.napriek minulotýždňovým náznakom dohody medzi Ruskom a Ukrajinou o platbách za dodávky zemného plynu je situácia medzi týmito dvoma krajinami extrémne nepredvídateľná. Ani prípadné podpísanie zmluvy negarantuje, že sa ich vzťahy čoskoro zase nezhoršia. Ako je Slovensko pripravené, ak by prišlo k najhoršiemu scenáru a Rusko by opäť zastavilo dodávky plynu pre Ukrajinu?
Oproti roku 2009 je situácia iná. Vtedy Slovensko na spor medzi Ruskom a Ukrajinou doplatilo, lebo nebolo pripravené na alternatívne dodávky. Takisto boli postihnuté ďalšie krajiny, zásobované plynom, ktorý cez našu krajinu len prejde. Odvtedy pribudli nové uskladňovacie kapacity, z ktorých je možné zásobovať obyvateľstvo na dlhšie obdobie ako tomu bolo v minulosti. Máme tiež, samozrejme, možnosti diverzifikovanej dodávky plynu. A to z Českej republiky cez Lanžhot a z Rakúska cez Baumgarten.
.čo v prípade akútnej krízy s dodávkami pre nášho východného suseda? Ak by ukrajinská rúra vyschla, Slovensko môže ťahať plyn reverzom zo západu, no podľa úvah odborníkov by zásobovanie Ukrajiny bolo v takom prípade problematické. Navyše, infraštruktúra pre dodávanie plynu okľukou cez Vojany na Ukrajinu (takzvaný malý reverz) ešte nie je dobudovaná.
To je pravda, no na druhej strane treba povedať, že v lete je spotreba plynu nižšia ako v zime, čo platí aj pre Ukrajinu. Navyše, náš východný sused má aj svoju ťažbu. Ukrajina teda je v istom objeme sebestačná. Dodávky plynu, samozrejme, bude potrebovať na plnenie zásobníkov. To určite bude vytvárať tlak, aby sme sprevádzkovali reverzné toky, ktoré jej v tom pomôžu. Poľsko a Maďarsko už majú reverzné toky sfunkčnené. Tie môžu v zásade nastúpiť okamžite. Slovensko by reverz na Ukrajinu mohlo mať dobudovaný v septembri.
.budovanie reverzu zo Slovenska na Ukrajinu je spojené s hľadaním záväzného záujmu zo strany európskych dodávateľských spoločností, ktoré by boli ochotné cez naše územie plyn na východ predávať (ide o takzvaný open season). Ešte pred mesiacom panovali pochybnosti, či sa nejakí záujemcovia vôbec nájdu. Zmenilo sa na tom niečo?
Záujemcov, ktorí sa dopytovali, je už dnes viacero. Tento „open season“ vypisuje Eustream, spoločnosť, ktorá zabezpečuje prepravu plynu cez Slovensko. Práve ona má na starosti zrealizovanie reverzného toku. Predpokladáme, že za približne mesiac by sa to malo stihnúť tak, aby sa po dostavbe a sfunkčnení reverzu na Ukrajinu vedelo, kto bude transportovať objemy plynu.
.ruská strana na rokovaní ministrov zahraničia Lavrova a Lajčáka v Moskve vyhlásila, že s takzvaným malým reverzom, teda dodávaním plynu zo Slovenska na Ukrajinu cez vojanskú rúru nemá problém. Čo však takzvaný veľký reverz, teda možnosť zásobovať Ukrajinu priamo cez hlavné potrubie? Je táto cesta právne stále zarúbaná?
Treba povedať, že stretnutie pána ministra Lajčáka s pánom ministrom Lavrovom bolo len akousi špičkou ľadovca. Aby sme my mohli podpísať dohodu o reverze a nenarušili si vzťahy s Gazpromom a Ruskou federáciou, viedli sme konzultácie už dávno predtým. Vysvetľovali sme ruskému partnerovi, že naša európska legislatíva nám viac-menej prikazuje byť otvorenými a vytvárať diverzifikačné trasy. Takže tam, kde nám to zmluva s Gazpromom nezakazuje, cítime sa kompetentní umožniť takýto diverzifikačný tok. A po mnohých konzultáciách to ruská strana akceptovala. Samozrejme, nebola z toho nadšená. A takisto by nebola nadšená, keby sa to realizovalo na veľkom toku. Nevylučujem, že raz k tomuto v rámci konzultácií dospejeme.
.ukrajinská strana tvrdí, že Slovensko by ju v prípade potreby mohlo zásobovať plynom aj cez hlavnú trasu. Technicky to je možné, v čom presne je ten právny problém?
Technická realizovateľnosť je jedna vec, neporušiť zmluvné záväzky druhá. Celý ten obchod vyzerá tak, že my plyn od Gazpromu odkupujeme vo Veľkých Kapušanoch. Plyn síce putuje cez ukrajinské územie v ukrajinskej rúre, ale patrí Gazpromu a vlastníka mení až vo Veľkých Kapušanoch. Urobiť reverz na Ukrajinu cez hlavnú trasu by však bolo porušením našich zmluvných vzťahov. Rád by som zdôraznil, že našu pozíciu si istým spôsobom osvojila aj Európska komisia. Pretože keby sme my urobili niečo, čo by porušovalo naše zmluvné záväzky, mohli by sme ohroziť aj ďalších európskych odberateľov plynu, ktorý prejde Slovenskom. Spolu sme potom vytvárali tlak na Ukrajinu, aby sa uskromnili s tým, čo sme schopní urobiť.
.v posledných týždňoch to však vyzeralo tak, že Slovensko účelovo hralo v rusko-ukrajinskej kríze rolu mŕtveho chrobáka.
Slovensko je akurát realistické. Dnes ani kapacita vstupov z Baumgartenu a Lanžhotu na naše územie nie je taká veľká, aby sme boli schopní týmto iným plynom zásobovať aj Ukrajinu. A aj táto mimoukrajinská kapacita je z veľkej časti vykúpená Gazpromom.
.ako to zmenia severo-južné prepojenia s Maďarskom a Poľskom?
Severo-južný ťah je potrebný, aby sa dala využiť aj kapacita maďarsko-ukrajinského reverzného prepojenia. Bez toho slovensko-maďarského sa nebudú dať vytvoriť ani dostatočné technické podmienky pre využitie reverzného toku na Ukrajinu. Po sfunkčnení slovensko-maďarského prepojenia bude možné zvýšiť objemy najmä na Maďarskej strane pre reverzný tok. No má to aj iné využitie. Severo-južné koridory budujeme aj v záujme našej vlastnej energetickej bezpečnosti, keďže doteraz bola celá plynová infraštruktúra na Slovensku orientovaná v smere východ – západ. Takýmito projektmi sme pripravení na väčšiu diverzifikáciu. Po doplnení doterajších prepojení na Českú republiku a Rakúsko o prepojenia na Maďarsko a Poľsko budeme schopní lepšie zvládať krízové situácie, lebo celá sieť bude mať vyššiu variabilitu. V rámci slovenského predsedníctva V4 budú strategické otázky dodávok plynu jednou z najdôležitejších agend.
.slovensko je od Ruska veľmi jednostranne závislé nielen v oblasti zemného plynu, ale aj ropy a jadrového paliva. Aké kroky sa podnikajú v týchto oblastiach?
Pokiaľ ide o ropu, rozširuje sa kapacita ropovodu Adria. Jeho kapacita by mala do konca tohto roka byť dobudovaná tak, aby cez Chorvátsko a Maďarsko bolo možné dopraviť k nám také množstvo ropy, ktoré by stačilo na minimalizovanú prevádzku Slovnaftu, pokiaľ by iný zdroj nebol. Ďalším projektom, ktorý môže tieto trasy podporiť, je ropovod BSP (Bratislava – Schwechat Pipeline). Samozrejme, filozofia tohto ropovodu je výhodná aj pre Schwechat. Rakúska strana tak tiež zvýši svoju diverzifikačnú schopnosť prijímania dodávok.
.bSP je však vysoko kontroverzný projekt. Trasa cez Žitný ostrov pobúrila verejnosť. Alternatívna trasa cez Bratislavu je tiež predmetom kritiky občanov.
V prvom rade treba povedať, že na území hlavného mesta, ale aj na Žitnom ostrove sú dnes kilometre ropovodu, ktorý má päťdesiat až šesťdesiat rokov a ktorého technická úroveň sa s plánovanou technickou vyspelosťou BSP nedá vôbec porovnávať. No a v druhom rade máme dnes príležitosť pozrieť sa na tento projekt aj strategickou optikou. Je to politická otázka. BSP je strategický projekt a štát sa musí rozhodnúť, či ho bude budovať povedzme aj v istej kolízii s časťou verejnosti, alebo bude čakať na jej súhlas. Len to sa potom ľahko môže stať, že tento ropovod nepostavíme nikdy.
.čo so závislosťou na jadrovom palive?
Jadrové palivo je tiež tak trochu problém. Naše jadrové bloky sú ruské a v Ruskej federácii sa taktiež vyrába aj palivo k nim. Alternatívni výrobcovia špeciálne pre tento typ blokov vo svete neexistujú a ani príprava na výrobu alternatívneho paliva nie je jednoduchá a nedá sa urobiť v krátkom čase. V tejto chvíli vedieme rozhovory s Českou republikou a ostatnými krajinami EÚ, ktoré majú takéto bloky v prevádzke. Sú medzi nimi napríklad Fínsko alebo Maďarsko. Rokujeme o tom, že by sme sústredili zdroje, ktoré by viedli k vybudovaniu alternatívy. Dovtedy musíme vyjsť s variantom zásob, pretože iné riešenie nie je. Doteraz boli zásoby na rok, toto predzásobenie plánujeme v najbližšom čase zdvojnásobiť.
.v posledných týždňoch bolo zaujímavé sledo vať, ako sa zo slovníka európskych politikov vytrácajú úvahy o hospodárskych sankciách voči Rusku, o ktorých sa po anexii Krymu ešte živo diskutovalo. Sú už ďalšie sankcie s definitívnou platnosťou bezpredmetné?
Slovenské hospodárstvo je najmä v oblasti základných surovín mimoriadne závislé od Ruska. Naša ekonomika je takýmto spôsobom budovaná celé desaťročia. Ak by sankcie Európskej únie mali dopad na vstupy do slovenskej ekonomiky alebo by vyprovokovali reakciu ruskej strany, našu krajinu by to vážne poškodilo. Preto pokiaľ ide o sankcie, boli sme veľmi zdržanliví. Niekedy však už samotná diskusia o hospodárskych sankciách môže účinkovať ako politický nástroj. Navyše, je nutné povedať, že aj veľké krajiny EÚ ako Poľsko, Nemecko, Francúzsko alebo Taliansko majú s Ruskom vybudované všestranné obchodné vzťahy. Ak mám byť úprimný, prekvapilo by ma, keby napríklad Nemecko chcelo ekonomické sankcie vážne presadiť.
Tomáš Malatinský (1959)/
Je minister hospodárstva SR. Vyštudoval odbor geodézie a kartografie na Stavebnej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Začínal ako zodpovedný projektant geodet v Stavoprojekte Bratislava. Neskôr pôsobil na rôznych pozíciách v spoločnostiach Elektrovod Bratislava, ELCON Praha, VÚJE Trnava a SAG Elektrovod. V rokoch 2003 – 2012 bol prezidentom Zväzu zamestnávateľov energetiky Slovenska, v rokoch 2004 – 2012 aj prezidentom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR.
Oproti roku 2009 je situácia iná. Vtedy Slovensko na spor medzi Ruskom a Ukrajinou doplatilo, lebo nebolo pripravené na alternatívne dodávky. Takisto boli postihnuté ďalšie krajiny, zásobované plynom, ktorý cez našu krajinu len prejde. Odvtedy pribudli nové uskladňovacie kapacity, z ktorých je možné zásobovať obyvateľstvo na dlhšie obdobie ako tomu bolo v minulosti. Máme tiež, samozrejme, možnosti diverzifikovanej dodávky plynu. A to z Českej republiky cez Lanžhot a z Rakúska cez Baumgarten.
.čo v prípade akútnej krízy s dodávkami pre nášho východného suseda? Ak by ukrajinská rúra vyschla, Slovensko môže ťahať plyn reverzom zo západu, no podľa úvah odborníkov by zásobovanie Ukrajiny bolo v takom prípade problematické. Navyše, infraštruktúra pre dodávanie plynu okľukou cez Vojany na Ukrajinu (takzvaný malý reverz) ešte nie je dobudovaná.
To je pravda, no na druhej strane treba povedať, že v lete je spotreba plynu nižšia ako v zime, čo platí aj pre Ukrajinu. Navyše, náš východný sused má aj svoju ťažbu. Ukrajina teda je v istom objeme sebestačná. Dodávky plynu, samozrejme, bude potrebovať na plnenie zásobníkov. To určite bude vytvárať tlak, aby sme sprevádzkovali reverzné toky, ktoré jej v tom pomôžu. Poľsko a Maďarsko už majú reverzné toky sfunkčnené. Tie môžu v zásade nastúpiť okamžite. Slovensko by reverz na Ukrajinu mohlo mať dobudovaný v septembri.
.budovanie reverzu zo Slovenska na Ukrajinu je spojené s hľadaním záväzného záujmu zo strany európskych dodávateľských spoločností, ktoré by boli ochotné cez naše územie plyn na východ predávať (ide o takzvaný open season). Ešte pred mesiacom panovali pochybnosti, či sa nejakí záujemcovia vôbec nájdu. Zmenilo sa na tom niečo?
Záujemcov, ktorí sa dopytovali, je už dnes viacero. Tento „open season“ vypisuje Eustream, spoločnosť, ktorá zabezpečuje prepravu plynu cez Slovensko. Práve ona má na starosti zrealizovanie reverzného toku. Predpokladáme, že za približne mesiac by sa to malo stihnúť tak, aby sa po dostavbe a sfunkčnení reverzu na Ukrajinu vedelo, kto bude transportovať objemy plynu.
.ruská strana na rokovaní ministrov zahraničia Lavrova a Lajčáka v Moskve vyhlásila, že s takzvaným malým reverzom, teda dodávaním plynu zo Slovenska na Ukrajinu cez vojanskú rúru nemá problém. Čo však takzvaný veľký reverz, teda možnosť zásobovať Ukrajinu priamo cez hlavné potrubie? Je táto cesta právne stále zarúbaná?
Treba povedať, že stretnutie pána ministra Lajčáka s pánom ministrom Lavrovom bolo len akousi špičkou ľadovca. Aby sme my mohli podpísať dohodu o reverze a nenarušili si vzťahy s Gazpromom a Ruskou federáciou, viedli sme konzultácie už dávno predtým. Vysvetľovali sme ruskému partnerovi, že naša európska legislatíva nám viac-menej prikazuje byť otvorenými a vytvárať diverzifikačné trasy. Takže tam, kde nám to zmluva s Gazpromom nezakazuje, cítime sa kompetentní umožniť takýto diverzifikačný tok. A po mnohých konzultáciách to ruská strana akceptovala. Samozrejme, nebola z toho nadšená. A takisto by nebola nadšená, keby sa to realizovalo na veľkom toku. Nevylučujem, že raz k tomuto v rámci konzultácií dospejeme.
.ukrajinská strana tvrdí, že Slovensko by ju v prípade potreby mohlo zásobovať plynom aj cez hlavnú trasu. Technicky to je možné, v čom presne je ten právny problém?
Technická realizovateľnosť je jedna vec, neporušiť zmluvné záväzky druhá. Celý ten obchod vyzerá tak, že my plyn od Gazpromu odkupujeme vo Veľkých Kapušanoch. Plyn síce putuje cez ukrajinské územie v ukrajinskej rúre, ale patrí Gazpromu a vlastníka mení až vo Veľkých Kapušanoch. Urobiť reverz na Ukrajinu cez hlavnú trasu by však bolo porušením našich zmluvných vzťahov. Rád by som zdôraznil, že našu pozíciu si istým spôsobom osvojila aj Európska komisia. Pretože keby sme my urobili niečo, čo by porušovalo naše zmluvné záväzky, mohli by sme ohroziť aj ďalších európskych odberateľov plynu, ktorý prejde Slovenskom. Spolu sme potom vytvárali tlak na Ukrajinu, aby sa uskromnili s tým, čo sme schopní urobiť.
.v posledných týždňoch to však vyzeralo tak, že Slovensko účelovo hralo v rusko-ukrajinskej kríze rolu mŕtveho chrobáka.
Slovensko je akurát realistické. Dnes ani kapacita vstupov z Baumgartenu a Lanžhotu na naše územie nie je taká veľká, aby sme boli schopní týmto iným plynom zásobovať aj Ukrajinu. A aj táto mimoukrajinská kapacita je z veľkej časti vykúpená Gazpromom.
.ako to zmenia severo-južné prepojenia s Maďarskom a Poľskom?
Severo-južný ťah je potrebný, aby sa dala využiť aj kapacita maďarsko-ukrajinského reverzného prepojenia. Bez toho slovensko-maďarského sa nebudú dať vytvoriť ani dostatočné technické podmienky pre využitie reverzného toku na Ukrajinu. Po sfunkčnení slovensko-maďarského prepojenia bude možné zvýšiť objemy najmä na Maďarskej strane pre reverzný tok. No má to aj iné využitie. Severo-južné koridory budujeme aj v záujme našej vlastnej energetickej bezpečnosti, keďže doteraz bola celá plynová infraštruktúra na Slovensku orientovaná v smere východ – západ. Takýmito projektmi sme pripravení na väčšiu diverzifikáciu. Po doplnení doterajších prepojení na Českú republiku a Rakúsko o prepojenia na Maďarsko a Poľsko budeme schopní lepšie zvládať krízové situácie, lebo celá sieť bude mať vyššiu variabilitu. V rámci slovenského predsedníctva V4 budú strategické otázky dodávok plynu jednou z najdôležitejších agend.
.slovensko je od Ruska veľmi jednostranne závislé nielen v oblasti zemného plynu, ale aj ropy a jadrového paliva. Aké kroky sa podnikajú v týchto oblastiach?
Pokiaľ ide o ropu, rozširuje sa kapacita ropovodu Adria. Jeho kapacita by mala do konca tohto roka byť dobudovaná tak, aby cez Chorvátsko a Maďarsko bolo možné dopraviť k nám také množstvo ropy, ktoré by stačilo na minimalizovanú prevádzku Slovnaftu, pokiaľ by iný zdroj nebol. Ďalším projektom, ktorý môže tieto trasy podporiť, je ropovod BSP (Bratislava – Schwechat Pipeline). Samozrejme, filozofia tohto ropovodu je výhodná aj pre Schwechat. Rakúska strana tak tiež zvýši svoju diverzifikačnú schopnosť prijímania dodávok.
.bSP je však vysoko kontroverzný projekt. Trasa cez Žitný ostrov pobúrila verejnosť. Alternatívna trasa cez Bratislavu je tiež predmetom kritiky občanov.
V prvom rade treba povedať, že na území hlavného mesta, ale aj na Žitnom ostrove sú dnes kilometre ropovodu, ktorý má päťdesiat až šesťdesiat rokov a ktorého technická úroveň sa s plánovanou technickou vyspelosťou BSP nedá vôbec porovnávať. No a v druhom rade máme dnes príležitosť pozrieť sa na tento projekt aj strategickou optikou. Je to politická otázka. BSP je strategický projekt a štát sa musí rozhodnúť, či ho bude budovať povedzme aj v istej kolízii s časťou verejnosti, alebo bude čakať na jej súhlas. Len to sa potom ľahko môže stať, že tento ropovod nepostavíme nikdy.
.čo so závislosťou na jadrovom palive?
Jadrové palivo je tiež tak trochu problém. Naše jadrové bloky sú ruské a v Ruskej federácii sa taktiež vyrába aj palivo k nim. Alternatívni výrobcovia špeciálne pre tento typ blokov vo svete neexistujú a ani príprava na výrobu alternatívneho paliva nie je jednoduchá a nedá sa urobiť v krátkom čase. V tejto chvíli vedieme rozhovory s Českou republikou a ostatnými krajinami EÚ, ktoré majú takéto bloky v prevádzke. Sú medzi nimi napríklad Fínsko alebo Maďarsko. Rokujeme o tom, že by sme sústredili zdroje, ktoré by viedli k vybudovaniu alternatívy. Dovtedy musíme vyjsť s variantom zásob, pretože iné riešenie nie je. Doteraz boli zásoby na rok, toto predzásobenie plánujeme v najbližšom čase zdvojnásobiť.
.v posledných týždňoch bolo zaujímavé sledo vať, ako sa zo slovníka európskych politikov vytrácajú úvahy o hospodárskych sankciách voči Rusku, o ktorých sa po anexii Krymu ešte živo diskutovalo. Sú už ďalšie sankcie s definitívnou platnosťou bezpredmetné?
Slovenské hospodárstvo je najmä v oblasti základných surovín mimoriadne závislé od Ruska. Naša ekonomika je takýmto spôsobom budovaná celé desaťročia. Ak by sankcie Európskej únie mali dopad na vstupy do slovenskej ekonomiky alebo by vyprovokovali reakciu ruskej strany, našu krajinu by to vážne poškodilo. Preto pokiaľ ide o sankcie, boli sme veľmi zdržanliví. Niekedy však už samotná diskusia o hospodárskych sankciách môže účinkovať ako politický nástroj. Navyše, je nutné povedať, že aj veľké krajiny EÚ ako Poľsko, Nemecko, Francúzsko alebo Taliansko majú s Ruskom vybudované všestranné obchodné vzťahy. Ak mám byť úprimný, prekvapilo by ma, keby napríklad Nemecko chcelo ekonomické sankcie vážne presadiť.
Tomáš Malatinský (1959)/
Je minister hospodárstva SR. Vyštudoval odbor geodézie a kartografie na Stavebnej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Začínal ako zodpovedný projektant geodet v Stavoprojekte Bratislava. Neskôr pôsobil na rôznych pozíciách v spoločnostiach Elektrovod Bratislava, ELCON Praha, VÚJE Trnava a SAG Elektrovod. V rokoch 2003 – 2012 bol prezidentom Zväzu zamestnávateľov energetiky Slovenska, v rokoch 2004 – 2012 aj prezidentom Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.