Český týždeň Tomáša Němečka

Premena českých rýchlikov je neskorý kvet ekonomického liberalizmu 90. rokov. Málokde sa nástup súkromnej konkurencie prejavil tak čítankovo: Keď v septembri 2011 vyšiel na trasu Praha-Ostrava prvý žltý vlak zaťatého bojovníka Radima Jančuru, štátne České dráhy počas troch dní zrazili cestovné zo 438 na 295 korún (zo 16 na 10 eur). Urýchlili spojenie do Žiliny. Zaviedli internetový predpredaj. A ako ukážkový monopolista v ohrození odmietli zapožičiavať umývačku vlakov či záložné lokomotívy. V novembri 2012 prišiel tretí hráč – čierne súpravy Leo Expressu, ktorý si vysníval Leoš Novotný junior, rozmaznaný syn bývalého majiteľa potravinárskeho koncernu Hamé. Aj „paštikár“ prišiel s novinami zadarmo a občerstvením na palube. Ceny cestovných lístkov z Prahy do Ostravy zrazil až na 137 korún (5 eur), čo už bola samovražda. Teraz sa ustálila približne na 200 korunách (7 eur) ; rovnako dlhá cesta medzi Bratislavou a Popradom vychádza na 400 korún, medzi Hannoverom a Hamburgom najlacnejšie na 520 korún.
Všetci traja prepravcovia dotujú stratu zo svojich ostatných trás alebo z iného podnikania. Leo Express vlani v priemere prerobil 200 korún na každom pasažierovi; pretože spláca miliardový úver za vlaky, vytvoril stratu 159 miliónov pri tržbách 193 miliónov korún. Novotný má byť tá „prvá obeť vojny“: do jeho firmy má vstúpiť zatiaľ neznámy strategický investor sťaby menšinový akcionár.
Novotný aj Jančura nedávno oznámili, že tento rok v decembri spustia prevádzku na trase Bratislava-Košice. Týmto žiadam slovenské ŽSR, aby nenechali naše „easyJety na železnici“ vykrvácať prirýchlo. Už som si na spoj do Ostravy s najlepším pomerom kvality a ceny v Európe zvykol a mám rád, keď občas miliardári pre zmenu dotujú mňa.