nesväté spojenectvo.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.