„V našej škole sa dnes ráno pokúsili volebnú miestnosť otvoriť, ale po chvíli tam prišli vzbúrenci v maskách a so samopalmi. Vyhnali všetkých členov komisie. Na mieste roztĺkli volebné urny a zničili celé zariadenie,“ hovorí jej predavačka, keď krája dvadsať deka mäkkej salámy pre ďalšiu zákazníčku. „Moja vnučka sa bola pozrieť na volebnú miestnosť u nás a potom prišla a hovorí: „Babička, nechoď tam, nie je to tam bezpečné,“ sťažuje sa dôchodkyňa, keď jej predavačka podáva odkrojenú salámu. „Keď mohlo byť referendum, prečo nemôžu byť voľby?“ Muž, ktorý stojí v rade za ňou, sa trpko usmeje. „Práve preto. V tom referende si nechali odhlasovať svoju slávnu Doneckú ľudovú republiku, a kým tu bude tá, tak tu žiadne normálne voľby už nebudú.“
.separatisti prepadávajú firmy
Na ukrajinské prezidentské voľby sa do Donecka, metropoly rovnomennej vyše štvormiliónovej oblasti na východe Ukrajiny, zišli stovky zahraničných novinárov. Toľko, že niektoré hotely v centre zdvihli ceny izieb na dvojnásobok. V nedeľu, keď sa voľby po celej Ukrajine konali, však odtiaľto nemali čo vysielať. V Donecku sa nepodarilo ani jedinú volebnú miestnosť otvoriť na dlhšie ako desať minút. Separatisti zo samozvanej Doneckej ľudovej republiky všetkých zastrašili hrozbami atentátov na budovy, kde by sa voľby konali. „Najväčšia volebná miestnosť v meste bola tradične tu v opere. Ale separatisti upozornili, že ak by sa tam niekto pokúsil voľby usporiadať, bez váhania vyhodia celú budovu do vzduchu,“ povedal mi v piatok pri obede Oleg, hudobník a príležitostný novinár.
„Už mesiac nemáme kde vystupovať. Kluby sú zavreté, väčší koncert sa nikto neodváži usporiadať, pretože sa všetci boja, čo by sa mohlo stať,“ hovorí. Aj on rozpráva o atmosfére strachu, ktorú šíria čoraz smelší separatisti. „Už zavreli veľké autosalóny v meste, pretože sa stalo, že prišlo zopár separatistov v maskách, so samopalmi a v mene Doneckej ľudovej republiky zabavili všetky autá,“ hovorí. V centre prepadli luxusnejšie obchody. Zatvorená je zo strachu aj zmenáreň, ktorá predtým fungovala celých dvadsaťštyri hodín.
„Teraz prepadávajú stredné firmy. Nie tie veľké, tie majú väčšinou ozbrojenú ochranku. Prídu, zoberú všetky peniaze, ktoré tam sú, a riaditeľa alebo majiteľa donútia podpísať dokument, že odteraz budú platiť dane Doneckej republike. A keď nie, tak mu dajú vrece na hlavu a unesú ho, pokiaľ si to nerozmyslí,“ hovorí Lena, novinárka z miestnych novín. „Už prišli a vyhrážali sa aj nám. Ale šéfredaktorka sa nedala a povedala im, že si nedá diktovať, čo máme písať. Odišli nahnevane s tým, že sa čoskoro vrátia. Naozaj sa bojíme. Takto si tú našu Doneckú republiku nikto nepredstavoval,“ dodáva Lena.
.v sídle Doneckej republiky
Zdanlivo však život v meste bežal ešte v deň volieb normálne. V parkoch sa sadili kvetiny, chodili trolejbusy a električky, dovezené kedysi ešte z Československa. Ľudia posedávali v záhradných reštauráciách a kaviarňach, na detských ihriskách výskali deti, v noci sa na lavičkách objímali zamilované páry. Na uliciach síce nebolo vidieť ani jediného policajta, ale podobne zriedkavé bolo stretnutie s maskovaným ozbrojencom Doneckej ľudovej republiky. Tí väčšinou len prešli v nejakom veľkom terénnom aute so začiernenými sklami, ktoré sa poznalo podľa toho, že na rozdiel od iných áut nezastavovalo na červenú a rútilo sa ulicami stovkou.
Okrem týchto prepadov, hoci boli čoraz častejšie, mohol človek naraziť na ich ozbrojencov iba v niekoľkostometrovom okruhu okolo bývalej budovy vedenia Doneckej oblasti, teraz „sídla vlády“ Doneckej ľudovej republiky. Symbolické bolo, že okolo opevnenej budovy vialo viac ruských než doneckých vlajok a väčšina miestnych tvrdila, že podľa prízvuku veľká časť ozbrojencov nie je odtiaľto z Donecka, ale odniekiaľ z Ruska.
Po mnohých týždňoch, keď ju obsadili separatisti, pripomínala jedenásťposchodová obrovská budova zo sovietskych čias skôr chaotický revolučný vojenský tábor ako hlavný úrad. Len na jedenástom poschodí, kam sa muselo ísť peši, lebo výťahy už týždne nechodili, tam, kde sedeli „ministri“, „premiér“ a kde sa nachádzal aj samozvaný parlament, bolo upratané. Takmer všetko tu zostalo tak, ako som to videl, keď som tu pred niekoľkými mesiacmi bol s ministrami zahraničia Vyšehradskej štvorky – len niekoľko dní po úteku Janukovyča. V budove vyzdobenej všade protizápadnými a protiukrajinskými karikatúrami nechýba ani stena obrázkov miestnych detí, ktoré chcú mier a boja sa vojny.
Moja novinárska akreditácia Doneckej republiky číslo 940 vyzerá dôveryhodne a mladíci, čo ju vydávajú, sedia pri nových počítačoch – zrejme výsledok nejakej lúpežnej výpravy do mesta. „Máme to pod kontrolou. Verím, že zvíťazíme,“ hovorí jeden z mladých mužov. „Čakáme len, kým príde Putin a Rusko.“
.namiesto volieb vojenská prehliadka
V nedeľu bola Donecká ľudová republike zrejme na vrchole svojej doterajšej moci. Voľby sa v meste skutočne nekonali a volebné urny stáli iba pred „vládnou budovou“. Priehľadné urny popísané menami kandidátov ukrajinských prezidentských volieb sa zmenili na odpadkové koše. Niektorí z prechádzajúcich priaznivcov do nich hádzali plechovky od piva, špinavé vreckovky alebo aj suché psie výkaly.
Napoludnie separatisti, zrejme preto, aby mali novinárske štáby čo vysielať, usporiadali pod sochou Lenina na rovnomennom námestí „vojenskú prehliadku“ s manifestáciou. Prišlo niekoľko nákladných áut ozbrojencov na čele s ukoristeným transportérom ukrajinskej armády. Niekoľkotisícový dav prevažne starších priaznivcov ich vítal nadšenými výkrikmi. „Hrdinovia! Nech žije Putin! Sláva Rusku!“ Vrcholom oslavnej demonštrácie, na ktorej zazneli sovietske budovateľské piesne a pochody Červenej armády, bola slávnostná salva. Ozbrojenci asi dve minúty strieľali zo samopalov do vzduchu.
Potom ktosi spomedzi zhromaždených ľudí vykríkol: „Ide sa k zradcovi Achmetovovi!“ A dav sa aj s časťou ozbrojencov vydal k neďalekému sídlu najbohatšieho Ukrajinca Rinata Achmetova, ktoré stojí pri tunajšej Botanickej záhrade. Lenže tam narazil na dobre vyzbrojenú ochranku. Na sklamanie väčšiny davu sa teda „prehliadka“ Achmetovovho sídla nekonala. „Vzali sme sídlo pána Achmetova pod ochranu,“ odvážne tvrdil veliteľ jednotiek separatistov, ale tlieskala mu len časť demonštrantov.
.posledné lietadlo z Donecka
V predminulú nedeľu večer odznelo oznámenie, že napriek snahe separatistov sa v časti Doneckej a Luhanskej oblasti volilo a účasť presiahla pätnásť percent. Celoukrajinský priemer prekročil dokonca 60 percent. Prezidentom Ukrajiny sa s obrovským náskokom stal už v prvom kole Petro Porošenko. Kým Kyjev a mnohé ďalšie mestá oslavovali, ulice Donecka boli tiché a pusté. Zrejme v predzvesti toho, čo malo nastať.
Vstával som v pondelok o pol piatej ráno, aby som stihol prvý let do Kyjeva. „Vraj separatisti vyhlásili v noci výnimočný stav?“ pýtal som sa taxikára. „Tí už toho vyhlásili! Podľa nich sa tu má už dva dni platiť ruským rubľom,“ len sa smial. Došli sme na nové donecké letisko, odbavenie prebehlo bleskovo, v kaviarni som si dal dobrú kávu a do odletu som surfoval na letiskovom wifi.
Až keď sme začali rolovať na štart, všimol som si pri letiskovom termináli vojenské autá. Letisko už bolo obsadené separatistmi a na streche terminálu sa nachádzali skupiny maskovaných ozbrojencov s guľometmi. Naše lietadlo vypravené do Kyjeva sa nadlho stalo posledným, ktoré z Letiska Sergeja Prokofjeva odletelo. Niekoľko minút po našom odlete začali Ukrajinci protiútok. Letisko v priebehu celodenných bojov, pri ktorých boli zabité desiatky a možno aj stovky separatistov, dobyli naspäť a začali boj o mesto. Vojna v Donecku sa začala.
.autor je redaktor MF DNES.
.separatisti prepadávajú firmy
Na ukrajinské prezidentské voľby sa do Donecka, metropoly rovnomennej vyše štvormiliónovej oblasti na východe Ukrajiny, zišli stovky zahraničných novinárov. Toľko, že niektoré hotely v centre zdvihli ceny izieb na dvojnásobok. V nedeľu, keď sa voľby po celej Ukrajine konali, však odtiaľto nemali čo vysielať. V Donecku sa nepodarilo ani jedinú volebnú miestnosť otvoriť na dlhšie ako desať minút. Separatisti zo samozvanej Doneckej ľudovej republiky všetkých zastrašili hrozbami atentátov na budovy, kde by sa voľby konali. „Najväčšia volebná miestnosť v meste bola tradične tu v opere. Ale separatisti upozornili, že ak by sa tam niekto pokúsil voľby usporiadať, bez váhania vyhodia celú budovu do vzduchu,“ povedal mi v piatok pri obede Oleg, hudobník a príležitostný novinár.
„Už mesiac nemáme kde vystupovať. Kluby sú zavreté, väčší koncert sa nikto neodváži usporiadať, pretože sa všetci boja, čo by sa mohlo stať,“ hovorí. Aj on rozpráva o atmosfére strachu, ktorú šíria čoraz smelší separatisti. „Už zavreli veľké autosalóny v meste, pretože sa stalo, že prišlo zopár separatistov v maskách, so samopalmi a v mene Doneckej ľudovej republiky zabavili všetky autá,“ hovorí. V centre prepadli luxusnejšie obchody. Zatvorená je zo strachu aj zmenáreň, ktorá predtým fungovala celých dvadsaťštyri hodín.
„Teraz prepadávajú stredné firmy. Nie tie veľké, tie majú väčšinou ozbrojenú ochranku. Prídu, zoberú všetky peniaze, ktoré tam sú, a riaditeľa alebo majiteľa donútia podpísať dokument, že odteraz budú platiť dane Doneckej republike. A keď nie, tak mu dajú vrece na hlavu a unesú ho, pokiaľ si to nerozmyslí,“ hovorí Lena, novinárka z miestnych novín. „Už prišli a vyhrážali sa aj nám. Ale šéfredaktorka sa nedala a povedala im, že si nedá diktovať, čo máme písať. Odišli nahnevane s tým, že sa čoskoro vrátia. Naozaj sa bojíme. Takto si tú našu Doneckú republiku nikto nepredstavoval,“ dodáva Lena.
.v sídle Doneckej republiky
Zdanlivo však život v meste bežal ešte v deň volieb normálne. V parkoch sa sadili kvetiny, chodili trolejbusy a električky, dovezené kedysi ešte z Československa. Ľudia posedávali v záhradných reštauráciách a kaviarňach, na detských ihriskách výskali deti, v noci sa na lavičkách objímali zamilované páry. Na uliciach síce nebolo vidieť ani jediného policajta, ale podobne zriedkavé bolo stretnutie s maskovaným ozbrojencom Doneckej ľudovej republiky. Tí väčšinou len prešli v nejakom veľkom terénnom aute so začiernenými sklami, ktoré sa poznalo podľa toho, že na rozdiel od iných áut nezastavovalo na červenú a rútilo sa ulicami stovkou.
Okrem týchto prepadov, hoci boli čoraz častejšie, mohol človek naraziť na ich ozbrojencov iba v niekoľkostometrovom okruhu okolo bývalej budovy vedenia Doneckej oblasti, teraz „sídla vlády“ Doneckej ľudovej republiky. Symbolické bolo, že okolo opevnenej budovy vialo viac ruských než doneckých vlajok a väčšina miestnych tvrdila, že podľa prízvuku veľká časť ozbrojencov nie je odtiaľto z Donecka, ale odniekiaľ z Ruska.
Po mnohých týždňoch, keď ju obsadili separatisti, pripomínala jedenásťposchodová obrovská budova zo sovietskych čias skôr chaotický revolučný vojenský tábor ako hlavný úrad. Len na jedenástom poschodí, kam sa muselo ísť peši, lebo výťahy už týždne nechodili, tam, kde sedeli „ministri“, „premiér“ a kde sa nachádzal aj samozvaný parlament, bolo upratané. Takmer všetko tu zostalo tak, ako som to videl, keď som tu pred niekoľkými mesiacmi bol s ministrami zahraničia Vyšehradskej štvorky – len niekoľko dní po úteku Janukovyča. V budove vyzdobenej všade protizápadnými a protiukrajinskými karikatúrami nechýba ani stena obrázkov miestnych detí, ktoré chcú mier a boja sa vojny.
Moja novinárska akreditácia Doneckej republiky číslo 940 vyzerá dôveryhodne a mladíci, čo ju vydávajú, sedia pri nových počítačoch – zrejme výsledok nejakej lúpežnej výpravy do mesta. „Máme to pod kontrolou. Verím, že zvíťazíme,“ hovorí jeden z mladých mužov. „Čakáme len, kým príde Putin a Rusko.“
.namiesto volieb vojenská prehliadka
V nedeľu bola Donecká ľudová republike zrejme na vrchole svojej doterajšej moci. Voľby sa v meste skutočne nekonali a volebné urny stáli iba pred „vládnou budovou“. Priehľadné urny popísané menami kandidátov ukrajinských prezidentských volieb sa zmenili na odpadkové koše. Niektorí z prechádzajúcich priaznivcov do nich hádzali plechovky od piva, špinavé vreckovky alebo aj suché psie výkaly.
Napoludnie separatisti, zrejme preto, aby mali novinárske štáby čo vysielať, usporiadali pod sochou Lenina na rovnomennom námestí „vojenskú prehliadku“ s manifestáciou. Prišlo niekoľko nákladných áut ozbrojencov na čele s ukoristeným transportérom ukrajinskej armády. Niekoľkotisícový dav prevažne starších priaznivcov ich vítal nadšenými výkrikmi. „Hrdinovia! Nech žije Putin! Sláva Rusku!“ Vrcholom oslavnej demonštrácie, na ktorej zazneli sovietske budovateľské piesne a pochody Červenej armády, bola slávnostná salva. Ozbrojenci asi dve minúty strieľali zo samopalov do vzduchu.
Potom ktosi spomedzi zhromaždených ľudí vykríkol: „Ide sa k zradcovi Achmetovovi!“ A dav sa aj s časťou ozbrojencov vydal k neďalekému sídlu najbohatšieho Ukrajinca Rinata Achmetova, ktoré stojí pri tunajšej Botanickej záhrade. Lenže tam narazil na dobre vyzbrojenú ochranku. Na sklamanie väčšiny davu sa teda „prehliadka“ Achmetovovho sídla nekonala. „Vzali sme sídlo pána Achmetova pod ochranu,“ odvážne tvrdil veliteľ jednotiek separatistov, ale tlieskala mu len časť demonštrantov.
.posledné lietadlo z Donecka
V predminulú nedeľu večer odznelo oznámenie, že napriek snahe separatistov sa v časti Doneckej a Luhanskej oblasti volilo a účasť presiahla pätnásť percent. Celoukrajinský priemer prekročil dokonca 60 percent. Prezidentom Ukrajiny sa s obrovským náskokom stal už v prvom kole Petro Porošenko. Kým Kyjev a mnohé ďalšie mestá oslavovali, ulice Donecka boli tiché a pusté. Zrejme v predzvesti toho, čo malo nastať.
Vstával som v pondelok o pol piatej ráno, aby som stihol prvý let do Kyjeva. „Vraj separatisti vyhlásili v noci výnimočný stav?“ pýtal som sa taxikára. „Tí už toho vyhlásili! Podľa nich sa tu má už dva dni platiť ruským rubľom,“ len sa smial. Došli sme na nové donecké letisko, odbavenie prebehlo bleskovo, v kaviarni som si dal dobrú kávu a do odletu som surfoval na letiskovom wifi.
Až keď sme začali rolovať na štart, všimol som si pri letiskovom termináli vojenské autá. Letisko už bolo obsadené separatistmi a na streche terminálu sa nachádzali skupiny maskovaných ozbrojencov s guľometmi. Naše lietadlo vypravené do Kyjeva sa nadlho stalo posledným, ktoré z Letiska Sergeja Prokofjeva odletelo. Niekoľko minút po našom odlete začali Ukrajinci protiútok. Letisko v priebehu celodenných bojov, pri ktorých boli zabité desiatky a možno aj stovky separatistov, dobyli naspäť a začali boj o mesto. Vojna v Donecku sa začala.
.autor je redaktor MF DNES.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.